Niečo vymyslené, niečo dopočítané. Stačí ti vymyslieť jeden parameter a ostatné ti vypadnú zo vzťahov. Nie je povedané presne s akými číslami počítal(kniha nie je moc číselná a vzťahová). Predpokladám, že použil hmotnosť 10^(38)kg, ktorá dáva 148mil km polomer diery. Väčšinou je mantisa pokiaľ je menšia ako 5 zanedbateľná vzhľadom k rádovému počítaniu, preto sa zahadzuje a 10^(38)kg sa dá označiť za asi 100mil sĺnk - aj keď Slnko má cca 2x10^(30)kg, na tú 2 sa kašle.
Systém(nie je to galaxia, je to v podstate len systém čierna diera a bordel okolo nej, ale pravdepodobne tvorí jadro nejakej galaxie) vraj konštruoval tak, že Nolan požadoval 1h na 7 rokov dilatáciu, tak to prepočítal a zistil, že Kerrácka ČD s polomerom 1AU by to mohla splňovať, taká sa nachádza napr. v Andromede(predpokladám, že Rocheho limitom kalibroval veľkosť ČD a smernicu efektívneho potenciálu rotáciou ČD - pre normálnych ľudí - potenciálovú jamu, to, že sa tam tá planéta udrží na kruhovej orbite a nespadne do diery, prípadne neodletí a jej dráha nie je elipsa, ale kružnica).
http://en.wikipedia.org/wiki/Andromeda_Galaxy#Nucleus
Systém asi neexistuje(ale tak galaxií je nekonečné množstvo, niekde určite bude existovať
) - je to len model systému vypočítaný vzťahmi, ktoré vieme, že platia - ako keď hraješ hru na počítači, to je rovnaká simulácia - vlastne ešte reálnejšia, ale inšpiroval sa tou Andromédou.
Inak kniha zobrazuje aj krásne grafíky a obrázočky, simulácie orbitov okolo ČD, proste je to nádhera a je vidieť, že sa s ňou vyhral a aj s filmom sa vyhral.
Inak ďalšia vec - na Millerovej planéte(prvej) mala pokrývať Gargantua 50% nebies. Nolan sa ale rozhodol, aby bol climax filmu pompéznejší a úžasnejší, že je zmenší na cca 2,5°. Kip s ním súhlasil, hovoril, že by spravil to isté, pretože keby ukázal divákom na začiatok také úžasné zábery, tak by ich už klimax filmu neohromil. Ja s nimi ako fotograf a grafik tiež súhlasím, tiež by som spravil to isté.
A gargantua kvôli rotácii nemala byť kruh, ale mala byť veľmi asymetrická, Nolan sa ale bál, že by vyznela príliš čudesne, tak tú asymetriu nerfol.
Kuk sem, takto
zdroj:
http://www.abc.net.au/science/articles/ ... 118171.htm
vs. film
zdroj:
http://boingboing.net/2014/10/24/inters ... e-new.html
Tak isto by akrečný disk žiaril ako dúha, na jednej strane do modra, na druhej do červena a okolo diery v inverznej dúhe, plus ako by sa približoval k diere, bol by farebnejší. Planétu by ale ožiariť svetlom dostatočným na vytvorenie vody v tekutom skupenstve mohol, pretože by žiaril približne spojito
Čo môže byť ale zaujímavé, je, ako Endurance dosiahla Saturnu za 2 roky. Saturn obieha 9,6AU od Slnka, sonda Cassini, posledná sonda, ktorá prišla k saturnu, dosiahla Saturnu za 6-7 rokov(vypustená 1997, dorazila v 2004). Predpokladáme, že Endurance zapálila motory už na Zemi a použila Zem ako prak a jej trajektória smerovala k Marsu(1,5AU), ktorý bol mierne pred Zemou, tak, aby bol manéver uskutočniteľný. Endurance to musela zvládnuť bez obehu okolo Slnka, pretože to by jej pridalo rok cesty, čo je dosť nereálne, plus by sa neoplatilo posádke ísť spať na 2 roky, keď už rok boli hore. Trajektória musela byť elipsa s ohniskom na Slnku a na dráhe Saturnu, takto:
(gravitačné zakrivenie Marsu sme zanedbali, je to len ilustrácia dráhy)
Elipsa má 12AU veľkú osu, čiže 6AU je veľká poloosa(pre zjednodušenie výpočtov zanedbáme gravitačnú asistenciu Marsu a existenciu Zeme), teda by mala mať cca 40,5km/s v mieste, kde bola Endurance vypustená, ale na danom mieste sa nachádzala Zem a naviac dostala gravitačnú asistenciu od Marsu. Zem pridá Endurance potrebu sa odpútať z gravitačného pôsobenia Zeme, ale na druhú stranu i nejakú časť vlastnej rýchlosti, ktorá je 30km/s(nie všetku, pretože na odpútanie sa od Zeme je potrebná extra námaha, ak bola Endurance na LEO - 160-2000km nad Zemou, berme, že to bolo maximum, teda 2000km, nech nemá Endurance príliš veľa práce sa odpútať), tak by musela mať rýchlosť 9,75km/s, čiže 30-9,75=20,25km/s mala prirodzenú rýchlosť od Zeme v mieste odpútania sa od Zeme, ale v skutočnosti jej stačila rýchlosť, aby sa dostala k Marsu, čiže elipsa s Marsovskou dráhou v ohnisku, vzdialenosť medzi Zemou a Marsom 1,89AU(optimálna vzdialenosť), poloosa 1,5AU, teda musela mať pri Zemi 34,4km/s, teda 30-34,4-9,75=cca 5km/s museli vyvinúť motory Endurance ak sa chcela dostať v optimálnom prípade k Marsu. V skutočnosti však museli vyvinúť vyšší výkon tak, aby Mars dodal rýchlosť okolo 1,5-2,5km/s, čo je priemerná hodnota urýchlenia gravitačnou asistenciou Marsu, tedapri Marse musela mať rýchlosť 32km/s, čo zníži jej rýchlosť pri Zemi z 40,5 na 40km/s(čo vôbec nepomáha), teda 40+9,75-30=19,75km/s muselo pochádzať od Motorov.
Ale páčil sa mi. Mal krásny vizuál a celkom dobrý nápad.
