Big Bang neexistuje

[Miroo42]

Dobrý deň, v nasledujúcich pár riadkoch by som vás chcel presvedčiť o tom že teória Big Bangu je hlúposť a že vesmír nevznikol z jedného bodu o nekonečnej hustote ale radovo s miliard malých bodov. Začal by som množstvom problémov ktoré má: problém horizontu, problém plochosti, rozprestrenie plynu a tiež neexistuje vysvetlenie skade sa zabral ten bod samotný. Teória že vesmír vznikol z viacero bodov by všetky tieto problémy vyriešilo. Postup tvorby vesmíru:
1. Z náhodného bodu vo vesmíre vznikli dve opačne (od seba idúce) energetické linky pôsobiace sami na seba.
Matematicky vyjadrené: 0 = x -x. Casimirov efekt
(Tieto energetické linky idú najrýchlejšie ako sa vo vesmíre dá nakoľko ich nemá čo zabrzdiť a preto sa všetko udeje veľmi rýchlo.)
2. Ak by sa tieto e.i. stretli priamo tak by sa vynulovali. Ale ak by sa len tesne minuli tak by sa na základe VTR začali navzájom obiehať a teda by vo svojej vlastnej sústave boli zhodné a mohli sa spojiť. Čiže vznikli super struny.
3. Ako M teória hovori všetko je zložené so super strún čiže máme vesmír plný subatomárnych částic bez vonkajšieho pohybu ten im ale dodá ďalšia energetická linka ktorá svoju energiu prenesie na super strunu čim dá subatomárnu časticu do pohybu. A to už je iba kúsok od tvorby atómov, najskôr vodíka s toho následne vzniknú prvé hviezdy a ďalej to už všetci poznajú.
Samozrejme je následne rozpínanie nakoľko všetko vzniklo opačným pohybom.

[nimh]

Ani ja niesom moc zastanca teorie big bang. Skor mne je viacej teoria kolizie

[Ondro1]

boha nestvite ludia. Ani n tomu nerozumiete a snazite sa kecat do veci... Vesmir nevznikol z jedneho bodu. Vesmir je a vzdy bol nekonecny, nikdy nie jeden bod. Nikto netvrdi, ze vznikol z jedneho bodu, resp. tvrdil by, ak by vesmir nebol plochy, ale tomu aj tak tiez nikto nerozumie co znamena(a aj tak by to nebol bod ako bod matematicky bod, 0 rozmerne nic, ale trojrozmerny infinitezimalne zmenseny sfericky priestor)... A co kua zas mate s tou otazkou "kde sa ten bod vzal?" ako fakt? Trochu rozmyslam... Ak by pri velkom tresku vznikol priestor a cas, tak asi neexistuje ziadne pred velkym treskom, existuje len po. Tak ako neexistuje nic severnejsie ako severny pol. Ak nie, tak prijimam cyklicky model a nemam problem. Alebo nejaky iny sialeny model. Toto je fakt ako s nabozenstvom a kreacionizmom, jednoducho niekto nedokaze pochopit, ze jednoducho na niektore veci niektore modely neposkytuju odpovede a nedokaze prijat odpoved "ja neviem" ako odpoved... Ako s BBT je vela problemov, ale pochybujem, ze by tu na fore okrem dvoch-troch ludi pochopilo, ak by som o nich zacal hovorit, pretoze tu nikto nema dostatocne informacie na pochopenie podstaty problemu a celu kozmologiu tu fakt nebudem vysvetlovat(+5 semestrov matematiky, 2 semestre lingebry, 5 semestrov zakladneho kurzu fyziky, 2 semestre relativity a 2 semestre kvantovky, to je tak dost na pochopenie problemu a vytvorenie fundovaneho nazoru). A dalsia vec - n-bodov by davalo zmysel, ak by tie body boli v niecom vlozene, teda by jestvoval nadpriestor nad nasim priestorom. Ale to nikto nevie a vsetky tieto spekulacie s nadpriestormi a koliziami vesmirnych bran su neoveritelne spekulacie a fantasmagorie fyzikov, ktore sa tvoria lebo je to pekné a lebo sa mozu robit(klasicka kozmologia a bbt nema ziaden nadpriestor, nadpriestor sa pouziva len ako pomocka na "vizualizaciu" modelov, inak to je ale len proste matematicky povedane mnozina s nejakou metrikou a doplnok k tejto mnozine je prazdna mnozina, teda nie je ziadna nadmnozina tej mnoziny, teda aj ked vyzerala ta metrika kedysi davno tak, ze v podstate akoby davala "jeden bod", tak stale nejestvovala ziadna nadmnozina, laicky povedane - ano, jeden "bod", ale "mimo" toho bodu nejestvovalo a nedáva zmysel) len sa ale len niektore sa popularizuju, lebo len niektori ludia su popularizatori a pretlacaju nasilne laickej verejnosti svoje vlastne spekulacie a hypotezy, ktore sa im pacia. Si nemyslite, ze to je jedina ci univerzalne prijimana spekulacia, ona je len najviac spopularizovana... Ono si aj Penrose pretlaca svoju KCK(konformna cyklicka kozmologia-a schvalne, nech mi skusi niekto vysvetlit, co to PRESNE znamena konformna-vy fyzici, viete kto, custe!), ktora dokonca je experimentalne overitelna, cize to nie je az taka fantasmagoria ako hyper vesmirne brany, ale KCK dala predpoved, ze musi existovat rozpad protonu, ktory sa nepozoruje... Je mozne, ze je dlhsi ako sa predpoklada, ale to su zas len spekulacie a fakt je, ze sa nepozoruje.

[nimh]

Na to su rozne spekulacie a teorie. Ci uz je x y modelou tak jeden mozno bude aj pasovat. Netreba hnet srajbnut ze nebudete chapat. Ved pekne to rozvedte a bude to mozno super tema a super citanie od vas. Miroo42 len prezentoval to co sa mu zda zrejme ako realne. Dalo by sa mu oponovat no naco. Dnes je to tak a zajtra to bude inak. Donedavna sa este tvrdilo ze cas pred vesmirom nejestvoval dnes je kopec ohlasou ze cas musel jestvovat tak ako priestor v podobe jedenastej dimenzie. Moja osoba je otvorena kazdemu nazoru a lacna po informaciach tak kludne ak mate odborne zdroje na precitanie kludne uvedte a osobne budem len rad. A ano CCC od Penrose poznam je dost zaujimava ale zaroven brana ako kontroverzna ale asi jedine on zacal pojednavat niektore zavazne otazky ktore viacero vedcou odsuva na okraj a nechavaju otvorene. No nemoze sa tvrdit ze CCC je ta ktora bude spravna nakolko aj ona ma dost nedostatkou.

[Ondro1]

Tak ako ono tych jedenast dimenzii dava prave M-teoria, ktora je zalozena na maticovej strunovej teorii, ktoru vytvoril jeden cesky fyzik, ktoreho dokonca poznam(Lubos Motl, ak niekomu nieco to meno hovori) a samotnych strunovych teorii bolo vacsie mnozstvo, kazda pracujuca s inym poctom dimenzii. Ona sa prijima, lebo to je najprijatelnejsia teoria, ktora vysvetluje v podstate takmer vsetko a na tej sa stavia, ale stale nie je experimentalne overitelna. Pracuje na nejakej Calabi-Yauovej variete... Co sa neda vysvetlit, co je... No ale OK, tak skusim... od zaciatku... Takze matematika: Zenonove paradoxy. Sip nemoze letiet, lebo v kazdom case t je stacionarny, teda nema rychlost... Preco toto nefunguje. Ono to nefunguje z jedneho pekneho principu. Totiz ono si treba uvedomit co na com zije. V nasom vesmire existuju trajektorie. Mozem si nakreslit ciaru a pohybovat sa po nej. Ciaru vidim, vzdialenost zmeram pravitkom. Super. Ale co ked sa po nej zacnem pohybovat? Zacnu na mna posobit sily a veliciny, ktore jednoducho nevidim tak, ako tu ciaru na zemi. OK, mozno este tu rychlost mozem vidiet, na videu. Ale nevidim ju na fotke(pp. ze nemam motion blur). A tak isto ich nemozem zmerat tak jednoducho ako pravitkom, ale potrebujem nejake stopky a nejake pravitko, pripadne nejake sofistikovane pristroje ako je akcelerometer alebo podobne... A pri stopkach a pravitku aj tak nedostanem celu informaciu(nedostanem okamzitu, ale priemernu rychlost). Alebo nedajboze na mna zacne posobit nejake magneticke pole - napr. mam kovovu protezu alebo co a pole je dostatocne silne, aby som jeho ucinky citil. Ale to pole nevidim, len jeho ucinky. No a prave to suvisi, ze kde co zije. Napr. taka rychlost zije na tecnem prostoru kazdeho bodu trajektorie. De facto je to iny priestor ako moj priestor, kde zijem. To suvisi aj s jednotkou tej rychlosti - metre za sekundu. To nemozem odmerat len pravitkom. Ale co napr. take magneticke pole? Kde to zije? Take tesly uz vobec nemozem odmerat pravitkom! To zije na uplne inom priestore ako zijem ja a existuje len nejaké zobrazenie, funkcia, ktorá zobrazuje ten priestor na moj priestor. No ale to je len tak, matematicky, aby som najprv vysvetlil, ze nie vsetko, co existuje zije matematicky na tom istom priestore ako ja. No a tieto priestory mozu byt obecne N-rozmerne, kde N je velke, uchylne a sibnute cislo, niekedy dokonca nemusi byt ani cele(to sa ale hovori v spojeni s fraktalovymi dimenziami a takymi matematickymi kravinkami a to je viac-menej len formalizmus pre matematikov, s fyzikou to nema vela spolocne, aj ked urcite sa najdu ludia, co so mnou nebudu vobec suhlasit a povedia, ze to ma s fyzikou obrovsky suvis). Teda v podstate nas priestor nie je jediny priestor s ktorym sa vo fyzike pracuje, ale toto zas nema ziaden suvis ze kolko dimenzii ma nas realny priestor v ktorom sa pohybujeme. Ten ma tri dimenzie, ktore si moze kazdy overit, plus cas, ktory je trochu shady a niektori fyzici s nim pracuju len ako s parametrom, niektori mu davaju zmysel rozmeru, niektori maju ine nazory...

No dobre. Takze teraz viem, ze s rozmermi a priestormi je to komplikovane. Ale ako to suvisi s kozmologiou a OTR? Tam pridem. Najprv ale musim vysvetlit iny pojem. A to je varieta. Varieta, anglicky manifold, je typ topologického priestoru, niečo ako regulárna k-plocha, teda niečo ako k-rozmerná sféra, guľa, alebo niečo také. Na matematike 3 sa na tom učí integrovať diferenciálne formy - stokesova veta, ak to niekomu niečo hovorí. No a relativistická fyzika je dosť úchylná na variety, v podstate čo sa robí je, že sa prejde z klasického eukleidovského priestoru k priestoru so všelijakými varietami(najlepšie ale riemannovskými), krivými plochami, ktorých krivosť robí gravitáciu. No a aj Mko sa robí na variete. Lebo čo je problém - problém je ten, že gravitácia je kua slabá, preto je hypotéza, že ona gravitácia nie je slabá, len je viacrozmerná... Idea je taká, že sa gravitácia šíri sféricky, áno, ale nie do klasickej sféry, ale nejakej viacrozmernej sféry. A že preto je taká slabá. No ale ono sa zdá, že tá sféra je stále dvojrozmerná, lebo sa zdá, že ona tá gravitácia sa šíri ako 1/r^2, čo je ako že jej vlnoplochy sú dvojrozmerné sféry. No ale potom jak kua može byť v iných dimenziách a šíriť sa ako normálka trojrozmer? No to je jednoduché! Proste zoberiem ten ďalší rozmer, zgrglem ho jak kus papiera, nalepím na tie tri čo mám a mám vystarané! To je základná idea.

No a budem pokračovať zajtra, lebo sa mi už fakt že chce chrápať a dlho to trvá písať.

[nimh]

Super! Konecne a pekne napisane. Tesim sa na pokracovanie

[Miroo42]

Ďakujem za odpovede A čakám na dokončenie. A čo sa týka gravitácie tá sa šíri v troj-rozmernom priestore ale vždy len v dvoch rozmeroch. Gravitácia sa vždy šíri v tej rovine ako sa daný objekt otáča a tak vlastne zakrivuje časopriestor. Príkladom je trebars mesiac a zem - nikdy nieje mesiac nad pólom. A viac bodov nevyžaduje zrážku dvoch vesmírnych brán (v tie neverím ani ja) ani tvoj nadpriestor. Skús mi prosím ťa vysvetliť prečo by bolo treba nadpriestor či zrážku vesmírnych brán.

[Miroo42]

A čo sa týka hneď začiatku tvojej správy boha nestvite ludia: Jedna veľmi dobra teória hovorím že genesis je síce najskôr opisom vzniku vesmíru ako takého ale tých 6 dní je opisom situácie po dopade veľkého telesa na zem. Potom genesis sedí presne. Takže ani big bang ani žiadne iné teórie o vzniku vesmíru niesu proti bohu.

[Ondro1]

Super! Konecne a pekne napisane. Tesim sa na pokracovanie

OK, sry za zdržanie, trochu som mal veľa roboty cez týždeň, teraz som sa dostal k tomu, aby som napísal pokračovanie... Kde som to skončil? Aha, no variety. Že zoberiem rozmer a zgrglem ho. Ako to funguje? No to funguje tak, že ako napr. zoberme si, že by som robil graf. Osu x nechám normálnu, lineárnu, a osu y dám do logaritmickej škály. A vypustím nejakú gravitáciu v smere x aj v smere y a nechám ju sa šíriť rovnakou rýchlosťou v smere x aj y. No ale zistím, že v smere x sa šíri akoby rýchlejšie ako v smere y(pokiaľ neviem, že y je logaritmická) a že v y spomaľuje. Tak v podstate toto je tak akoby idea, nie úplne presná idea a nie úplne fantasticky vysvetlená idea, ale základná idea. No a v podstate ak mám dva rozmery, nejakú plochu, tak ju môžem na ostatné rozmery "nalepiť" v každom bode inak ešte k tomu, že môžu byť tie rozmery napr. logaritmické. No a ak mi takéto "nalepenie", resp. priestor, ktorý ním stvorím, splňuje nejaké predpoklady, tak to je varieta. A aké predpoklady musí splňovať? No v podstate sa počíta v relativite s tým, že je aspoň spojitá a že obsahuje nejaké konečné, resp. niekedy stačí aj spočetné(síce nekonečné množstvo singularít, ale každá singularita je jeden bod, nemôžem mať napr. jednu čiaru, úsečku, celú vyskladanú z čiernych dier), množstvo singularít(ano, singularít ako singularít, čiernych dier, miest, kde niektoré veci divergujú, idú do nekonečna). V podstate môžem tú moju plochu, môj priestor, zobrať a zobraziť napr. na eukleidovský(obyčajný priestor) tak, aby to zobrazenie, ktorým to zobrazujem bolo spojité. Teda že zoberiem nejakú funkciu, napr.
x=r*sin(fí)sin(theta)
y=r*sin(fí)cos(theta)
z=r*cos(fí)
(čo sú sférické súradnice)ktoré mi môj priestor zobrazia na x,y,z osy a tá musí byť spojitá. Nemusia byť len takéto, môžu byť aj napr
x=u+v
y=u+cos(v)+sin(w)
z=e^(uvw)
a dostanem niečo šialené, ale určite je to spojité v zmysle že spojité ako spojité, že keď si zoberiem a predstavím tú plochu, čo mi tie súradnice dávajú, tak v nej nenájdem nejaké náhle diery a skoky, môže byť len zalomená. No a na tom pracujem. A ak si zoberiem takto zakrivený priestor a dám do neho časticu tak, že jej dám rýchlosť dy/dt=V, tak ak si tú rýchlosť prevediem na u a v, tak dostanem V=du/dt-sin(v)dv/dt+cos(w)dw/dt
no a zrazu zistím, že moja rýchlosť záleží aj na v, aj na w, teda nedostanem určite priamočiary nezrýchlený pohyb, ale so zväčšujúcim sa v, resp. w mi bude rýchlosť v jednotlivých zložkách v tomto prípade oscilovať... A to je princíp za OTR, zoberie sa gravitačné pole, poľu sa pripojí varieta, na ktorej sa častica pohybuje konštantne a prevedie sa do eukleida. A mám gravitáciu. No ale keď si takto zadefinujem iné súradnice, tak ďalší rozmer nepridávam. Môžem si ho pridať. A vizualizovať, ako tam tie moje súradnice v tom vyššom rozmere vyzerajú, čo za plochu mi to dáva. Ale obecne nemám vyšší rozmer a jeho existenciu a niektorí matematici by dokonca povedali, že žiadny vyšší rozmer nepotrebujú a predstavovať si nič nemusia.

Nabudúce: veľký tresk, inflácia a problémy s ňou a prečo sám som skeptický voči BBT.

P.S.: edit: ešte chcem dodať, že alternatívy k teórii strún... Ono prečo teória strún vlastne vznikla? Aby vysvetlila, prečo je gravitácia príliš slabá. No ale na to sa ukazuje, že nepotrebujem 11 rozmerov, ale len 4(+čas, ten nie je do toho zahrnutý). Popis, ako by to fungovalo v 4 rozmeroch prezentoval Kip Thorne v Interstellare... Resp. v jeho knihe "The Science of Interstellar", kde vysvetľuje desitterovské riešenie. Takže ak sa chcete niečo naučiť, kuk tam, odporúčam, kúpte si, prečítajte si, bežte na Interstellar znova do kina, podporíte tým jeden z najveľkolepejších filmov všetkých čias a naviac dáte zarobiť fyzikovi. Nie, že by to potreboval, ale úctu si zaslúži a podľa mňa to sťahovať je prejav neúcty, jedine, že by sa nedala zohnať, potom sťahujte čo chcete kde chcete. No ale v čom je problém - takéto riešenie nie je stabilné, proste vesmír by v 4 rozmeroch nemohol existovať, za chvíľku by sa zrútil do čiernej diery alebo čoho, nebudem to vysvetľovať, je to v tej knihe popísané, sám sa tým nezaoberám, presne nepoznám, nerozumiem do hĺbky, nerobím to, kecal by som, ale poznám ľudí, ktorí to robia. No a je potreba, aby som v tomto prípade zaviedol nejakú štvorrozmernú silu, ktorá by vesmír "držala", aby sa nezrútil, ktorá by naviac bola nedetegovateľná z našeho vesmíru. No a M-teória je fajn z toho hľadiska, že len dodáva rozmery, nechce žiadne sily. Aj tak je ale experimentálne nedokázateľná. Aspoň zatiaľ.

[Ondro1]

Princíp ekvivalencie nie je E=mc^2, ale ma=GmM/r^2, inak povedané, rovnosť(ekvivalencia) zotrvačnej hmotnosti a gravitačnej hmotnosti. A prečo funguje je veľká nezodpovedaná otázka. Mimochodom, Einstein síce veril na nepozorovateľnosť prázdneho priestoru, resp. myšlienke, že aby bola v priestore gravitácia/geometria, musí v priestore existovať nejaký hmotný bod, ktorý by ju "dokázal cítiť", čo ale veľmi ľahko vyvrátil Schwarzschild s jeho riešením, ktoré popisuje práve prázdny sféricky symetrický priestor, neuvažuje žiadne testovacie častice a hmotné body.

A ešte k entropii - kvark-gluónová plazma je stav s nízkou entropiou. Ono aj keď sa hovorí že entropia je "miera usporiadanosti", ono je v podstate entropia len matematický konštrukt pri analýze funkcií viacerých premenných. Je dosť ťažké vysvetľovať fenomenologicky entropiu niečoho iného ako plynov - inak povedané základného systému, na ktorom bola TDM vybudovaná. TDM je čisto matematická teória, keď sa ju snažíme vysvetliť fenomenologicky, narazíme na hlbokú filozofiu, ktorá nás privedie k často nezmyselným, hlboko filozofickým, zámerom nezlučiteľným s realitou. Viac by som sa priklonil k matematickému popisu v tomto prípade, ktorý funguje Inak je v celej fyzike dôležitá znalosť matematického základu, pretože fenomenologický popis je v konečnom dôsledku len jeho interpretáciou. Koniec-koncov aj to, čo ja píšem je len moja interpretácia, ktorá by bola oveľa lepšie vysvetlená pri znalosti matematického pozadia.
A keď už hovoríme o matematickej interpretácii, tak celkom presne, entropia je logaritmom multiplicity, pričom multiplicita je v podstate objem vo fázovom priestore, charakterizuje počet možných stavov systému. Čiže tá miera neusporiadanosti je dosť kulhajúca interpretácia.
Ale táto definícia nie je explicitne odvoditeľná, je vydedukovateľná, to, že to je logaritmus je ale matematicky presné, pretože existuje veta o jednoznačnosti logaritmu, ale stále nie až tak explicitne odvoditeľná.
No a u mnohočasticových systémov nám prichádza na rad kvantová mechanika a štatistika mnohočasticových systémov a pauliho vylučovací princíp. Teda by som skôr považoval ten za veľkú otázku, prečo funguje?

Potom sa môžeme zaoberať vysokou filozofiou typu Boltzmannovský mozog(to je niečo ako hypotetizovať, že mimo pozorovateľný vesmír je viac hmoty, ktorá zdanlivo náš vesmír rozpína, prípadne že náš vesmír je jednou z viacrozmerných vesmírnych membrán a že vždy keď tekéto dve kolidujú, vznikne nový veľký tresk - absolútne bezpredmetné nad tým rozmýšľať, lebo také hypotézy neponúkajú žiadne predpovede a sú tak neoveriteľné, teda to, čo ja nazývam pakovina ).

[Ondro1]

No áno, ale to nie je princíp ekvivalencie. Princíp ekvivalencie je axióm, pričom E=mc^2 sa odvádza. Princíp ekvivalencie je platný, lebo je platný, nevieme dôvody, vieme ho len overiť na n-desatinných miest. E=mc^2 je platný vďaka lorentzovej transofrmácii a kalkulu v minkowského priestore.
A GUT je v štádiu hypotézy, ono je to zložitejšie, lebo aj na veľký tresk treba infláciu a nejaké inflačné polia, ktorých podstata je dosť otázna, o tom som chcel hovoriť ako ďalšie, no nemôžem si nájsť čas to vysvetľovať. Do toho by som nechcel zachádzať a z nej vyvodzovať niečo. Však o to ide, že nemáme kvantovú gravitáciu a ideme vyvodzovať závery aj s gravitáciou, pričom ju ignorujeme až po určitý čas do veľkého tresku, čo nie je košér.

A druhá vec, ako si prišiel na to, že to má 2^k stupňov voľnosti? Podľa mňa má každá častica 3 stupne voľnosti, teda celý systém bude mať 3k stupňov, pokiaľ mu povolíme sa pohybovať, tak 6k(lebo mám ešte 3k hybností), nie? A entropia nie je len počet stupňov voľností, ale integrál cez všetky možné polohy a hybnosti všetkých častíc, čiže 6k integrálov(predelených bunkou fázového priestoru) zlogaritmovaných a prenásobených B. konst.

Prečo Hawking za každú cenu obchádza singularitu vesmíru a zavádza imaginárny čas, len
aby sa stoj čo stoj vyhol počiatku ?

Lebo Hawking nemá rád singularity a nemá rád stratu informácie. Veď aj jeho najznámejšia teória o ČD vznikla tak, že chcel dokázať, že sa nemôže použiť TDM na ČD, no dokázal, že to funguje namiesto toho, aby dokázal, že to nefunguje. Sám ani nikdy neveril, že ČD môžu existovať a ešte stále neverí, viď jeho najnovšie teórie. A, popravde, je stále ošemetné hovoriť o t=0, vždy, keď sa hovorí o BBT, tak sa hovorí o t=epsilon>0, pravda, moc to v t=0 nefunguje, ale tak to je limitom teórie a každá nejaký má.

Lebo ak sú fyz. zák. deterministické, tak potom stroje = ĺudia, nemajú žiadnu free will, sú len najrýclejšie
interpretery kódu bežiaceho na hardvéri, ktorým sú fermióny a gauge bozóny sú na výmenu 0 a 1-tiek.

To je pravda, že ak by boli, ale nie su. Ono v kvantovke sa síce systémy tiež vyvíjajú podľa nejakého evolučného operátora, ktorý je jednoznačný, no v tom okamihu, keď sa systém rozhodneme merať, tak nastáva kolaps vlnovej funkcie.
A znova - vlnová funkcia, kolaps, prečo? Prečo to tak funguje? Ja hovorím, že je blbosť zachádzať do hlbokej filozofie, keď nemáme vyriešené ani tieto veci.

Chcel by som s teba vytiahnuť, že ak sú fyz. zákony deterministické, tak či podsystém systému k-častíc,
napr. kvantový počítač nami zostrojený, može spočítať skor veci, ako sa stanú, ak vobec existuje šipka
času a samotný čas, alebo je najrýchlejší kvantový počítač samotný vesmír a nič rýchlejšie / vrámci ves. /
nie je možné ?

Nie. Resp. možno, ale stále budeme mať chybu úmernú všetkým zjednodušeniam, ktoré sme urobili. Neviem, čo si vlastne predstaviť pod "ak sú fyz. z. deterministické", ale povedzme, že zahodíme kvantovku. Povedzme, že použijeme Lennard-Jonesov potenciál medzi molekulami(čo je otázne, či môžeme spraviť, keď nemáme kvantovku), tak potom máme nejakú chybu úmernú asi O(1/r^18). Ak by sme si predstavili častice ako pevné guličky, stále tu máme nepresnosť v rádoch nejmenšieho časového/priestorového kroku, s ktorým počítame našu simuláciu. A to máme pre každú zrážku, pre všetky častice, teda čím ďalej do budúcnosti sa budeš chcieť pozrieť, tým väčšia nepresnosť bude. V podstate keď sa takýmto spôsobom budeš chcieť pozrieť do budúcnosti v rádoch sekúnd nejakého aspoň reálne veľkého systému(napr. plyn v krabici 1x1x1m), tak už máš nula, nula nič pravdepodobnosť tejto budúcnosti systému.
Resp. sa môžeme baviť o možnostiach:
mám QM, nemám kvantovanie a nemám QM, nemám kvantovanie - nemôžem spočítať presnú budúcnosť
mám QM, mám kvantovanie vesmíru a nemám QM, nemám kvantovanie vesmíru - ak zabudneme na priblíženia, tak to je otázka na teoretického informatika, do toho sa nevidím. Reálna otázka totiž je, či je možné v reálnom čase pre subsystém spočítať vývoj celého systému, či výpočetná sila presahuje časovú náročnosť, moja hypotéza je, že nie.

Ale či sú fyzikálne zákony deterministické alebo nie, to stále nevieme pre zákony, ktoré tu v našom okolí existujú a fungujú. Kvantová teória je konzistentná v prípade jednoduchých málých systémov, ale prestáva byť konzistentná v prípadoch mnohočasticových systémov. Síce kvantová štatistická fyzika existuje, ale stále to nie je mechanický, ale štatistický popis, ktorý tiež popisuje iba jednoduché systémy, nie zložité mnohočasticové a mnohomolekulové systémy, ako je koniec-koncov aj ten detektor, ktorý nám tie jednoduché systémy nameria. V reálnych prípadoch ale ani to. Preto nemôžeme stopercentne povedať, že vieme, že všetky zákony fyziky sú deterministické alebo nie, keď v podstate nerozumieme reálnemu svetu. A keď už sme u kvantovke - je známym faktom, že QCD nefunguje pri malých energiách... Tuto máme zas obrátený problém ako pri newtonovskej/relativistickej fyzike, ako keby sme mali tú "relativistickú", ale nedokážeme nájsť tú "newtonovskú", len fakticky konštatovať výsledky experimentov. Čiže ono na určitých škálach vieme, ako sa vesmír správa, no medzi týmito škálami znalosti sú veľmi široké škály neznalosti, ktoré de facto obsahujú všetko reálne dosiahnuteľné pre človeka. Doslovne.

Práve odpoveď na otázku, prečo sa chovajú niektoré javy deterministicky a iné štatisticky je skutočne aj odpoveďou na otázku, prečo existuje čas a šípka času. Ja osobne neverím, že by existovalo nekonečné množstvo vesmírov a neverím, že by výsledok našeho vesmíru bola štatistická fluktuácia, myslím, že existuje dôvod, prečo sa vesmír vyvinul, ako sa vyvinul, ale tento dôvod sme ešte nenašli. Proste, že ak by sme vytvorili viacero vesmírov, každý by prišiel do štádia, kde by bola možná existencia štruktúr, ako v tom našom. Ale je to otázne, pretože ono tie "iné vesmíry" nemusia byť zrovna taký výplod fantázie. Pretože ak je vesmír skutočne nekonečný, nepotrebujeme odlišné vesmíry. Stačí nám jeden. Pretože ak je a bol vesmír vždy nekonečný, existujú v ňom štruktúry, ktoré sú vzdialené takú vzdialenosť, že nie su kauzálne prepojené. Potom sa teória multiversa premení na teóriu singleversa, pričom známa interpretácia kvantovej mechaniky nepotrebuje prechod častíc medzi vesmírmi, ale stačí uvažovať kvantové fluktuácie ako prechod častíc mikro červími dierami medzi tým istým vesmírom. Čiže by stačila iba zložitá štruktúra zakrivenia priestoročasu v našom vesmíre, kľudne aj väčšia ako samotný pozorovateľný vesmír tak, že by sa zdal na pozorovateľných škálach plochý. No ale to si teraz vymýšľam stále neoveriteľné hovadiny, takže...

Ak vznikajú páry častica-antičastica, tak sú max. entanglované, potom z toho vyplývajú dosť hrozivé dosledky,
najma ak to aplikujeme na častice nad horizontom a pod hor. udalostí.

No, je to zaujímavá myšlienka, nad ktorou som ešte nerozmýšľal, ale v každom prípade majú obe častice v tomto prípade iný čas, teda je zaujímavá otázka, ako a kedy by sa prepojenie prejavilo.

[Ondro1]

OK, matematika proste je. Ale prečo by sa mala matamtika meniť so zmenou vesmíru? Ak predpokladáme, že fyzikálne zákony sa v čase menia, nemusí sa meniť matematika, stačí, ak sa zmenia fundamentálne konštanty a naše definície jednotiek a matematika popisujúca tú fyziku bude stále tá istá. Plus, ako môžeš povedať, že matematika sa nemení?! Veď máme záznamy len z posledných cca 2500 rokov, čo sa týka aj to len základnej matematiky. Ale vesmír tu je 14 000 000 000 rokov, zmena v tomto čase môže byť nepozorovateľná! Naviac, matematika je len priblíženie ku skutočnosti, nie úplná skutočnosť... Voľná častica vo vesmíre neexistuje, neexistuje hmotný bod, neexistuje rovinná vlna...

A o čom hovoríš, keď hovoríš o interface? Ja by som povedal, že všetky súčasné fyzikálne teórie vyžadujú nejaký statický referenčný laboratórny systém, voči ktorému niečo meriame a vzťahujeme. Ale v prípade celého vesmíru nič také neexistuje. Neexistuje nič mimo vesmír, nič statické.

A nie, svet nie je program. Ľudia, čo veria v to, že svet je program, v podstate veria v novodobé náboženstvo. Táto filozofia neprináša nič nové, žiadne odpovede, len ďalšie otázky. Pritom sa dopúšťa zásadného omylu, zamieňa príčinu za následok. Pretože predpokladá, že keď sa správa vesmír ako program, tak musí byť vesmír program. Ale pritom program je časť vesmíru a každý počítačový program odráža to, aký v skutočnosti vesmír je. Čiže nie vesmír sa správa ako program, program odráža realitu a fungovanie vesmíru, preto sa správa tak, ako sa správa. Opačné tvrdenie nemá zmysel a je len špekuláciou.

[Ondro1]

Matematika musí byť nemenná, lebo keď mi povieš, že matematika sa mení, tak pojdem za profesorom
teorie množím a poviem mu, že mi tu jeden hovoril, "že matematika je premenná a vaše všetky dokazy,
nie sú dokazmi, sú len dočasne platnými lemami." Aká bude odpoveď profesora, ktorý 50 r. učí svoje vety ?

Taká, ako človeka, ktorý si zvykol vytvárať si vlastný imaginárny nemenný systém, ktorý považuje za odtrhnutý od reálneho vesmíru a plynutia času, v ktorom sú zložené všetky jeho ideály, myšlienky a presvedčenia. Zrúca sa mu vesmír, bude popierať sám seba Realita je ale taká, že všetko, čo pozorujeme žije konečný čas, preto je rozumné si myslieť, že i matematika žije konečný čas a má nejaký vývoj a začiatok. To aspoň v tom horšom prípade, verím, že väčšina by skôr nadhodila tému na diskusiu o filozofii a agnosticizme, pretože ak nemáme matematiku, ako si môžeme byť istí, že naše extrapolované dlhodobé historické modely sú správne? Zároveň to hovorí o qualia a ich nedokonalom vyjadrení, pretože tak, ako slovenčina, je aj matematika len vyjadrovacím jazykom, ktorým popisujeme svoje vlastné subjektívne vnímanie sveta, ktoré je jedinečné, a jazyk je nedokonalý v objektivite popisu... Môžeme sa len dohadovať o transcendentálnosti človeka a vedomia, ktoré si dokáže vymyslieť niečo tak metafyzické, ako sú bezčasé reality neviazané na skutočný vesmír. Ale to už sú náboženské a filozofické otázky, do ktorých nechcem zachádzať. A veda je to, čo sa meria, čo sa dá falzifikovať experimentom, veda poskytuje predpovede. Preto aj matematika nie je považovaná za vedu. A práve s pojmom času a bezčasím pohľadom na vesmír má problém dnešná fyzika a nie len tá, ale celá spoločnosť(dnes sú na veľkom pretrase ideály univerzálnych, neodnímateľných, bezčasích ľudských práv vlastných každému človeku, nachádzajúce sa mimo náš vesmír, ktoré sú univerzálnou pravdou, pričom po pravde sa tie práva niekoľko krát v histórii menili a upravovali a dohodlo sa na nich pár francúzov pred vyše 200 rokmi, a potom vznikajú také absurdné situácie, ako je, že masový vrah sa sťažuje, že nemá vo väzení, kde býva za štátne v 3 izbovom byte se vším všudy, dosť spoločenského kontaktu, že...), práve ten nám dáva za vznik takým novodobým náboženstvám, ako je "vesmír je program". Ako povedal Lee Smolin, že na ďalší posun vedy dopredu je potrebné prijať realitu času.

Inak, čo je, resp. ako definuješ súcno, keď vravíš, že sa dá vysvetliť? Ja teda, priznám sa, vôbec netuším o čo ide, raz mi to ktosi vysvetľoval, že to je hyperfilozofické niečo, čo nikto nevie, čo je a je definované nejakou vágnou cyklickou samodefiníciou, pričom samotné slovo je zas hyperspisovné, čo ja, ako rodený záhorák jak poleno, žijúci v ČR nikdy asi nedokážem dostať do svojeho slovníka

[Ondro1]

Ono je divné vo všeobecnosti, že zákony zachovania, ktoré poznáme z klasickej a kvantovej fyziky neplatia. S určitou pravdepodobnosťou sa môže stať, že sa porušia niektoré zákony, od zachovania spinu až po zachovanie energie v niektorých prípadoch. Moja hlbokofilozofická úvaha je: Čo ak je tento fakt, spolu s nahodilosťou kvantovej mechaniky, práve príznakom a dôkazom zmeny prírodných zákonov? Čo ak je táto nahodilosť nie nahodilosťou, ale pozostatkom zákonov minulých, ktoré sa pomaly menia? Skúsme začať postulátom: Čas plynie a vždy musí plynúť. Teda prijmeme existenciu a univerzalitu času v našom vesmíre. Z toho jasne vyplýva, že niečo, ako je Boltzmannovský vesmír, ktorý je plný častíc v termodynamickej rovnováhe ani nemôže existovať, pretože v takomto vesmíre neexistuje čas. Nie je tam potrebný. Naviac, väčšinu takýchto vesmírov tvorí fotónový plyn, ktorý sám čas nevníma podľa STR. Takýto vesmír teda nespĺňa náš postulát. Preto ak má byť náš vesmír v zhode s týmto jediným postulátom, axiómom, "zákonom", musia existovať v tomto vesmíre zväčšujúce sa fluktuácie... Prirodzeným spôsobom teda z neinteragujúceho systému musí vzísť fundamentálna interakcia narúšajúca termodynamickú rovnováhu... Zaujímavá myšlienka, nie?

[prepelica]

Dobrý deň, v nasledujúcich pár riadkoch by som vás chcel presvedčiť o tom že teória Big Bangu je hlúposť a že vesmír nevznikol z jedného bodu o nekonečnej hustote ale radovo s miliard malých bo..... ...... nakoľko všetko vzniklo opačným pohybom.

mas podobnu predstavu ako ja...kde si na to prisiel? mas nejaky clanok? chcem vediet viac