COVID-19 / Novel Coronavirus (2019-nCoV) - Diskusia

[Ivko]

Nejde ani o vek, ale o to že tí ľudia vyťažili nemocničné lôžka

[fobos]

Bojnice majú už vraj plno, vyzerá to zle

[beardie]

nechce sa mi hladat vytazenie nemocnic pocas chripkovych epidemii, neujme sa toho niekto?
aby to nedopadlo ako v UK, kde sice tvrdili, ze maju plno na 95 %, ale:
1. realita bola okolo 80 %
2. pocas chripkovych epidemii to byva i okolo 90 %

viz druhy obrazok

prvy obrazok su ceske realie

[kllr007]

Teraz som zachytil c rádiu že už je lockdown potvrdený.

[Mani]

Uz ked sa tu pisalo o umrtiach a o tom ze ludia vo veku 47-65 su mladi na umrtie na infekcne respiracne ochorenie - je to tak. Umrtia ludi v tomto veku su hrozne, aj ked mali pridruzene ochorenie ako vyssi krvny tlak alebo cukrovku - s tym sa da zit aj do 80tky...

Ja mam v okoli (nastastie nie v bezprostrednom, nejedna sa o blizku rodinu) pripad, kedy 57 rocna zena lezi na ventilacii. Nakazila sa od syna, do tyzdna to malo rychly spad. Tiez clovek ktory do teraz nemal x rokov ziadne komplikacie s domacim prekonanim sezonnej chripky/nachladnuti. Prislo toto a bum. A to sa asi nemusime bavit o tom, aka je % sanca na zotavenie (resp. prezitie) u ludi ktorí skoncia s C-19 na ventilacii...

[scream]

Tiez mam nejake interne info a nie som z toho zrovna nadseny. Zacina sa vyberat, kto pojde na ventilaciu a kto umrie, kapacity su skoro plne. A uz vobec ma netesi, ze koncia tazko ludia, ktory sice maju 50+ ale sportuju a este nie su na dochodku.

[beardie]

ku vcerajsku (nie za jeden den, aby sa tu zas niektorí neobuvali do mna) +17 mrtvych

ale opat vsetko starí ludia (zrejme aj podružné choroby)

Vo Fakultnej nemocnici F.D. Roosevelta v Banskej Bystrici zomrel 47-ročný muž. Vo Fakultnej nemocnici v Prešove na pľúcnu formu ochorenia COVID-19 skonali 57-ročná žena, 86-ročná žena, 65-ročný muž, 79-ročný muž, 72-ročná žena, 89-ročný muž, 85-ročná žena, 55-ročná žena, 82 i 86-ročná žena a 76-ročný muž.

"V Univerzitnej nemocnice L. Pasteura v Košiciach zomrela 75-ročná žena, 81-ročná žena skonala v nemocnici v Bardejove. V Ústrednej vojenskej nemocnici v Ružomberku zomrel 79-ročný muž a 93-ročná žena. V nemocnici v Dolnom Kubíne zomrel 80-ročný muž," spresnila Eliášová.

47, 55, 57r nie sú starí ľudia. Aj ten 65r je este taký prípad, že tu pravdepodobne mohol ešte pár rokov byť.

sorry pani, ale uvedomujete si, ze hrate na city, presne ako hystericke media uz asi od polky februara? uvedomujete si vobec, ze takymito postami bez porovnania s realitou len neustale prilievate benzin do ohna a hlupejsi spoluobcania ako pan priemer musi mat nasledne placovky?
reality check:
muzi: 47+65+79+89+76+79+80=515 deleno 7 je 73,6 roka

Priemerný vek dožitia Slovákov sa za poslednú dekádu zvýšil o 2,5 roka, keď sa muži dožívajú 73,8 roka

zeny: 57+86+72+85+55+82+86+75+81+93=772 deleno 10 je 77,2 roka

Priemerný vek dožitia Slovákov sa za poslednú dekádu zvýšil o 2,5 roka, keď sa muži dožívajú 73,8 roka a ženy o sedem rokov viac. =>80,8

snad len vyzva - zachovajte paniku...

[wingo]

Teraz som zachytil c rádiu že už je lockdown potvrdený.

Možno len opakovali toto:
JAROSLAV NAĎ: „Účasť na včerajšej pandemickej komisii bola historická, bolo tam asi 7 ministrov. Ak si správne spomínam, záver z komisie bol taký, že to bude kombinácia miernejšieho lockdownu a testovania," uviedol minister obrany v Ranných novinách televízie JOJ.

[fobos]

ja prilievam kde co ? ved prave pisem, ze vsetko stari ludia a takmer urcite s pridruzenymi chorobami.

[HaDeS]

beadie, imho median by bol vhodnejsi. Mam nejaky vnutorny odpor k priemeru
ak som sa niekde nepomylil, vychadza to u muzov 79 a u zien 81.5

edit: tak spravy zo Soviet Russia - svokor ASI covid pozitiv, 5 dni 40tky teploty. nastopali do neho infuzky, teplota troska klesla na 38. CT hrudnej oblasti...

ofiko diagnoza: obojstranny zapal pluc sposobeny PRAVDEPODOBNE covid-19. Nikto sa velmi neunuval ho testovat, byt obycajny (radovy) clovek, supnu ho do statneho spitala medzi ostatnych pacientov. Ani sa necudujem ze im to tam nejako tiez rastie.

[beardie]

priemer je na takejto vzorke OK, lebo tam nie su na prvy pohlad velke odchylky, aj ked priznavam, ze smerodajnu odchylku, pripadne rozptyl, sa mi ratat nechcelo
median (ak si ho spravne upratal) ale este viac potvrdzuje, ze umrtia su v uplnej norme

foboss: schvalne som si pozrel tvojich 10 poslednych postov v tejto teme, nezda sa mi, ze by si bol nejak extra pozitivne naladeny

[Mani]

TIe umrtia su u nas nizke umelo - keby sa nereportovali len umrtia sposobene plucnou formou C-19, mali by sme realnejsi obraz. Clovek moze zomriet na kvoli C-19 a nemusi to byt nutne respiracne zlyhanie (resp. umrtie na obojstranny zapal pluc).

[beardie]

podla toho clanku z Nka, na ktory som odkazoval v nejakom minulom poste, su u nas spravne reportovane ako umrtia na Covid len tie, ktore su realne patologiou potvrdene, nie ako v CR napr

tutaj kuk

[HellAngel]

je mozne tie linky na platene clanky nejako linkovat, aby sa dal precitat obsah, pripadne pouzivat iny volne dostupny zdroj?

Umrtia su u nas reportovane spravne, prave reporty, ktore su uvadzane, ze umrety mal zisteny covid, spravne nie su. Pretoze jeho umrtie vobec nemuselo suvisiet s Covid.

[beardie]

tak urcite

Spoiler: ukázať

Od pitevného stola po oficiálne štatistiky. Sledovali sme, ako sa určuje, či človek zomrel na COVID-19 (+ video)
Veronika FolentováVERONIKA FOLENTOVÁ

Foto N - Veronika Folentová
Foto N – Veronika Folentová
V piatok ministerstvo zdravotníctva oznámilo šesť nových úmrtí na COVID-19. Išlo o ľudí, ktorí zomreli počas septembra. Denník N sa bol pozrieť na patológii v Bratislave, aby videl, prečo tak dlho trvá, kým sa určí, že človek zomrel na COVID-19.

Upozornenie: Niektoré zábery nie sú vhodné pre citlivé povahy.

Výťahom, ktorým sa presúvame na prízemie, pred chvíľou prenášali mŕtveho človeka. Podrobia ho pitve, aby zistili, či zomrel na koronavírus. V pitevni na Lekárskej fakulte Univerzity Komenského takto preverujú viaceré úmrtia. V piatok potvrdili šesť nových.

Pitevňa pôsobí strašidelne. Všetky steny sú pokryté kachličkami, človek sa cíti ako v nemocnici. Umocňuje to aj silný zápach dezinfekcie. Svieti umelé svetlo, okná sú zatemnené. Na stĺpe je zavesená kostrička v zelenom krvavom plášti. Pripomína patológov, ktorí tu hodiny zisťujú príčiny úmrtí.

Na striebornom nerezovom stole leží telo muža. Patológ Michal Palkovič má so svojím tímom zistiť, či zomrel na koronavírus. Ak áno, pribudne do oficiálnych štatistík. Do nedele 4. októbra potvrdili 55 úmrtí na COVID-19. Počty úmrtí aj infikovaných ovplyvňujú, ako sa verejnosť a politici k pandémii stavajú. Keď stúpajú, prijímajú sa protiopatrenia; keď klesajú, opatrenia sa rušia.

Video z patológie: Mŕtvych s koronavírusom pribúda a sú mladší
Autorky: Veronika Folentová, Martina Koník

[ Aktivujte si zasielanie Newsfiltra každý večer do 20:00 na e-mail. Odber si aktivujte jedným kliknutím. ]

V posledných týždňoch prudko stúpal počet infikovaných, prejavilo sa to už aj na počte úmrtí. „Za posledných desať dní dramaticky narástol počet ľudí, ktorí zomreli s podozrením na COVID alebo boli koronavírus pozitívni a zomreli,“ hovorí Palkovič. „Posledné tri týždne sa to zvyšuje a posledných desať dní je to vážne,“ hovorí.

Stále nevedia, koľkí z nich zomreli na COVID-19, ale ukazuje to podľa neho trend vo vývoji pandémie. Očakáva, že počet mŕtvych bude stúpať; zníženie môže prísť až v polovici októbra, keď by sa mohli prejaviť najnovšie opatrenia.

Na pitevni

pitevna koronavirus
Foto N – Veronika Folentová
pitevna koronavirus
Foto N – Veronika Folentová
pitevna koronavirus
Foto N – Veronika Folentová
Pitva? Aj dve hodiny
Zisťovanie príčiny smrti u staršieho muža sa začína rýchlotestom na COVID-19. Snažia sa zobrať krv z prsta, ale mŕtvemu ju nedokážu odobrať. Zomrel na silný zápal pľúc, predtým ho liečili, bol aj na umelej pľúcnej ventilácii. Nakoniec sa lekárom podarí získať trochu krvi, aby urobili rýchlotest na prítomnosť protilátkok proti koronavírusu. Vyzerá takmer ako tehotenský test.

Je pozitívny.

Ak by bol výsledok negatívny, ďalej by už nepokračovali. Teraz však musia zistiť, či smrť naozaj spôsobil koronavírus alebo muž zomrel na niečo iné a popritom mal aj koronavírusovú infekciu.

Test

pitevna koronavirus
Foto N – Veronika Folentová
Zisťovanie trvá priemerne osem až desať dní, ale v niektorých prípadoch to môže byť aj mesiac. Napríklad v Nitre zomrela pacientka 5. septembra. To, že bol dôvodom smrti koronavírus, sa rozhodlo až 2. októbra. Išlo o komplikovaný prípad.

Takých je podľa Palkoviča zhruba pätina. Vtedy sa robí okrem pitvy aj množstvo laboratórnych vyšetrení. Niekedy sa musia na výsledky pozrieť viacerí patológovia alebo prípad konzultujú s epidemiológmi a s klinickými pracovníkmi, aby potvrdili príčinu smrti. Konzultácia je jednou z metód práce patológa.

Súdni lekári a patológovia skúmali na desiatich pracoviskách po Slovensku od začiatku pandémie 276 prípadov smrti, z nich 80 bolo CoV-2 pozitívnych. Oficiálne potvrdili 54 úmrtí na pľúcnu formu COVID-19, teraz preverujú ešte zhruba dvadsať úmrtí a tie každý deň pribúdajú.

„USA má 1- až 2-týždňové oneskorenie pri hlásení úmrtí na COVID-19 bez pitvy, Veľká Británia má po výkone pitvy na určenie, či išlo o smrť na koronavírus, oneskorenie jeden a pol mesiaca. Česi vôbec nevedia, akú kvalitu dát nahlasujú, pretože zahŕňajú aj podozrenia z infekcie, pitvy vykonávajú minimálne,“ hovorí patológ, ktorý pracuje ako riaditeľ Sekcie súdneho lekárstva a patologickej anatómie Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou.

pitevna koronavirus
Foto N – Veronika Folentová
Na Slovensku pracuje na každom prípade zhruba 11 ľudí – od prehliadajúceho lekára cez sanitára, lekára vykonávajúceho pitvu a vedúceho lekára až po laborantov. „Je to náročná práca. Nie je to tak, že sa pozrieme a hneď vidíme a vieme, že ide o človeka, ktorý zomrel na COVID,“ hovorí Palkovič.

Vďaka ich práci sa podľa neho dnes dá oprieť o dáta, ktoré o úmrtiach máme. Pri určení príčiny smrti hodnotia celé telo, nielen pľúca. Dnes však nepoznáme inú ako pľúcnu formu ochorenia COVID-19, hoci koronavírus môže postihnúť aj iné orgány. „Keď si pozriete hlásené dáta z USA, nemajú inú kategóriu ako respiračnú,“ hovorí patológ s tým, že všetci, ktorí zomreli na COVID-19 na Slovensku, mali zápal pľúc.

Dôležité sú pľúca

pitevna koronavirus
Foto N – Veronika Folentová
pitevna koronavirus
Foto N – Veronika Folentová
Vírus však spôsobuje napríklad aj mikroskopické zrazeniny krvi. „Mali sme pacientku, ktorá mala koronavírus, mala ťažký zápal pľúc a pritom zomrela na krvné zrazeniny v pľúcach, v mozgu, v pečeni aj v obličkách. Zomrela bezprostredne na zrážanie krvi v cievach. Je to priamy dôsledok koronavírusu,“ povedal patológ. Žena bola zaradená do oficiálnych štatistík úmrtí na nový koronavírus.

Zápal pľúc mal aj muž na stole v pitevni. Bežne trvá pitva infekčného tela dve hodiny. V týchto priestoroch je potrebné sa chrániť pred možnou infekciou, no nie je to také prísne ako v červenej zóne v nemocnici.

Telá nie sú podľa patológov také infekčné, ako sa pôvodne predpokladalo. „Inak by sme boli už dávno nakazení a možno aj mŕtvi,“ hovorí Palkovič. Priznáva však, že aj mnohí ľudia pracujúci v pitevni sa boja najmä o svoje rodiny.

„Žijeme spolu so svokrou, a jej by bola škoda, výborne varí,“ vtipkuje.

Mŕtvi nedýchajú, a tak neprodukujú aerosol, vysvetľuje. Zatiaľ však nie je jasné, ako sa vírus v mŕtvom tele správa. „Z našich skúseností si myslíme, že pri chránenom kontakte mŕtve telo nie je až také nebezpečné,“ hovorí, keď si naťahuje druhý pár rukavíc. Ani on už nemá pri pitve ochrannú kombinézu, ako mával v začiatkoch pandémie.

Pľúca, na ktorých vidno veľa
Mužovi na pitevnom stole vyberá Palkovič pľúca – orgán, ktorý o koronavírusovej infekcii veľa prezradí. Prenesie ich na druhý stôl, aby ukázal, čo sa z nich dá určiť. Muž zomrel podľa neho jednoznačne na zápal pľúc. Dusil sa.

Pľúca sú tmavšie, len na vrchu je tkanivo ružovkasté. Tam sa okysličovali umelou ventiláciou. Tieto pľúca podľa neho nie sú až také kriticky postihnuté, vidieť, že mužov organizmus s infekciou aj vďaka liečbe úporne bojoval. Aj to komplikuje prácu patológov pri určovaní príčiny smrti – u neliečených pacientov sú pľúca v omnoho horšom stave, a tak sa jednoduchšie dá určiť, či je príčinou úmrtia koronavírus.

pitevna koronavirus
Foto N – Veronika Folentová
Hlavný zápal u muža je v strednom a dolnom pľúcnom laloku. Horná časť bola ventilovaná a ostala celkom vzdušná. Tou časťou pacient pred smrťou dýchal. Bola to však len veľmi malá časť pľúc, zvyšok bol nefunkčný.

Keď patológ rozrezáva pľúca, vidieť na viacerých miestach krvácania. „Nie je tam hnisavý zápal, to je pre koronavírus typické,“ opisuje.

Doteraz som ľudské pľúca naživo nevidela, ale viem, že na obrázkoch bývajú svetloružové. Tieto sú tmavočervené a majú veľmi kompaktnú konzistenciu. Na povrchu vidím čierne bodky.

„Fajčíte?“ pýta sa nás Palkovič.

Pokývem hlavou, že nie.

„To je decht. Môže to byť spôsobené fajčením alebo aj životným prostredím,“ vysvetľuje.

Ak muž pred smrťou žil v domácnosti s niekým, kto fajčil, alebo vo veľmi prašnom prostredí či kúril tuhým palivom, patológ to uvidí na čiernych líniách pľúc.

Palkovič skúša, či pľúca plávajú na vode, čo je znakom funkčných a zdravých pľúc. Kúsok odreže a vhodí do pohára s formaldehydom. Plávajú.

„Aj v postihnutých častiach je ešte vzduch – aspoň toľko, aby plávali. Pri koronavíruse sú často pľúca také zasiahnuté, že už neplávajú,“ hovorí patológ. Kriticky zasiahnuté pľúca prirovnáva k hovädziemu mäsu – farbou aj konzistenciou.

Test, či pľúca plávajú

pitevna koronavirus
Foto N – Veronika Folentová
Z pľúc berú lekári aj vzorky na PCR test. Ten trvá dlhšie ako u živých ľudí, lebo sa robí priamo z tkaniva pľúc.

U mŕtveho muža po pitve vedia povedať, že zomrel na obojstranný zápal pľúc. Či bola príčina smrti spôsobená koronavírusom, zistia až po laboratórnych vyšetreniach. Mohlo sa stať aj to, že pacient mal zápal pľúc a až potom sa nakazil koronavírusom, alebo sa koronavírus vo vzorkách z pľúc, priedušnice a sleziny vôbec nepreukáže.

Mali už aj mŕtveho, ktorý bol podľa rýchlotestu pozitívny, ale zomrel na tuberkulózu. Ten v oficiálnych štatistikách úmrtí na COVID-19 zaradený nie je.

„Ak nepreukážeme, že devastácia spôsobená vírusom zapríčinila smrť, nebude v štatistikách. Dozvieme sa to až v laboratóriu,“ hovorí Palkovič. Do úvahy bude brať aj ďalšie ochorenia zosnulého, lebo môžu mať na úmrtie významný vplyv.

Riziková je napríklad obezita, ale aj cirhóza pečene, ktorá výrazne ohrozuje imunitu. Ťažšie zvládnu koronavírus aj ľudia s cukrovkou, s vysokým krvným tlakom, s rakovinou, ale aj s inými chorobami, ktoré znižujú imunitu alebo postihujú metabolizmus.

Mŕtvemu mužovi odoberajú vzorky z pľúc, časť ide do laboratória na spracovanie, časť zamrazia. „Máme vzorky všetkých pacientov, ktorí zomreli, aby sme mali materiál, ak by ho niekto potreboval napríklad na genetickú štúdiu. Takto ich vieme spätne skúmať,“ hovorí Palkovič. Zatiaľ podľa neho neexistuje európska iniciatíva, ktorá by takúto činnosť koordinovala.

„Urobím odtlačky?“ pýta sa pred naším odchodom do laboratória vedúca laborantka Gabriela Fujeríková.

Palkovič prikývne.

Ide o rýchly spôsob, ktorý môže pomôcť v rýchlej diagnostike. Používa sa aj pri operáciách, keď lekár vyoperuje nádor, a ešte počas operácie vedia povedať, či je zhubný. Ide len o prvotnú diagnostiku; dôležité je následné laboratórne, takzvané histopatologické vyhodnotenie. Takto to robí aj s pľúcami.

Prečo strácať čas pitvami
Pitvy a prácne zisťovanie príčin úmrtia zaberajú mnoho dní mnohým ľuďom, podľa patológa to však má zmysel. „Je to jediný zdroj na genetické vyšetrenie a štúdium choroby. Nemáme iný zdroj.“

Veľa vecí si ešte ani lekári nevedia vysvetliť. „Mali sme pána z domova sociálnych služieb, ktorý zomrel na ťažký zápal pľúc. Pitvou sme zistili, že ho zapríčinil koronavírus. Na izbe s ním bol druhý pán. Obaja boli ležiaci, ale ten druhý sa ani nenakazil,“ hovorí Palkovič. Nemali pritom rúška. Lekári to dnes nevedia vysvetliť.

„Nerozumieme tomu my, čo sa tomu venujeme dennodenne pol roka – ako tomu potom môžu rozumieť internetoví odborníci?“ pýta sa Palkovič.

Ľudia, ktorí na koronavírus zomreli v druhej vlne, sú mladší. Kým v prvej vlne zomierali osemdesiatnici, teraz sú to sedemdesiatnici aj mladší – ľudia, čo mali 67, 69 či 75 rokov. Ani tieto úmrtia mladších pacientov si lekári nevedia celkom vysvetliť. Na ich pľúcach vidieť, že sa mnohí liečili, a bolo to úspešnejšie ako v prvej vlne.

„Predtým sme mali ľudí, ktorí sa do nemocnice dostali vo veľmi zlom stave. Teraz sú podchytení v začiatkoch infekcie a ich pľúca nie sú také veľmi zničené,“ hovorí patológ.

Iný je podľa neho aj zdroj nákazy. Kým v prvej vlne to boli najmä priamo importované nákazy zo zahraničia, teraz najčastejšie tínedžer nakazí svojich rodičov alebo starých rodičov.

Len keď budú presné dáta úmrtí na COVID-19, budeme podľa patológa môcť hovoriť, či zomieralo na iné úmrtia viac ľudí ako roky predtým. Budeme vedieť lepšie definovať dôvody napríklad vyššieho počtu úmrtí v období pandémie.

Dnes je podľa neho veľmi nepravdepodobné, že by sa na Slovensku nezachytilo úmrtie na koronavírus. V teréne – napríklad pri úmrtiach v domovoch sociálnych služieb – sa u každého mŕtveho, ktorý mal príznaky, robí rýchlotest. V ohniskách nákazy sledujú a dopátrajú úmrtia.

Virológia, mikrobiológia, histológia
Po pitve sa všetci prezlečú, dezinfikujú si ruky a prejdú na vyššie poschodie, kde laboranti spracovávajú tkanivo, aby sa dalo pozorovať pod mikroskopom. Najskôr pripravia rezy. Z orgánu z pitevne narežú malé kúsky, dajú ich do formaldehydu, aby už neboli infekčné, a uložia ich do kapsuly. Tkanivo tak má tvrdšiu konzistenciu, aby sa s ním dalo pracovať.

Kapsula ide do ďalšej miestnosti, kde ju laboranti Jozef Hanko a Natália Mitrišinová vložia do stroja, v ktorom prechádza súborom chemikálií, aby sa tkanivo odvodnilo. „Inak by tam nebolo nič vidieť,“ hovorí Hanko.

Tkanivo zalejú do parafínového bločku a z toho narežú tenké plátky, ktoré sa vystrú na plochu podložného sklíčka.

Spracovanie vzoriek

pitevna koronavirus
Foto N – Veronika Folentová
pitevna koronavirus
Foto N – Veronika Folentová
pitevna koronavirus
Foto N – Veronika Folentová
V ďalšej miestnosti sa farbia nátery a pripravené rezy. Ide o prvú miestnosť, kde sú dokorán otvorené okná. Vo vzduchu aj tak cítiť rôzne chemikálie. Tu sa tkanivo farbí, aby na ňom boli vidieť rôzne štruktúry. Ak by to neurobili, bolo by tkanivo priesvitné a nedala by sa identifikovať štruktúra tkaniva.

Celý proces od odobratia vzoriek z pitvy až po vyrobenie histologického preparátu trvá tri až päť dní. Farebné tkanivá na sklíčkach z minulotýždňových prípadov práve nesú do kancelárie, kde pod mikroskopom patológ zhodnotí pľúca a detailne vyhodnocuje rozsah poškodenia koronavírusom.

Zdravé pľúca sú vzdušné, preparáty sa javia belšie, na sklíčku sú viditeľné tenké ružové čiarky (alveolárne septá). Tie s koronavírusom majú hrubé čiary, výrazne menej bielej.

Takto má Palkovič pripravených viacero rôznofarebných sklíčok. Niekde vidieť tkanivo pľúc, inde sa zamerali na vyhodnotenie prítomnosti protilátok proti koronavírusu v bunkách rôznych orgánov. Množstvo lymfocytov zas môže ukázať, či bol priebeh rýchly, či bola imunitná odpoveď nedostatočná, a teda prognóza na vyliečenie horšia. „Nie je to rutinná práca,“ smeje sa.

pitevna koronavirus
Foto N – Veronika Folentová
Sledujú aj tých, čo sa vyliečili
Na patológii nesledujú len úmrtia pozitívnych pacientov, ale aj tých, čo prekonali koronavírus a zomreli o jeden až tri mesiace po opakovane negatívnych testoch. Takýchto pitiev spravili dvanásť.

„Vidíme, aký dlhodobý efekt má vírus na ľudský organizmus,“ hovorí Palkovič. Najviac prekvapený bol zo schopnosti regenerácie pľúc. „Stále vidíme následky infekcie, ale pľúca sú funkčné, vzdušné, následky prekonanej infekcie už daného človeka bezprostredne neohrozujú.“

Všetci zomreli na inú príčinu. Často mali počas liečby koronavírusu antibiotiká, ktoré poškodili črevnú flóru, a následkom toho neskôr zomreli. Viacerí mali rakovinu. Jeden z nich bol onkologický pacient, po prekonaní koronavírusu však na pľúcach nemal žiadne následky.

pitevna koronavirus
Foto N – Veronika Folentová
pitevna koronavirus
Foto N – Veronika Folentová
Koronavírus sa podľa Palkoviča prejavuje veľmi zvláštnym a komplikovaným spôsobom. „Nerozumieme tejto chorobe a snažíme sa ju pochopiť. Aj napriek veľkému úsiliu o nej stále veľa nevieme, a keď zodpovieme jednu otázku, vynoria sa ďalšie,“ hovorí. Bez vzoriek z pľúc a z iných orgánov sa však podľa neho k žiadnym odpovediam nedostaneme.

Kým budú zvládať počty mŕtvych, chcú robiť kompletné pitvy, aby tieto informácie mali. Majú štyri scenáre, aby aj pri kritickej situácii mali aspoň nejaké vzorky.

Dôsledné pitvy budú stíhať, len kým bude zomierať denne menej ako 20 ľudí s podozrením na COVID-19 či s pozitívnym testom.

V opačnom prípade začnú robiť iba čiastkové pitvy – otvoria len hrudník a zistia, či má pacient koronavírus v pľúcach a či má ťažký zápal pľúc. Ak áno, viac už pátrať nebudú. Ak nie, musia urobiť kompletnú pitvu, aby zistili príčinu smrti. Takéto pitvy budú zvládať, len ak denne nepribudne viac ako 50 úmrtí.

Ak áno, prejdú na takzvanú fenestráciu – narežú kožu medzi rebrami, vytiahnu pľúca a z nich odstrihnú vzorku z jednej aj druhej strany. Vzorky pošlú do laboratória.

Ak by bolo viac ako sto mŕtvych denne, tak by prehliadajúci lekár priamo na mieste špeciálnou dlhou ihlou len pichol do pľúc a vytiahol tkanivo, ktoré pošle do laboratória.

„Reálne by sme takto dokázali riešiť 800 úmrtí denne, ale to by už kolaboval dispečing či zvoz mŕtvych,“ hovorí Palkovič. Nepredpokladá však, že by k takej situácii došlo. „To by došlo k zlyhaniu kontrolného mechanizmu nad živými, nie mŕtvymi.“