Najčiernejšie scenáre sa počas utorkových protestov nepotvrdili. Polícia sa podľa Martina Královiča snaží pracovať aj s „psychológiou davu“ a ťažkoodencov nasadzovali len tam, kde to bolo nevyhnutné.
Priebeh utorkových protestov sledoval na policajtom krízovom štábe aj Martin Královič, ktorý je bezpečnostným poradcom bratislavského primátora Matúša Valla. Polícia bola podľa neho v oveľa zložitejšej situácii, než pred masovými protestami Za slušné Slovensko.
„Je vidieť, že sa polícia učí pracovať s psychológiou davu. Ťažkoodencov neukazovala viac, než bolo nevyhnutné. Aj tým sa snažila prispieť k zníženiu napätia,“ hovorí Královič.
V akej situácii bola polícia pred utorkovým protestom?
[ Aktivujte si zasielanie Newsfiltra každý večer do 20:00 na e-mail. Odber si aktivujte jedným kliknutím. ]
V mimoriadne zložitej. Musela byť pripravená na najväčšie násilné strety za posledných päť rokov, ku ktorým, našťastie, až na pár výnimiek, nedošlo.
Bola v horšej situácii než pri protestoch Za slušné Slovensko?
Jednoznačne. Protesty Za slušné Slovensko mali známych organizátorov, ktorým šlo o pokojný priebeh. Polícia s nimi komunikovala a dohovárala sa s nimi na bezpečnostných opatreniach. To hovorím z prvej ruky, pretože som sa tých príprav zúčastnil. Pri protestoch Za slušné Slovensko nebolo nutné, aby boli v zálohe vodné delá či policajti na koňoch. V prípade utorkového protestu však išlo o úplne inú situáciu. Polícia nemala s kým komunikovať, keďže tie akcie boli neohlásené. Tým pádom nemala s kým riešiť bezpečnostné opatrenia. Namiesto toho sa musela vyrovnať so situáciou, že len v hlavnom meste vyšlo do ulíc 10- až 15-tisíc ľudí.
To je oficiálny policajný odhad alebo váš vlastný?
To je môj odhad, ktorý som urobil na základe satelitných snímok a odhadov hustoty davu. Preto si myslím, že nebude ďaleko od pravdy. Počet účastníkov je však len jeden aspekt, ktorý polícia musí brať do úvahy.
Martin Královič. Foto – archív M. K.
Čo sú ďalšie aspekty?
Ďalší aspekt je typológia účastníkov. Počas utorka prišli nepochybne tisícky ľudí, ktorí chceli len vyjadriť svoj názor na súčasné protipandemické opatrenia. Zároveň však bolo zjavné aj to, že sa chystajú aj futbaloví ultras a ďalší potenciálne problémoví ľudia, čo bol ďalší rozdiel oproti protestom Za Slušné Slovensko.
A tretí aspekt bola koncentrácia. Počas utorka sa len v Bratislave konalo viacero protestov a na rôznych miestach. Pomyselné bojisko bolo teda roztrieštené a zahŕňalo približne štvrtinu Starého Mesta. Po skončení oficiálnej časti sa dav rozdelil, časť ľudí smerovala pred parlament, časť pred úrad vlády. Demonštranti boli oveľa menej predvídateľní. Polícia sa musela sústrediť na viacero miest, než bola len hlavná stanica či ulica pred úradom vlády, kde sa zhromaždil dav minulý mesiac.
Foto N – Tomáš Benedikovič
Foto N – Vladimír Šimíček
Zlyhala polícia, keď umožnila, aby sa takéto zhromaždenie vôbec konalo? Nehovoriac o tom, že v dave mala len menšina ľudí rúška, čo popri tom všetkom vyzerá ako detail.
Predstava, že polícia mohla urobiť niečo iné, je naivná. Predstavte si, že by policajti naraz obkolesili ľudí, ktorí nemajú rúška, začala im dávať pokuty alebo ich predvádzať. To by okamžite vystupňovalo agresivitu davu. Polícia sa len miestami pokúsila do priebehu tých neohlásených protestov vstúpiť. Pri Prezidentskom paláci sa pokúsili zabrániť ľuďom z ĽSNS, aby prišli na Hodžovo námestie s nákladným autom a rozložili si tam zvukovú aparatúru. Intervenovala však neskoro, takže kotlebovci si mohli presadiť svoje.
Takže polícia zvažovala, čo je a čo nie je nutné?
Povedal by som, že brala do úvahy proporčnosť. Keby začali vybraných ľudí riešiť za nenosenie rúšok, tak by to okamžite zvýšilo napätie a následky by boli len horšie. Polícia teda v takýchto situáciách zvažuje, či má zmysel zaoberať sa menšími priestupkami za cenu toho, že zvýši riziko násilností, ktoré by predstavovali mnohonásobne väčší problém.
Polícia podľa doterajších informácií zadržala iba pár ľudí, inak bola skoro pasívna. Príležitostne reagovala na agresívne skupinky, ktoré sa pred úradom vlády pokúsili prejsť cez mobilné zátarasy. Väčšinu času chránila hlavne budovu parlamentu, úrad vlády a ďalšie budovy, prípadne sa policajti chránili navzájom. Aj napriek tejto do značnej miery policajnej pasivite došlo k viacerým prejavom agresie. Niektorí jednotlivci hádzali po policajtoch fľaše a plechovky a pred parlamentom sa pokúsili vyvolať potýčky s ťažkoodencami.
Zväzovala polícii ruky symbolika 17. novembra? Že by jednoducho bolo politicky citlivé nasadiť vodné delo a gumové projektily na výročie Nežnej revolúcie?
Určite sa tým zaoberali. Nenazval by som to tak, že mali zviazané ruky, ale museli citlivejšie zvažovať, čo urobia. Keby vznikla situácia, že by bolo potrebné použiť vodné delo, asi by s tým dlhšie otáľali než po iné dni.
Kotleba pred palácom burcoval dav historkou, ako policajti údajne zbili poslanca ĽSNS Medveckého. Polícia to poprela, ale z facebookových videí je vidieť, že ho odniesla skupinka ťažkoodencov. Na tvári mal krvavé poranenie. Prehnali ten zákrok?
K tomu sa neviem vyjadriť. Viem len povedať, že až do ôsmej hodiny večer, keď som tú situáciu sledoval, nedošlo k surovému zmláteniu nikoho, teda ani žiadneho poslanca.
Na druhej strane: prejavov agresie bolo podstatne menej než pred mesiacom, keď lietali kamene, dlažobné kocky pred úradom vlády, na čo vtedy polícia reagovala použitím vodného dela. Na krízovom štábe si asi vydýchli.
Vydýchnutím by som to nenazýval. Je zrejmé, že polícia bola oveľa lepšie pripravená než počas protestov minulý mesiac. Až do večera sa najčernejšie scenáre nepotvrdili.
Foto N – Tomáš Benedikovič
Foto N – Vladimír Šimíček
Zatiaľ čo pred Úradom vlády a parlamentom boli nastúpení ťažkoodenci, pred prezidentským palácom bola polícia skoro neviditeľná. Keby sa tam niečo zomlelo, ťažko by sa im zasahovalo. Bola to chybná stratégia?
Tým, že väčšie riziko odpaľovania delobuchov a vandalizmu bolo pred úradom vlády, tak sa sústredili hlavne tam. Ale to neznamená, že by Prezidentský palác zostal nechránený. Polícia sa naučila pracovať s psychológiou davu. Vie, že čím menej militantne bude pôsobiť a čím menej ťažkoodencov bude na dohľad, tým menej napätia v dave vznikne. Za určitých okolností je preto lepšie, keď v blízkosti necháte len policajtov v bežných uniformách a usmievavý antikonfliktný tím. V tom práve spočíva umenie veliteľa zásahu, aby vedel vyhodnotiť, ktorý scenár v danom momente zvolí.
Takže keby sme to zhrnuli: podľa vás to polícia počas utorka zvládla?
Pokiaľ by som vychádzal z verejne dostupných informácií, tak by som povedal, že to bolo v rámci možností v poriadku.
Oproti protestu spred mesiaca bola zmena v tom, že pri úrade vlády inštalovali mobilné zátarasy, ktoré bránili demonštrantom dostať sa priamo k bráne. Osvedčilo sa to?
Áno, bol to prirodzený spôsob, ako si vytvoriť manévrovací priestor pre pohyb vlastných jednotiek. Aj keby museli povolať vodné delo, tak vozidlo by sa vďaka tým zábranám presúvalo cez uvoľnený koridor, kde by si nemuselo rozrážať cestu. Zároveň platí, že keď oddialite dav od objektu, ktorý je pre nich stelesnením hnevu, tak aj to prispeje k deeskalácii situácie. Takže bol logický krok držať demonštrantov ďalej od brány úradu vlády.
Na Facebooku ste sa pozastavili nad konšpiračnými teóriami, podľa ktorých minule hádzali kamene nejakí policajní provokatéri. Je vylúčené, aby v dave boli policajti v civile?
V tomto prípade je potrebné odlíšiť dve veci. Nie je tajomstvo, že polícia má v dave svojich ľudí, aby mala lepší prehľad o správaní sa davu. Ale neviem si predstaviť, že by priamo policajt vyzýval k násiliu. Nedáva mi to žiadnu logiku.
Konšpirátor by povedal, že policajní provokatéri slúžili na diskreditáciu protestujúcich.
Keď zoberieme do úvahy, že popri bežných ľuďoch prišli na tie protesty futbaloví ultras a niektorí radikálnejší priaznivci ĽSNS, tak už to vytvorilo dostatočné podhubie pre agresívne prejavy. Na vyvolanie potýčok by ste pri takomto zložení nepotrebovali žiadnych zaplatených provokatérov.
S policajtmi komunikujem na dennej báze. Až na výnimky sú to ľudia, ktorí sú viac než iní citlivejší na dodržiavanie zákonov a nahlasovanie nelegálnej činnosti. Bežný policajt sa nenechá dotlačiť k tomu, aby túto trestnú činnosť vedome páchal. Nehovoriac o tom, že dnes každý človek na ulici má k dispozícii mobil s kamerou. Keď sa v dave niekto správa agresívne, okamžite si ho natočia náhodní svedkovia, ktorí dajú video na sociálne siete, kde by už nemuselo byť tak zložité odhaliť, o koho ide. Aj preto je pre mňa nepredstaviteľné, že by nejaký spolupracovník polície hádzal kamene na iných policajtov.