SSD pracuje tak ze v zaujme dosiahnutia co najvacsej zivotnosti nezapisuje data vzdy na rovnake miesto, ale snazi sa KAZDU bunku zatazit rovnomerne. Cize ked zapises dvadsatkrat 10GB, nebude SSD pouzivat fyzicky len prvych 10GB buniek, ale pri prvom zapise pouzije 0-10GB bunky, pri druhom zapise pouzije 10-20GB, pri tretom pouzije 20-30GB atd, atd, cize po zapisani a vymazani 20x10GB dat ty budes mat na filesysteme furt pouzitych len 10GB (zapises, vymazes, zapises "na to iste miesto" ktore vidi operacny system ale pritom NIE JE naozaj tym istym fyzickym miestom...), ale SSD uz bude mat zapisanych 200GB v bunkach. A v kazdej bunke len raz, pretoze ked mas kapacitu 250GB, tak si pouzil len 200/250tín teda štyri pätiny vsetkych buniek a kazdu y nich len jeden jediny raz. Keby si zapisoval dalej, samozrejme pouzije bunky 200-250GB.
Tie bunky a ich "rozmiestnenie v kapacite" pisem zlahka zjednodusene, ale uz vidis aky obraz ti malujem.
Pri tomto systeme teda SSDcko pouzije vela buniek, ale kazdu len raz. Obrovsky rozdiel na zivotnost v porovnani s pripadom kedy by pouzilo prvych 10GB buniek dvadsatkrat - vsetky ostatne sa flakaju, prve su namahane jak svina. Prosim ta ani si neskusaj predstavit co by sa s tymi bunkami stalo ked si zoberies ze filesystemy maju svoje alokacne tabulky, indexy a metadata umiestnene na rovnakom mieste (system : NTFS z Windowsu si alokuje nejaku kapacitu pre svoje struktury a furt do nich zapisuje) - takato vec zabije tie konkretne bunky kde by tieto data boli ulozene v priebehu jednej jedinej HODINY. Nezabudnut ze SSD nerozumie filesystemu, nepozna NTFS, ReFS, exxt3, ext4, btrfs, zfs, proste vobec nic, pre neho su to jednicky a nuly a hotovo. Rovnako ako diskove polia, tie nezaujima ziadny filesystem, maju na salame, robia si len svoju robotu a tou je poskytnut spolahlivy storage priestor.
Keby si mal 500GB SSD, tak pri takomto zapise 200GB dat pouzijes len 200/500tín teda ani nie polovicku buniek (40%), zase kazdu jeden jedinykrat. A este ti zostane dalsich 300/500tín teda 60% buniek ktore vobec nic nespravili a neznizili si zivotnost.
Preco takato komplikacia ? No preto lebo 16nm TLC bunky maju asi tak 300 az 500 zapisov zivotnost !!!!!! Plus este plati ze SSDcka nedokazu kvoli adresovaniu "vylucit" jednu pokazenu bunku z pouzivania, ale oni musia zabit bud cely stlpec alebo riadok co vedia adresovat plus tam dochadza este k nejakym internym sialenym rutinam ohladne error correction kodov atd, cize to cele ani nahodou nie je jednoduche.
Si zober ze vyrobcovia garantuju okolo 35-50TB zivotnost pri 256GB kapacite, to mas 50.000GB deleno 256GB = 195 prepisov v kazdej bunke. Jasne, oni vydrzia trosku viac, ale fajront zaverecna.
No a teraz naspak k tomu ze co pomaha nevyuzite miesto vykonu

SSD sice nevie ze mas particiu mensiu ako je celkova kapacita, ale uplne perfektne mu vychadza jeho interne upratovanie. Ked mas sestprudovu dialnicu a nejaky pocet aut, jazdi sa ti na nej ukrutne lepsie ako ked budes mat uplne presne ten isty pocet aut na trojprudovej dialnici. Vobec nemusis vediet ake su to auta, to nie je dolezite. A to je tajomstvo uspechu preco sa PRUDKO zvysi vykon a preco sa zaroven aj prudko USTABILIZUJE ked nevyuzijes nejaku cast celkovej kapacity SSD. Co sa tyka tej stabilizacie, 850Pro je krasne vyrovnane ale kukni si na tom istom grafe konkurencne modely a uvidis ze skackaju ako postrelena srnka. Nasadenie takych SSDciek do akehokolvek diskoveho pola je prakticky nemozne a to uz zase odbieham do drahsich sfer.