3.3. 2009 Kepler, už o 3 dni

[RP]

Nasledujúci piatok odštartuje mimoriadne zaujímavá misia NASA pomenovaná po astronómovi Johannesovi Keplerovi. Ide o ďalekohľad špeciálne upravený na pozorovanie planét pri ostatných hviezdach tj. pri všetkých okrem Slnka. Cieľom misie je hľadanie planét podobných Zemi pri okolitých hviezdach. Určenie ako často sa takéto planéty vyskytujú a ostatných vlastností planetárnych systémov pri iných hviezdach.

Otázka či iné hviezdy majú planetárne systémy nás sprevádza už stovky rokov. Bol to Giordano Bruno ktorý ako prvý prišiel s myšlienkou (v roku 1584), že hviezdy sú rovnaké objekty ako naše Slnko a že ich možno obklopujú planéty pričom niektoré z nich sú možno podobné našej Zemi. Ubehlo 400 rokov, písali sa 80-te a začiatok 90-tych rokov a boli sme si istí, že hviezdy sú objekty rovnakého typu ako naše Slnko, avšak vo zvyšku Giordanovej myšlienky sme omnoho múdrejší neboli.

Ešte si pamätám ako som v tej dobe prvý raz natrafil na túto otázku. Natrafil v súvislosti s Drake-ovou rovnicou (Frank Drake, http://en.wikipedia.org/wiki/Drake_Equation" onclick="window.open(this.href);return false;) popisujúcou počet mimozemských civilizácii v našej Galaxii. Jedným z parametrov Drake-ovej rovnice je to aká časť hviezd má planéty, ďalším priemerny počet planét s podmienkami vhodnými pre vznik života pri jednej hviezde. V tej dobe sa na túto tému mohlo skôr špekulovať než reálne odhadovať skutočnú veľkosť týchto parametrov.

Málokoho by napadlo ako rýchlo sa situácia začne vyjasňovať. V roku 1995 sa objavil prvý dôkaz existencie planéty pri inej hviezde. Išlo však o nepriamy dôkaz rovnako ako v prípade ďalších vyše 300 planét ktoré boli objavené do leta minulého roka. Nepriamy dôkaz, keďže šlo o pozorovania nepravidelnosti v pohybe hviezd, ktoré sa interpretovali ako nepravidelnosti spôsobené tým že ich obiehajú veľké, Jupiteru podobné čí násobne vačšie planéty. Priamy dôkaz sa však už blížil a 13. november minulého roka si možno vypýtal jednu z Nobeloviek v budúcom desaťročí. 13. novembra 2008 NASA a Lawrence Livermore National Laboratory zverejnili prvé priame pozorovanie, fotografiu planéty pri hviezde Fomalhaut. Išlo o planétu vačšiu než Jupiter, trojnásobne hmotnejšiu.

Planéty veľkosti Zeme sú v zozname doteraz objavených planét vzácne. Je to prirodzené. Ide o merania na hranici citlivosti meracích metód súšasnosti a tak samozrejme ľahšie nájdeme vačšiu planétu než menšiu. Najmenšia doteraz objavení planéta, ktorá je zároveň v podobnej vzdialenosti od svojej hviezdy ako Zem od Slnka, a tak aj s potenciálne vhodnými podmienkami pre život, je planéta pri hviezde Gliese 581s hmotnosťou rovnou 5 násobku hmotnosti Zeme. A tu prichádza na scénu misia Kepler. Tá prinesie výsledky ktoré nám upresnia oba spomenuté parametre Drake-ovho vzorca, povie nám koľko a akých planét sa v priemere nachadza pri hviezdach v našej Galaxii a tým sa zavŕši príbeh stáročneho Giordanovho dohadu. Tak, tri dni a začne jeho posledná kapitola.

[Gudas]

...subscribed!

[gammaray]

Hm, zaujimave
Niektori tvrdia ze sme vo vesmire sami, no podla mna je to velmi kratkozrake tvrdenie na tak obrovsky vesmir.