Čierne diery

[ANAKONDA47]

1. Môže čierna diera zaniknúť?
2. Môže sa čierna diera pohybovať? Ak áno, ako je to možné?
3. Prečo sa v strede skoro každej galaxie nachádza čierna diera?

[M1ch4l]

1. neviem
2. asi hej, normale ako sa pohybuju vsetky veci vo vesmire, no nie som si moc isty, zalezi na tom, kde je pozorovatel
3. podla mna preto, lebo je to jedina vec, co dokaze udrzat celu galaxiu po kope

[Ondro1]

1. pravdepodobne, mala by to spôsobovať
http://en.wikipedia.org/wiki/Hawking_radiation
ale čím väčšia diera, tým dlhšie sa vyparuje
2. samozrejme, že sa môže pohybovať, prečo by nemohla? Existujú aj dokonca rotujúce ČD
http://en.wikipedia.org/wiki/Rotating_black_hole
Ako som povedal, ČD je iba skolabovaná hviezda na konci svojho života, predsa sa aj naša galaxia vzhľadom na, napr. galaxiu v Androméde pohybuje, taktiež Omega Centauri s ČD v strede obieha okolo stredu Galaxie
3.asi tak, ako povedal Michal, aj keď sa uvažuje, že to, čo drží galaxie v clusteroch a superclusteroch a hviezdy v galaxiách je temná hmota, problémom je, že nevieme vôbec čo to gravitácia je, gravitón sa nepodarilo nájsť a nevie sa, prečo je gravitácia taká slabá a nemusí to byť iba čierna diera, čo drží glalxiu po kope, stačí hocaký supermasívny zdroj gravitácie, problémom však je, že tak silný, alebo hmotný, zdroj jednoducho nemôže byť hviezdou. Ide o to slovo supermasívna v názve ČD, stelárna ČD by galaxiu pokope neudržala.

[Shatterhand]

1.) Môže, a bežne sa to deje u malých čiernych dier. Avšak nejdem sa teraz rozpisovať prečo, len v skratke: je to preto, že pri tak veľkých gravitačných silách sa virtuálne elektrón-pozitrónové páry stávajú reálnymi(práve kvôli tak veľkému grav. poľu), pričom si práve energiu na svoj zrod "odcucnú" z poľa čiernej diery. Jeden zo spomínaného páru spadne do ČD za horizont udalostí, a jeho partner je vyžiarený preč do ďalekého vesmíru - čo je práve Hawkingovo žiarenie. Tým že vlastne vznik týchto častíc ubral z gravitačného poľa ČD(vzal jej energiu), a len polovica sa mu vrátila(spadnutá častica), tak ju tento dej v konečnom dôsledku oslabil. Obyčajne je vznik reálnych častíc z virtuálnych strašne málo pravdepodobný, lenže tu sa to deje až tak často, že to spôsobí pri vznikajúcich/slabých ČD ich vyparenie.
2.) Môže sa pohybovať, neviem vysvetliť prečo, aj keď som to už pravdepodobne počul, lež si nepamätám
Ale možno je správne položená otázka - a prečo by sa nemohla? V skutočnosti nič nestojí...

3.) Neviem. Ale možno je to napríklad preto, že často ČD vzniknú po výbuchu supernovy, a pri výbuchu vyvrhne množstvo materiálu, ktorý dá vznik mnohým vesmírnym telesám. Preto znie, že sú ČD v strede galaxií - tie vznikli vlastne z nej(keď ešte nebol ČD) a okolo nej.

[RP]

2. Rovnako ako akykolvek iny hmotny objekt. Ak sa pohybovala ako hviezda predtym nez sa stala CD, bude sa pohybovat, napr. okolo jadra svojej galaxie aj potom.

Galaxie sa voci sebe navzajom pohybuju (vesmir sa rozpina) a v jadrach galaxii su supermasivne cierne diery = pohybuju sa spolu so svojimi galaxiami.

3. Pokial viem, tak to je este otvorena otazka, suvisiaca s otazkou ako vznikaju supermasivne cierne diery v jadrach galaxii.

[Ondro1]

Bol to on, akurát som si asi pospájal viacero filmov dohromady, je to o čd:
pre preskočenie osobných info o Hawkingovi stačí pozrieť od druhej časti:

laicky to vysvetľuje čierne diery v štvrtej časti je laicky popísané to, na čo som linkol a čo tu nado mnou popisoval Bud Spencer(pardon, nick si nepamätám, iba avatar)

[M1ch4l]

ja by som sa celkom rad priklonil k tomu, ze galaxia sa formuje okolo ciernej diery, alebo mozno lepsie povedane, galaxia sa formuje okolo nejakeho predchodcu ciernej diery, ktory ale k sebe toho vcucne viac a stane sa CD.
Tu ale zostava otazka, preco by mal predchodca CD nieco vcucnut.

[16cmfan]

Ja len pridám ešte niečo k Shatterhandovi - tie virtuálne častice vznikajú všade (to len pre istotu tu pripomínam, aby si ľudia nemysleli, že je to nejaká exotická záležitosť len ČD) a nemusia byť len elektrónovo - pozitronový pár, a potom exituje ešte jeden pohľad na vec a to takzvané tunelovanie - častica prekoná zdanlivo neprekonateľnú barieru práve vďaka kvantovým efektom (heinsebergov princíp neurčitosti a ďalšie náhodilé stavy) ale táto pravdepdoobnosť sa zmenšuje, čím večší polomer má horizont udalostí ale ak je čierna diera malá, táto pravdepodobnosť tunelovania sa zvečšuje.

[Shatterhand]

Inak ak vás zaujíma kvantové tunelovanie ako také, tak to je dosť ťažká teoretická záležitosť, a prakticky to bolo matematicky vysvetlené/odvodené, aj keď sa to predtým pozorovalo, lenže sa to nedalo vysvetliť. V mikrosvete sa vôbec ťažko niečo vysvetľuje, keďže to často vyzerá byť proti logike.
Ja si tunelovanie vysvetľujem takto: Predstavte si, že sa máte dostať z miesta A do miesta B, ste plný síl, lebo ste sa v mieste A posilnili nejakým dobrým žrádlom. Avšak v polovici cesty stretnete prekážku - vysoký vrch. Povedzme že by bol veľmi "tenký". Prejsť ho klasicky(vyjsť na vrchol) by ťa stálo viac energie ako prekopať tunel. A tak väčšina bude radšej kopať tunel.

[ANAKONDA47]

Mám nápad ohľadom supermasívnych čiernych dier v stredoch galaxií, čo ak je celá mliečna dráha jedna veľká čierna dira? čo ak sú všetky hviezdy na akrečnom disku? z môjho laického pohľadu by to sedelo, pri pohľade na našu galaxiu to vyzerá, akoby čierna diera v strede "vťahovala" všetku hmotu do seba, a my by sme boli na akrečnom disku....

Dosť odvážna teória, ale z môjho uhľa pohľadu to sedí

[Ondro1]

Problémom je, že čierna diera v strede galaxie nie je na to dostatočne hmotná, preto sa uvažuje, čo vlastne drží galaxie pokope. Druhá vec je, že okolo čiernych dier nemusia byť iba akrečné disky, čierna diera je ako každý iný hmotný objekt vo vesmíre, to isté ako hviezda, akurát nežiari, ak by Slnko sa zrazu stalo čd, nepocítili by sme to, nazačla by nás vťahovať, ale je urban myth, že čierne diery vcucnú všetko. Proste hviezdy/planéty/hmota, tak ako je to v prípade Galaxie, môžu obiehať okolo čiernej diery donekonečna bez toho, aby ich "vcucla" Mimochodom, galaxie sa delia aj na aktívne a neaktívne, aktívne sú tie práve, u ktorých sa zvyčajne objavujú relativistické výtrysky, majú akrečné disky a aktuálne aj niečo "cucajú"(práve preto sú aktívne, lebo hmota, ktorá do nich padá vyžaruje energiu v podobe elektromagnetického vlnenia), tie ostatné sú ako naša galaxia, nič mimoriadne sa v okolí čiernej diery nedeje.

[16cmfan]

Tak ja si myslím, že galaxiám tak trošku pri udržiavaní sa a ich rotáciu spôsobuje aj temná hmota.

[Tomasjerry]

Nedavno som pozeral serial a bolo tam spomenute objavenie takzvanej "putujucej ciernej diere", je to normalna cierna diera, ktora sa pohybuje v priestore, len sa v jej blyskosti nenechadza ziadna hmota, takze navonok nieje pozorovatelna. Vedci ju nasli pomocou sosovkoveho efektu. Takze cierne diery sa vedia pohybovat, tato najdena mamla dokonca aj slusnu rychlost. Dalsia vec, kde moze stratit cierna diera vela energije, je, ked posluzi ako gravitacny urychlovac. Vedci nasli v nasej galaxii (teda ak si dobre spominam) jedneho modreho obra, ktory si to sinul dost velkou rychlostou zo stredu nasej galaxie. Cierna dieho no nevcucla, ale znacne urychlila.

[Shatterhand]

To urýchlenie sa samozrejme môže stať, ak ten objekt prejde popri ČD v správnej vzdialenosti a správnom uhle "obchádzania". Čosi podobné sa stalo sonde Voyager(už nepamätám či I alebo II), keď letela okolo Neptúnu a takisto vedci často vyrátavajú trajektóriu sond tak, aby ich dajaká planétka urýchlila(hoci gravitácia priťahuje). Tuším že práve Jupiter niekoľkokrát takto zneužili

[Ondro1]

On je pohyb relatívny, že voči čomu sa tá čierna diera pohybuje... Ale neškrábme to, je reč o gravitačnom praku. Keďže gravitácia je príťažlivá, tak v podstate nemá vzhľadom na rýchlosť telesa voči planéte žiaden efekt. Ona tá planéta/hviezda/hmotnejší objekt pridá k rýchlosti telesa vlastnú rýchlosť. Teda gravitácia nemôže nič zrýchliť tak, ako si predstavujeme, v podstate vstupná rýchlosť sa rovná výstupnej. Opäť opakujem, že voči hmotnejšiemu telesu. Pri takom Jupiteri sondy, ako teraz najnovšie New Horizons, robia manéver taký, že ich nasmerujú takmer v uhle pohybu planéty po obežnej dráhe, sonde sa zmení kurz o pár stupňov, oproti Jupiteru sonda nezrýchli, no oproti Slnku sonda zrýchli niečo menej ako o obežnú rýchlosť Jupitera.

Ono je to používané veľmi často, vlastne to použili pri všetkých sondách, ktoré smerovali ku vzdialenejším objektom...