Ten dizajn nie je na airflow, je to skôr taký hybrid. Je tam 9 lopatiek namiesto štandardných 7 a ich zahnutý tvar zväčšuje plochu, čiže nemusia byť tak široké ako F12 aby disponovali rovnakou plochou. A keďže zároveň sú užšie, pri štandarnej 25 mm hrúbke to znamená, že môžu mať strmší uhol než F12. Kombinuje to teda silné stránky F12 aj S12A, povedal by som teda všestranný fan. Samozrejme bavím sa zatiaľ v teoretickej rovine.
Nase*iem ťa, ale nedám ti za pravdu ani v jednom prípade čo si spomínal.
Najprv k tlaku, hlavne ja som mal na mysli porovnanie dvoch rôznych fanov, teda že povedzme F12 má v celom spektre otáčok iný priebeh tlaku ako A12. Teda, že priebeh tlaku nie je lineárny medzi nimi navzájom, aj keby mali mať rovnakú hodnotu max. tlaku. Každopádne platí aj tá druhá varianta, tlak nestúpa lineárne s otáčkami fanu ani s prietokom, našiel som ti, ale dávam v spoileri, lebo to nie je až tak podstatné. Prečo to tak je sa rozpíšem nižšie...
Príklad klasická F12, alebo ešte lepšie 3000 rpm F12 24V. Všimni si hodnoty prietoku a tlaku, najlepšie na hodnotách kde sa prietok zvyšuje rádovo rovnako
http://www.coolingtechnique.com/img/rec ... m-data.png
http://www.coolingtechnique.com/img/rec ... k_data.png
F12 1500 rpm:
36 CFM - 0,57 mmH2O
53 CFM (nárast prietoku cca 1,5) - 1,08 mmH2O (nárast tlaku 2x)
68 CFM (nárast prietoku cca 1,9) - 1,84 mmH2O (nárast tlaku 3,2x)
Čiže prietok sa zvýšil ani nie 2-násobne, tlak sa zvýšil viac ako 3x
F12 3000 rpm:
17 CFM - 0,19 mmH2O
32 CFM - 0,57 mmH2O
63 CFM - 2,09 mmH2O
112 CMF - 6,28 mmH2O
Extrémny príklad u 3000 rpm verzie, nárast prietoku medzi min. a max. 6-7x, nárast tlaku 33x
Tlak je totiž celkom iná veličina, ktorá sa neviaže na metodiku merania prietoku, a z toho čo píšeš je mi jasné, že nechápeš podstatu toho čo statický tlak u fanu znamená /vôbec to nemyslím povýšenecky/, preto ti ani ten graf nedáva zmysel, on odkazuje na niečo iné než čo si myslíš /o tom neskôr/.
Ak meriaš prietok bez prekážky, dostávaš viac-menej lineárny graf závislý len na tom ako rýchlo sa krúti vrtuľa a koľko vzduchu tým pádom naberie a presunie. Tam je to dané plochou lopatiek a rýchlosťou otáčania. Finta je v tom, že tlak je v tomto prípade viac-menej
NULOVÝ V CELOM SPEKTRE OTÁČOK, s výnimkou momentov keď vrtuľa prudšie zrýchľuje a dočasne stlačí vzduch, kým sa prietok ustáli na vyššej hodnote. Jednoducho sa presúva vzduch, ale jeho hustota sa pred a za vrtuľou bez prekážky viac-menej nemení, tým pádom za konštantných otáčok nevzniká tlak voči rotoru. Ty opisuješ tlak ako rýchlosť pohybu vzduchu, čiže fakticky ako prietok... Blbo sa to vysvetľuje, a ani mi to už nemyslí dneska, ale...
Anyway... ak chceš merať tlak, potrebuješ prekážku, ktorá vyvolá zmenu hustoty vzduchu, toto je situácia, kedy vieš merať tlak, voči prekážke. A tam už ide o to nakoľko reštriktívna tá prekážka je. Iný tlak nameriaš s rovnakým fanom na rovnakých rpm voči mriežke na skrini, iný voči vzduchovému pasívu, iný voči radiátoru. Už sa blížime k podstate /ak mi dovtedy nevyšumí/.
Ten graf neukazuje na pomer tlaku voči otáčkam-prietoku /uznávam, že na prvý pohľad sa zdá byť taký a tým pádom de facto chybný/, lebo takéto porovnanie neexistuje. Neexistuje univerzálny pomer prietok/tlak, existuje len pomer tlak pri určitom odpore prostredia. Čím vyšší tlak dokážeš pri danom odpore namerať, tým účinnejší ventilátor je, inými slovami spätný leak vzduchu pomedzi lopatky je menší a vzduch medzi vrtuľou a prekážkou je viac stlačený.
Na
tom grafe ber teda zvislú os s max. hodnotou tlaku ako prípad keď všetky tri fany fúkali voči nepriepustnej prekážke /plný jednoliaty panel za vrtuľou/, vtedy vzniká maximálny tlak, keďže priepustnosť za fanom je nulová /logicky je v tom prípade aj prietok nulový = hodnota 0 m3/h je korektná/. Na horizontálnej osi potom vidíš opačný scenár, teda nameraný tlak v prípade kedy fany fúkajú bez prekážky, teda tlak je u všetkých fanov nulový a prietok maximálny /znovu logicky, keďže je to stav pri meraní bez prekážky/. Obidva tieto prípady sú teda skôr laboratórne stavy ktoré v reálnom prostredí nenastanú, tie čísla na zvislej osi sa ale berú ako tabuľkové hodnoty tlaku udávané v oficiálnych špecifikáciách, čísla na horizontálnej osi ako tabuľkové hodnoty prietoku, aj preto ich ja beriem vždy s rezervou. Práve hodnoty medzi tým sú reálnejšie, sú to čísla tlaku pri meniacej sa reštriktivite prostredia, od nulovej po maximálnu /voľný priestor až plná stena/, nie sú to krivky tlak vs. prietok, sú to krivky tlak vs. odpor prostredia pri KONŠTANTNÝCH OTÁČKACH.
Kľúčové v tomto sú práve tie prerušované krivky označujúce reštriktivitu prekážok - radiátor/CPU pasív/case. Nezabudni čo sa píše nad grafom, teda že všetky fany boli zarovnané na rovnakú hlučnosť. Krivku tlaku teda netvorí zmena rpm, ale zmena hustoty prekážky za fanom. A práve na tých prerušovaných čiarach vyčítaš hodnoty tlaku pri danom nasadení. Čiže kým tlak u F12 prudko stúpa od stredne po veľmi hustý odpor prostredia, A12 sa snaží byť najefektívnejšia práve v stredne reštriktívnom nasadení. Samozrejme ak sú tie grafy reálne, nevylučujem, že je to trochu prikrášlené.
Otázka je či krivka odporu pre radiátor má byť presne tam kde je zakreslená alebo bližšie k vertikálnej osi /potom by F12 nevyzeral tak zle/, plus je radiátor a radiátor atď... o to nejde. Ide o filozofiu dizajnu a čo ňou chceli dosiahnuť. Samozrejme nebude to 3x lepšia vrtuľa, ale so vzduchom pracuje celkom ináč než F12 a niečo tým sledujú. Popravde aj je čo, lebo na F12 bolo čo vylepšovať, hlavne akusticky.
Ja som len chcel ozrejmiť prečo tvoja dedukcia o tlaku z tabuľkových čísel a grafov prietoku nesedí.
Aby som hneď odpadával na riť, že niečo točí už pri 230 RPM tak nato je skoro ako vravíš. Aj NF F12 
