Nemusíš sem dávať anglické pomenovania, rozumiem po slovensky a namáhanie v ťahu aj v tlaku som už meral, takže ďakujem, ale viem, ako to funguje. Každú záťaž ide popísať tenzorom pružnosti, ktorého jednodimenzionálne ekvivalenty, resp. homogénne izotropné ekvivalenty, resp. akéhoľvek zjednodušenia voláme moduly - moduly v ťahu, moduly v šmyku... Tento tenzor je tenzorom štvrtého rádu, takže by som mohol len ťažko hovoriť o nejakých diagonálnych zložkách(zobrazenie medzi tenzorom napätia a deformácie).
Rovnici F=kl, kde F je tenzor napätí, k tenzor pružnosti a l tenzor deformácie, sa hovorí Hookov zákon.
Hookov zákon platí vždy, je jedno či práve ideš na bicykli a šliapeš do pedálov a pod tvojou váhou pracuje, alebo si práve prestrihol kovové dráty držiace Most SNP v BA a pozeráš sa, ako padá do Dunaja, vždy pokiaľ sa neprekročí mez pružnosti, tak platí Hookov zákon, v prípade mosta síce len pár sekúnd/resp. milisekúnd, ale platí!
Jediné, čo je hookov zákon v jednodimenzionálnej podobe - je to zjednodušenie. Tak isto je to zjednodušenie pre homogénne a izotropné látky, ktoré neexistujú. No ale prečo existuje, keď neexistujú homogénne a iztropné látky? Pretože v určitom priblížení môžeme považovať aj nehomogénnu a neizotropnú látku za homogénnu a izotropnú a hlavne HOOKOV ZÁKON JE VÝSLEDOK EXPERIMENTU, nie nejaký teoretický výmysel!
Z toho vyplýva, že môžeme predpokladať, že pri každom šliapnutí platí Hookov zákon a pri každom šliapnutí platí v každom mieste môžeme predpokladať, že v určitom smere sa materiál správa podľa krivky elasticity. To, že existujú nehomogenity v materiáli mení len a iba to, že materiál sa po deformácii, i keď to je deformácia v zmysle Hookovho zákona, nevráti presne do svojej iniciálnej polohy, svojho iniciálneho stavu. Čo to ale znamená? No predsa, že sa krivka elasticity zmení, zdeformuje. Pri makroskopických systémoch naviac platí, že ak sa vytvoria mikroskopické nehomogenity, väčšinou platí, že navonok sa to prejaví spriemerované - vlastnosti materiálu sa nezmenia odrazu drasticky, ale sú podobné vlastnostiam, ktoré boli pred vzniknutím nehomogenity(ktorú označuješ ako mikrotrhlinka). Jednoducho sa nemôže stať, že by sa napr. krivka elasticity zrazu zmenila z alumínia na oceľ a materiál by sa správal úplne inak. Zmenia sa iba smernice viac-menej homogénne, výsledkom čoho je, že máš krivku mierne pod/nad pôvodnou krivkou. Totižto je pravda, že aj keď v tom mieste sa zmenia vlastnosti materálu kompletne, štatistike zapríčiní, že sa nehomogenita vypriemeruje. Tak to proste funguje a pokiaľ neprerastie malá nehomogenita do veľkej, tak sa nič svetuborného nestane.
A o tom som hovoril, že pôsobením času a záťaže sa môže krivka deformovať, škálovať, takže už nebudem sa opakovať.
Očividne sa nemôže, resp. môže, ale bude to možno trvať stáročia, pokiaľ jazdíš rozumne, že by sa mi bicykel rozletel, keď na ňom sedím a šliapnem do pedálov len kvôli namáhaniu šliapaním do pedálov(keď sedím na poriadnom biku a nie na detskom hračkárskom). Väčšinou sa kovové časti trhajú a lámu v prípadoch, kedy zažije bicykel náraz - v prípadoch, kedy naň pôsobí oveľa vyššia sila, ako sila, ktorou naň pôsobíš, keď na ňom šliapeš. A v tom prípade môžeme v zjednodušení hovoriť, že sa správa tak, ako som hovoril.
Inak o predstavec a riadidlá sa nebojím, tie nemajú ani rok a na rok teda možno budú nové spolu so sedlovkou, ako som hovoril o tej kozmetile.
čo reálne váži?