Pomoc s príkladom

[Filipsss]

Zdravím, v škole sme dostali príklad na magnetizmus, neviem si sním rady. Vedel by niekto na fóre pomôcť . Nejdem maturovať z fyziky, len učiteľka si zmyslela, že nam dá príklady, ktoré akože máme vedieť
zadanie:

Spoiler: ukázať

[Ondro1]

Prvé je o magnetickom toku, ten je integráciou skalárneho súčinu vektoru magnetickej indukcie B a orientovanej elementárnej plošky dS, kde vektor S má smer normály k ploške. Indukované napätie je potom časovou zmenou mag. toku. Čiže v podstate U=BScosa/t=Blvcosa
A silu pôsobiacu na vodič v MP si zapamätáš lahko ako F=BIlsina=bil syna kde a je uhol medzi vektormi B a normálou na S a určíš ju flemingovým pravidlom ľavejruky.

[Filipsss]

Našiel som o tom niečo, ale vôbec si s tým neviem rady: http://zmaturuj.zones.sk/materialy/matu ... dukcia.pdf

ako vypočítam B ?
alebo je B=0,5T ?

[Ondro1]

Našiel som o tom niečo, ale vôbec si s tým neviem rady: http://zmaturuj.zones.sk/materialy/matu ... dukcia.pdf

Toto presne som ti povedal, nevieš čítať /jk/

alebo je B=0,5T ?

Áno.

[Filipsss]

sorry ale ja a fyzika to nejde dohromady

[Ondro1]

Neboj sa, to príde... Musí Ide o to, že máš veličinu tok niečím. Zvyčajne je to vo fyzike tok vektoru/vektorového poľa nejakou plochou, úplne je to analogické s tokom kvapaliny, napr. vody, cez nejakú trubku nejakého plošného prierezu. Keď máš tok, tak máš pole, keď máš pole, tak máš tok(neplatí ale, že keď nemáš tok, tak nemáš pole, tok môže byť nulový a môžeš mať pole, znova analógia s kvapalinami, keď máš(ideálnu) kvapalinu prúdiacu cez nejakú trubku a ty si zvolíš, že chceš vypočítať tok kvapaliny cez steny trubky, pričom steny sú pevné a žiadna kvapalina cez ne neprúdi, tak tam nemáš tok, ale máš prúdenie kvapaliny-pole). No a napätie je v podstate zmena el. potenciálu. Magnetická indukcia je niečo ako intenzita magnetického poľa a súvisí s elektrickým poľom a dá sa odvodiť z toho, že keď meníš časom magnetickú indukciu a tým pádom aj tok, tak sa ti mení aj elektrický potenciál vo vodiči, čiže sa indukuje prúd. Kvalitatívne to ide popísať ako že ty tým magnetizmom pridáš časticiam v tom vodiči energiu a začnú sa pohybovať istým smerom pozdĺž vodiča.
V podstate to platí, že
U(napätie)=Fí(tok)/t=BScos(a)/t, kde B je mag. indukcia, t čas, a uhol, ktorý zviera magnetická indukcia s kolmicou na plochu S je plocha, cez ktorú to pole tečie. Tú plochu si môžeme v našom prípade prepísať ako l.b, kde l je dĺžka vodiča a b závisí na rýchlosti vodiča, je to v podstate vzdialenosť, ktorú prejde vodič s rýchlosťou v za čas t, l=v*t. Teda si môžeme napísať, že U=B.l.b.cos(a)/t=B.l.v.t.cos(a)/t=B.l.v.cos(a).

[Filipsss]

Okej trochu som sa s tým sral ale nakoniec my vyslo -0,01V co mi pride trochu malo

potom podla ohmovho zakona: druha uloha: vypocitajte indukovany prud prechadzajuci vodicom ak R=0,2ohm
to mi vyslo 0,05A

nasledne sila posôbiaca na vodič mi vyšla 2,5x10^-3 N

ale teraz neviem urcit ci tie ciary smeruju za obrazok alebo z obrazka, ze ci ta ucitelka je krepá, ved ten smer sily posobiacej na vodic tam uz je

[gm4n]

Zdravím, nechcel som zakladať novú tému tak píšem sem. Podobne ako Filipsss (spolužiak) mám príklady z fyziky, ktorý je myslím že jednoduchší ale aj tak nemám potuchy ako to vypočítať.

Izotop hliníka s nukleónovým číslom 27 bol ostreľovaný a-časticami pričom vznikali protóny.
-Zapíšte chemickou rovnicou túto jadrovú reakciu (použite PSP)
-Rozhodnite, o aký typ jadrovej reakcie ide v tomto prípade
-Vypočítajte úbytok hmotnosti pri tejto reakcii
-Aká energia sa uvoľní pri tejto reakcií?

Vopred ďakujem za pomoc.

[Ondro1]

Izotop hliníka s nukleónovým číslom 27 bol ostreľovaný a-časticami pričom vznikali protóny.
-Zapíšte chemickou rovnicou túto jadrovú reakciu (použite PSP)

Protóny a niečo alebo iba protóny? Ono tieto reakcie majú iba obmedzenú a konečnú množinu výsledkov, ale príkladové reakcie bývajú vymyslené neexistujúce. Teoreticky by to malo byť tak, že 1327Al+24He=p+?
Akurát na pravej strane môže byť čokoľvek, ale skôr by som povedal, že by mal vzniknúť fosfor a protón beta rozpadom z jedného, možno dvoch jeho neutrónov, ale fosfor má viac izotopov, takže netušíme, čo by mohlo presne vzniknúť, ale predpokladáme, že 32, ktorý sa betorozpadá , potom by to vyzeralo ako
1327Al+24He=p++1632P+e-+ve(ve je elektrónové antineutríno)
Viac než jeden beta rozpad v jednej reakcii príliš nedáva zmysel, aj keď je to možné, ale keďže všemocné tabuľky hovoria, že polčas rozpadu 32P je asi 14 dní, je možné, že by sa po čase rozpadol na stabilnú 31ku.
Je to prvok do nukleónového čísla 54(izotop železa), čiže tie fúzujú, rozbiť ich je veľmi ťažké, lebo majú príliš silnú jadrovú väzbu.
Na ďalšie tvoje otázky odpovedať neviem, lebo si to vôbec nepamätám, ako sa počíta, ale poradil by som ti porovnať hmotnosť hliníku 27, protónov, elektrónov, alfíka a fosforu a z zoho vypočítať podľa slávneho E=mc2 uvoľnenú energiu, prípadne sa pohraj s hmotnostným úbytkom, ktorý je rozdielom skutočnej, tabuľkovej hmotnosti jadra oproti predpokladanej hmotnosti(súčet hmotností protónov a neutrónov).
Prípadne šialenstvo s rozbíjaním hliníka:
1327Al+24He=p++2714N
Akurát tu sa nám niekam stratili neutróny, je možné, že by sme mohli písať
1327Al+24He=p++2715N+n0
ale nedáva to trocha zmysel.

Tieto príklady sú robené tak, aby si si precvičil a naučil sa typy rozpadov a zákony zachovania náboja a hmoty(taký síce neexistuje, ale vieme, ako je to myslené) takže správne bude asi všetko, čo by si tam napísal, ak by si si to odôvodnil, bárs aj keby si napísal, že vznikne Einsteinium, čo je chemicky a fyzikálne nemožné(ono už len samé rozbitie hliníka je nemožné a na jeho fúzovanie je potreba cez dvesto miliónov kelvinov - myslené teplotne, nie dvesto miliónov chlapíkov menom lord Kelvin ).

Ešte sa pozri kuk sem:
http://www.t-packu.tym.sk/jadrovaenergia.htm

Inak čo, chlapci z toho, maturujete tento rok? Nebojte sa matury z fyziky, fyzikári bývajú celkom fajn. Aj tí prísnejší. My sme mali jednu fyzikárku, ktorá bola dosť prísna a pri jej hodinách sa zdalo, že sa neustále rozčuľovala a nadávala, ale keď ju človek spoznal, tak vedel, že to je iba jej štýl reči a že inak ako "kričať" rozprávať nevie a v konečnom dôsledku bola celkom fajn. Tak isto takmer všetci učitelia pri maturitách sú dosť príjemní, aj tí, ktorí vám liezli na nervy predtým a opačne, paradoxne, čím viac ste ich naštvali, tak tým väčšia šanca, že vám to dajú, lebo keby nie, tak by to znamenalo, že by vás museli vidieť ešte raz a ešte k tomu aj cez prázdniny, kedy chcú mať pokoj Treba mať tiež na mysli, že numerické výpočty nikoho nikdy zaujímať pri skúškach nebudú, v konečnom dôsledku ani v živote, pretože sa to robí tak, že sa príde na vzorček, ktorý sa nahodí do počítaču - buď do excelu, čo je to najľahšie, prípadne vás naučia si naprogramovať vlastné. Tak isto treba mať na pamäti, že nikdy nebudete počítať s úplnou presnosťou, vždy sa berie nejaká chyba, po novom neistota, merania, takže vždy stačí zaokrúhľovať tak na 3-4 platné číslice(napr. číslo 0,0015476 má síce číslic 8, ale platných je len 5, tie nuly na začiatku nie sú platné). Hovorím to pre to, pretože u nás sme mali jednu prísnu učiteľku, ktorá vyžadovala pri tamer všetkých labákoch vedieť vzorce s korekciami(napr. pri meraní odporu s korekciou na odpor meráka), v reále sa tie vzorce nikdy nepoužívajú, proste sa na meráky napíše ich neistota merania. Takže v konečnom dôsledku tie korekcie sú vo väčšine prípadov pokiaľ sa nepoužívajú veľmi zlé aparatúry, kde by sa to prejavilo, absolútne nanič. Pokiaľ máte takú učiteľku, kľudne jej to povedzte a odvolajte sa na Prof. RnDr Jiřího Englicha, DrSc z matfyzu na karlovke v Prahe, on o tom napísal snáď tri knižky (nie som ja!)

[Filipsss]

Vtip je v tom ze mi nematurujeme, to si len ucitelka vymyslela ze nam da maturitne otazky ako priklady

[Ondro1]

Veď maturitné otázky sú príklady Také príklady, aké boli na maturite sú vo všetkých stredoškolských učebniciach. A to je podľa mňa dobré, pretože každý by mal mať základné vlastnosti fyziky(hento, akožeže "jadrová" fyzika a "kvantová" mechanika je na smiech, keď to porovnám, čo to v skutočnosti je jadrová fyzika a kvantová mechanika). Už len samotná elektrika a magnetizmus je úplne niečo iné než to, čo sa učí na strednej. A pokiaľ môže fyzik vedieť čo je to jambický pentameter a že DNA sa skladá z dusíkatých báz cytozín, tymín, adenín a guanín a že anilín sa používa na textilné farby aj napriek tomu, že je toxický a že veľký chrbtový sval je latissimus dorsi, tak prečo by nemohli ostatní vedieť, čo sa vlastne deje vnútri jadrového reaktora?