Patológ Palkovič: Keď som sa nakazil, prekvapil ma strach. Potom som si prešiel všetkými príznakmi
Veronika Folentová
Začína pribúdať ľudí, ktorí zomreli doma, lebo nemocnice sú preťažené. Patológ Michal Palkovič sa obáva, že na konci decembra budeme mať napokon okolo sto úmrtí denne.
Michal Palkovič robil pitvu veľkého množstva ľudí, ktorí zomreli s covidom-19. V rozhovore hovorí:
prečo stúpa počet ľudí, ktorí na covid zomrú doma a nie v nemocnici;
aký priebeh covidu mal a čo ho prekvapilo;
koľko očakáva do konca roka mŕtvych;
v ktorých regiónoch a v akom veku ľudia najčastejšie zomierajú na covid.
Za posledné dni pribúdajú v štatistikách rekordné počty úmrtí. Zomiera denne viac ľudí alebo sa vám za posledné dni nakopilo vyhodnocovanie, a preto sú čísla vysoké?
Rastie počet úmrtí. V každom dennom prírastku je nejaké dohlásenie z predchádzajúcich dní, dá sa však povedať, že je to v podstate konštantné. Časový úsek je plus-mínus podobný, nie sú tam nejaké kritické výkyvy. Môžeme konštatovať, že časové obdobie, za ktoré sa nahlasovali počty úmrtí, sa nezmenilo. Počet úmrtí sa začal výrazne zvyšovať. V úvode decembra vidíme naozaj veľmi dramatický nárast.
Čo očakávate od nasledujúcich dní?
Ešte to bude stúpať. Predpokladám, že potom sa to možno trošičku stabilizuje. Cez víkend to vždy trochu klesne a vysoké čísla nabehnú zas v utorok a stredu. Blížime sa však k stovke denne. Ide o ľudí, ktorí zomreli „na covid“, ale aj tých, ktorých príčina smrti bola iná, no boli infikovaní koronavírusom.
Čakáte, že ešte pred koncom roka budeme denne zaznamenávať sto úmrtí s covidom aj na covid?
Obávam sa, že sa v decembri budeme pohybovať okolo počtu sto úmrtí denne. Je to dané nárastom počtu hospitalizácií, pacientov na umelej pľúcnej ventilácii.
Od soboty platí zákaz vychádzania s rôznymi výnimkami. Môže toto opatrenie reálne zmeniť krivku úmrtí?
Celý problém pandémie by sa dal zhrnúť do dvoch predpokladov, ktoré to spôsobili a nákazu živia. Je to falošný pocit osobnej slobody, ktorú si myslíme, že máme. Druhý je ignorantstvo alebo nezáujem o ľudí, ktorí sú ohrození. Nedomýšľame následky na ľudí, ktorých napríklad aj nepoznáme, ktorí sú nám cudzí, niekde v DSS. Tieto dva predpoklady vedú k tomu, že sa pandémia nekontrolovateľne šíri. Ak sa opatrenia, ktoré tu máme, nebudú naozaj kontrolovať a nebudú sa dodržiavať, tak si myslím, že k úspechu viesť nebudú.
Takže očakávate, že po Novom roku sa tempo rastu nezastaví?
Základom je, ako sa my všetci postavíme k opatreniam a ako si začneme uvedomovať ohrozovanie okolia. Jeseň tohto roka ukázala, že tieto dva faktory sú, žiaľ, pre väčšinu obyvateľstva vecou hľadania spôsobu, ako „to“ oklamať a ako „to“ nedodržiavať. Ako si nájsť spôsoby, ako mať rúško pod nosom, ignorovať dezinfekciu a absolútne kašľať na to, čo sa stane v dôsledku môjho ignorantstva. Lebo nedodržiavanie princípu ruky – odstup – rúško nie je nič iné ako ignorantstvo. Napríklad odstup neznamená len to, aby sme boli od seba dva metre, to je aj o tom, aby sme sa nestretávali.
Máme elektronické médiá, cez ktoré sa môžem rozprávať so svojím synovcom vo Švajčiarsku, a vidím ho pritom na monitore. Nech mi nikto nerozpráva, že to dočasné „obmedzenie“, že nemám priamy fyzický kontakt, je taká veľká dráma. Videli sme v lete, že to funguje, že vieme epidémiu dostať do určitej miery pod kontrolu. A potom sme to začali ignorovať. Som skeptický, čiže nemám veľkú vieru v to, že by sa ľudstvo, nielen ľudia na Slovensku, začalo sebakorigovať a začali to dodržiavať.
Bubliny, kde sa môžu stretávať len dve domácnosti, sa teda podľa vás nebudú dodržiavať?
Vo veľkých mestách je disciplína a uvedomenie si závažnosti tohto problému podľa mňa väčšie. Ale obávam sa, že na vidieku a možno v marginalizovanejších skupinách nejaké bubliny nebudú fungovať, kým nebudú kontrolované a sankcionované.
Videoreportáž z patológie: Mŕtvych s koronavírusom pribúda a sú mladší (autorka: Martina Koník)
Sú v počte úmrtí regionálne rozdiely?
Áno, sú. Relatívne dobre je na tom sever aj oblasť Bardejova a Sniny, kde boli epicentrá pandémie. Presúva sa to teraz na juhozápad, teda Trenčín, ale najmä Nitriansky, Trnavský kraj. A hlavne začíname vidieť, že sa nám v západoslovenských a južných regiónoch začínajú presúvať úmrtia z nemocníc do terénu. Máme teraz častejšie úmrtia v teréne ako v minulosti. Či už sú to DSS, ale začínajú sa už objavovať aj úmrtia v domácom prostredí.
Ide o úmrtia na covid?
Zatiaľ ide väčšinou o úmrtia z iných príčin u ľudí pozitívnych na koronavírus. To sa však bude meniť priamoúmerne s preťažením nemocníc a nemocničného personálu.
Čím to je, že začína stúpať počet ľudí, ktorí zomrú doma?
Určitý podiel tvoria domovy sociálnych služieb, hospice, zariadenia sociálnej starostlivosti a domovy dôchodcov – to je jedna skupina obyvateľov, ktorí sa nedostanú do nemocníc. Ošetrujú ich v zariadeniach a niektorí z nich tam zomierajú. Druhá časť je, že v populácii je premorenosť vyššia a ako budú stúpať počty infikovaných, tak, samozrejme, budú stúpať aj počty ľudí, ktorí budú zomierať aj v domácom prostredí.
Nenaučili sme sa od prvej vlny chrániť najzraniteľnejšie skupiny, čo sú DSS a zariadenia sociálnych služieb?
Žiaľ, počet nakazených práve v domovoch sociálnych služieb nám od polovice októbra začal rásť. Neviem, aké sú dôvody tohto rastu, aké sú v nich opatrenia. Len vidím, že počty úmrtí v DSS rastú. Máme DSS, kde sa nainfikuje relatívne veľký počet ľudí, ktorí postupne umierajú. Toto začíname sledovať najmä v južných a západných častiach Slovenska.
Michal Palkovič. Foto N – Tomáš Benedikovič
Časť ľudí zomrie aj v domácnosti. O akých ľudí ide?
Za posledné tri mesiace ide približne o 2 až 3 percentá zo všetkých úmrtí v súvislosti s infekciou SARS-Cov-2.
Vidno rozdiely naprieč Slovenskom?
Nie. Zatiaľ to nie je veľmi časté a je to viac-menej po celom Slovensku. Začínajú pribúdať úmrtia v domácom prostredí bez výraznejšieho predchorobia, teda bez tej častej výhovorky komorbidít (prítomnosť jedného či viacerých ďalších ochorení – pozn. red.).
Mali sme teraz takéto úmrtie pacienta narodeného v roku 1977. Ale očakávam, že to bude narastať. Keď rastú počty hospitalizovaných a zdravotný systém je preťažený, úmrtia sa presúvajú do domácností. To je aj dôvod vyššieho počtu úmrtí v DSS. Transport chorých do nemocnice už totiž niekde nie je možný, lebo nemajú kapacity.
Mení sa vek ľudí, ktorí zomierajú?
Áno. Na úvod sme mali priemer okolo 80 rokov. Na začiatku druhej vlny sa to tlačilo k 67. Od októbra okolo 76.
Prekvapilo vás niečo na úmrtiach v druhej vlne?
Momentálne skúmame pacientov, ktorí prekonali koronavírusovú nákazu a v nejakej forme sa im vracajú komplikácie. Sú to zápaly pľúc, zápaly čriev, sú to mnohokrát dlhotrvajúce koronavírusové infekcie. Minulý týždeň sme riešili úmrtie, kde sa pacient javil ako vyzdravený, ale nebolo ho možné odstaviť od kyslíka a následne zomrel. Snažíme sa zistiť, z akého dôvodu liečba nemala efekt. Dnes sa zameriavame na pacientov, ktorých sa nepodarilo diagnosticky podchytiť alebo terapeuticky liečiť, hoci klinicky sa javili ako v nie až takom dramatickom stave.
A čakajú nás výzvy, najmä vakcína. Pri pacientoch, ktorí zomrú po vakcíne, budeme riešiť, či to nebolo v súvislosti s vakcínou. Budeme vykonávať pitvy aj u pacientov, ktorí sa napriek očkovaniu nakazili a následne zomreli – či už na zápal pľúc, alebo bez neho. Budeme skúmať, prečo neboli dostatočne chránení. Budeme na tom podobne ako v prvej vlne, budeme sa učiť, ako vakcinácia zmení morfologický obraz na orgánoch a tkanivách zomretých pacientov.
Úmrtí je omnoho viac ako v prvej vlne. Naučili ste sa počas nej niečo nové?
Celkom iste áno, no nielen my, ale aj tí, ktorým máme pomáhať, a to sú zdravotníci, ktorí liečia a diagnostikujú. Poznatkami z pitiev nepriamo pomáhame pri liečbe aj diagnostike. Dnes už samotný výkon pitvy nehrá až takú významnú rolu ako v prvej vlne. Či pacient zomrel „na covid“ alebo „s covidom“, vieme určiť aj z výsledkov diagnostických a terapeutických postupov. V prvej vlne sme sa učili čítať priebeh jednotlivých úmrtí, vyťažiť čo najviac dôležitých informácií.
Dnes je už covidový pacient čitateľnejší, takže nie je vždy nutný výkon. Máme už omnoho viac skúseností a vieme na ich základe kompetentne rozhodnúť. To sme si v prvej vlne nedovolili. Do konca novembra sme vykonali pitvy v 65 percentách úmrtí „na covid“ a v 47,5 percenta úmrtí „s covidom“. S pribúdaním úmrtí celkovo pribúdajú aj podozrenia na infekciu SARS-CoV-2, kde musíme vykonať pitvu. Koronavírus sa, žiaľ, nevyhol ani našim pracoviskám a mali sme napríklad na tri týždne zatvorené pracovisko na Lekárskej fakulte UK v Bratislave, no aj krátkodobo obmedzené prevádzky v Prešove, Nitre, momentálne v Košiciach, kde máme nakazených alebo v karanténe najmä sanitárov a laborantky.
Kde sa nakazili?
Pri všetkých nákazách zamestnancov na našich pracoviskách nešlo o nákazu pri výkone pitvy. Manipulácia s mŕtvym telom nebola dôvodom infikovania ani v jednom prípade. Koronavírusovú infekciu na pracovisko priniesol zamestnanec, ktorý o tom nevedel, a musím objektívne priznať, že do určitej miery aj podcenenie ochrany, ako je nosenie rúšok a dezinfekcia. Nebolo to tak vždy, niektorí sa nakazili, aj keď tieto opatrenia dodržiavali.
Aj vy ste prekonali covid, aký ste mali priebeh?
U mňa bol priebeh veľmi nepríjemný. Mal som 16 dní trápenia a bezmála mesiac dusivého kašľa. Už by som to v živote nechcel zažiť.
Máte o covide veľa informácií, prekvapilo vás na ňom niečo, keď ste sa nakazili?
Prekvapil ma strach, ktorý ma v niektorých momentoch a pri niektorých príznakoch prepadol. Ten pocit by som prirovnal k pocitu, keď som vykonal prvú prehliadku a prvú pitvu. Strach z toho, že nie úplne presne viem, čo sa bude diať, ale uvedomujem si následky, ktoré to môže mať. Ten pocit je veľmi nepríjemný. Bola to až úzkosť.
Aké ste mali príznaky?
Prešiel som si všetkými príznakmi, ktoré pri tejto chorobe sú. Dusivý kašeľ, ktorý trval pomaly mesiac. Keď odzneli kruté bolesti hlavy, pridala sa strata čuchu, chuti, potom prišli horúčky. Keď odzneli horúčky, hovoril som si, že už je to asi za mnou, no prišli silné bolesti kĺbov a svalov, výrazná únava. Stále sa to vracalo, a keď si človek myslel, že už je dobre, tak prišla vlna ďalších príznakov. A k tomu sa pridala úzkosť, ktorá spôsobuje aj preceňovanie niektorých príznakov, keď človek leží, tak o tom neustále premýšľa.
Foto N – Tomáš Benedikovič
Nakazili sa aj vaša žena a svokra, aký priebeh mali ony?
Keď sme zistili, že som pozitívny, hneď som sa izoloval. Mal som od začiatku veľmi silný kašeľ. Odišiel som z domu do bytu, ktorý sme mali prázdny. Na druhý deň prišla manželka, pretože už bola pozitívna, o dva dni aj svokra. Deti sa nám podarilo uchrániť. Manželka aj svokra mali relatívne dobrý priebeh, a to aj napriek vysokému veku mojej svokry. Stále jej ostala slabosť, veľmi výrazná únava a kašeľ. A trvá to už mesiac.
Často sa stretávam s tým, že muži majú ťažší priebeh ako ženy. Prejavuje sa to aj pri úmrtiach?
Jednoznačne áno. V prvej vlne tvorili 64 percent úmrtí ženy. V úvode druhej, teda september a prvá polovica októbra, bolo o niečo viac úmrtí žien. V novembri a decembri je podiel úmrtí žien 46-percentný.
Za celý čas pandémie tak zomrelo viac mužov ako žien?
Áno.
V nemocniciach momentálne umiera 20 percent covidových pacientov. Ako si vysvetľujete také vysoké číslo? Je to veľa, keď zomrie každý piaty pacient, alebo je to štandard?
Je to porovnateľné s publikovanými údajmi z iných krajín. Vekovo vyššie a zraniteľné, teda určitými chorobami zaťažené časti populácie budú trpieť najviac, priebeh je u nich dramatickejší, liečba má svoje limity. To, že zomiera každý piaty hospitalizovaný pacient, je dané aj počtom civilizačných chorôb v tejto skupine obyvateľov. Preto sa tento údaj veľmi meniť nebude. Percento úmrtí v nemocniciach je očakávateľné a porovnateľné s inými krajinami. Najväčšie riziko je, že títo pacienti ostanú doma a budú zomierať bez akejkoľvek liečby.
Zverejnili ste údaje za október, keď bolo najviac úmrtí – doma aj v nemocniciach. Čo ukazujú dáta za november, potvrdzuje alebo zrýchľuje sa tento trend?
Za október bolo 546 nadmerných úmrtí mimo nemocníc. V novembri 2019 bolo spolu 1811 prehliadok mimo nemocníc, ktoré sme vykonali za jeden mesiac, a v novembri 2020 to bolo 2720 prehliadok mimo nemocníc – a to ešte môžu čísla rásť pod vplyvom dohlásenia úmrtí. Znamená to dramatický nárast počtu úmrtí mimo nemocníc. Je to 909 úmrtí navyše oproti roku 2019. A v decembri bude tento trend podľa mňa ešte vyšší. Žiaľbohu sa tak napĺňa moja predpoveď, že v roku 2020 bude na Slovensku zhruba 15- a viac percentná nadmerná úmrtnosť v súvislosti s pandémiou covidu-19. Teda nielen pacienti zomretí v súvislosti s koronavírusovou infekciou, ale aj tí, čo zomreli v domácom prostredí a napríklad aj v DSS z iných príčin.
Prečítajte si
Už aj na Slovensku zomiera viac ľudí ako v iných rokoch, môže to odkrývať obete pandémie, o ktorých sme netušili
Ide o ľudí s covidom aj bez neho?
Toto sú všetci. Úmrtí „na covid“ či „s covidom“ v teréne, teda DSS či domácnostiach, sú desiatky prípadov, nie stovky.
Mnoho z tých ľudí teda nezomrelo s covidom, ale odkladali liečbu iných ochorení alebo im posunuli operáciu?
Takto by som to nevidel. Prvá vec je, že vždy zomierajú nejakí ľudia mimo nemocníc. Ide o očakávateľné úmrtia. Časť z nadmerných úmrtí sú chronickí pacienti ešte akoby z prvej vlny, ktorí neboli dostatočne podchytení, ich ochoreniam sa nevenovala dostatočná pozornosť a teraz prešli do stavu, ktorý už je veľmi ťažko riešiteľný. Preto zomierajú. To bude jeden okruh pacientov.
Druhý okruh budú tí, ktorí sa nemôžu dostať do nemocnice, pretože nemocničné lôžka sú obsadené pacientmi s ťažším priebehom koronavírusovej infekcie. Ďalšia časť budú plánované operácie, ktoré sú odložené, pretože na jednotkách intenzívnej starostlivosti sú pacienti „s covidom“. Keďže nemocnice nemajú voľné lôžka na JIS, nemôžu v potrebnej miere operovať. A potom je nejaká časť ľudí, ktorí sa obávajú hospitalizácie a vyhýbajú sa kontaktu s lekármi z akýchkoľvek dôvodov. Či je to podceňovanie, alebo, naopak, preceňovanie rizík. Musíme upozorniť, že trend nie je nijako výnimočný a toto sa deje v každej pandémiou zasiahnutej krajine. Nie je to špecifikum Slovenska.
Aj Česko nedávno zverejnilo údaje o tom, že posledný októbrový a prvý novembrový týždeň zomrelo o vyše 4000 ľudí viac ako po minulé roky. Bol to najvyšší týždenný počet úmrtí v novodobej histórii a dvojnásobok priemeru za posledných 15 rokov. U nás niečo také hrozí?
U nás sú čísla porovnateľné s Českom. Lebo vyše 900 úmrtí navyše je len z terénu, teda nie sú v tom zarátané nemocnice, kde v októbri týždenne zomiera o 350 pacientov viac. Celkovo za celý rok bolo úmrtí zatiaľ menej ako vlani. Keby sme sa bavili len o posledných mesiacoch, sme vývojovo na úrovni Česka.
Platí aj u nás, že v týchto týždňoch máme najvyšší počet úmrtí, aký sme tu mali za posledných desať rokov?
Som o tom úplne presvedčený. Nárastom v týchto troch mesiacoch sme dohnali trend, ktorý bol vo svete v prvej vlne. My sme za tri mesiace mali toľko nadmerných úmrtí, že sme na úrovni iných krajín, pri ktorých ide o nadmernú úmrtnosť za celé obdobie pandémie. Samozrejme, v prepočte na počet obyvateľov. Je to, žiaľbohu, dôsledok letného podcenenia všetkých opatrení a následných nedostatočných opatrení.
Pred mesiacom sme mali 500 úmrtí za celú pandémiu, teraz máme 1686. Čo čakáte do konca roka?
Očakávam okolo 1800 až 2000 úmrtí na covid do konca roka. Čo je približne okolo osem až desať percent úmrtí navyše oproti predchádzajúcemu roku. Ide o úmrtia, kde bol covid priamou príčinou. Toto sú pacienti, ktorí by za normálnych okolností, ak by tu nebol covid, nezomreli.
Prečítajte si
Od pitevného stola po oficiálne štatistiky. Sledovali sme, ako sa určuje, či človek zomrel na COVID-19 (+ video)
Na jednej konferencii ste povedali, že v súvislosti s covidom už evidujete šesť samovrážd. Toto číslo platí alebo rastie?
Nie vždy poznáme motívy samovrážd. V týchto prípadoch bol motív identifikovaný, pretože bol napísaný v liste na rozlúčku. Samozrejme, nehovorím, že tam nemôže byť viac samovrážd, ale niekde to nie je jasné. Pri šiestich samovraždách vieme, že dôvodom bol koronavírus. Treba však povedať, že často je takýto človek na samovraždu náchylný, a ak by mal iné ochorenie, mohol by ju spáchať rovnako, ako keď sa dozvedel, že má covid.
Aké budú vaše Vianoce, oddýchnete si aspoň trochu?
Celkom iste nie. Máme aj teraz krízový režim. Počet mŕtvych, ktorý momentálne musíme zvládať, je veľmi veľký. To znamená, že sa aj kapacitne pripravujeme na každodenný núdzový režim bez ohľadu na to, či budú sviatky alebo nebudú. A to preto, aby sa nám nehromadili telá v chladiacich zariadeniach a aby mohol proces bez zdržania pochovania pokračovať. Dovolenky a oddych podriaďujeme tejto situácii. Sviatky v našom prípade budú veľmi pracovné.
Aj na Štedrý deň budete musieť byť v práci?
Áno, budeme musieť pracovať. Budeme musieť robiť prehliadky mŕtvych, je pravdepodobné, že budeme musieť vykonávať aj pitvy. Aby sme to všetko zabezpečili, budeme pravdepodobne musieť na mnohých pracoviskách pracovať aj cez sviatky. To si, žiaľ, vyžiadala doba a sme pripravení a musíme tú prácu vykonávať, pretože nikto iný ju za nás neurobí.
