V prvom rade ďakujem asi za všetkých za normálnu odpoveď - povedal som, že reagovať viac nebudem ale úprimne, nečakal som normálnu odpoveď. V druhom rade dotknúť sa ma to nedotklo, len mi to prišlo úsmevné, mám na mysli štýl vyjadrovania, preto som poňal ten príspevok ako som ho poňal. V treťom rade sa chcem vyhnúť offtopicu, teda k zvyšku - bez komentára.
Teda k téme.
Druhá časť ?
S tým, že takýto spor neexistuje máš možno pravdu neskúmal som to - nezáleží na tom, pretože je tu precedens. A je to práve súdny spor, ktorý bol posunutý až ku ESD, kvôli rôznym výkladom smernice, ktorú sme obaja spomínali. Budem dosť často citovať - aby sme sa vyhli prípadným zbytočným nepresnostiam. Tak ako hovoríš, súdny spor prebehol medzi Oracle a UsedSoft. Jadrom samotného súdneho sporu bolo
"obchodovanie spoločnosťou UsedSoft s licenciami vzťahujúcimi sa na použité počítačové programy od spoločnosti Oracle."
V roku 2009, bola vydaná smernica 2009/24/ES, ktorá kodifikuje a dopĺňa smernicu 91/250/EH z roku 1991. Táto smernica hovorí o o právnej ochrane počítačových programov. A hlavne o tom čo to vlastne počítačový program je,
"Pojem "počítačový program" zahŕňa programy v akejkoľvek forme vrátane tých, ktoré sú včlenené do technického vybavenia počítača (hardvéru). Tento pojem zahŕňa aj
prípravnú koncepčnú prácu vedúcu k vyvinutiu počítačového programu pod podmienkou, že na základe jej povahy bude možné v neskoršom štádiu vytvoriť počítačový program." - týmto sa dostávame k tomu, že aj Windows
je počítačový program. (čo je jasné asi každému ale z právneho hľadiska to je jasné až po tejto definícii)
Ďalej by sa dalo hovoriť o vlastníckom práve atď, atď. Pokračujme ďalej, pre jasnosť si zadefinujme, kto je to Oracle.
"Oracle vyvíja a predáva počítačové programy. Oracle je majiteľkou výlučných autorských práv na užívanie týchto programov. Okrem toho je majiteľkou nemeckých slovných ochranných známok a slovných ochranných známok Spoločenstva „Oracle“, ktoré sú okrem iného zapísané pre počítačové programy. Právo na používanie vzťahujúce sa na daný program, ktoré sa udelí uzavretím licenčnej zmluvy, zahŕňa oprávnenie uložiť kópiu tohto programu trvalo na server a sprístupniť ho určitému počtu užívateľov tým, že sa načíta do operačnej pamäte ich počítačov. V rámci zmluvy o poskytovaní údržby možno z internetovej stránky Oracle stiahnuť aktualizované verzie počítačového softvéru („updates“) a programy, ktoré slúžia na opravu chýb („patches“). Na želanie zákazníka možno počítačové programy dodať aj na CD‑ROM alebo DVD."
Výňatok z licenčných zmlúv Oracle.
"Licenčné zmluvy spoločnosti Oracle vzťahujúce sa na počítačové programy, o ktoré ide vo veci samej, obsahujú v časti s názvom „Priznanie práv“ toto ustanovenie:
„Úhradou ceny za služby získavate výlučne na vlastné účely v rámci svojej podnikateľskej činnosti časovo neobmedzené, nevýhradné, neprenosné a bezplatné právo na používanie všetkých produktov a služieb, ktoré Oracle vyvinie a ktoré vám na základe tejto zmluvy poskytne."
Kto to je ten zlý UsedSoft, ktorý Oracle žaluje ?
"UsedSoft obchoduje s použitými licenciami na počítačové programy, a najmä užívateľskými licenciami vzťahujúcimi sa na počítačové programy spoločnosti Oracle, o ktoré ide vo veci samej. UsedSoft na tieto účely nadobúda od zákazníkov Oracle uvedené užívateľské licencie alebo nadobúda len ich časť, ak licencie pôvodne nadobudnuté prvým nadobúdateľom sú pre väčší počet užívateľov, než potrebuje"
Rozhodnutie súdu:
Oracle podala na Landgericht München I žalobu, ktorou sa domáhala, aby bola UsedSoft uložená povinnosť upustiť od konania uvedeného v bodoch 24 až 26 tohto rozsudku. Tento súd žalobným návrhom Oracle vyhovel. Odvolanie podané spoločnosťou UsedSoft proti tomuto rozhodnutiu bolo zamietnuté.
......... a pokračovanie
UsedSoft následne podala opravný prostriedok „Revision“ na Bundesgerichtshof.
Kde nevedeli ako rozhodnúť, vznikalo viac otázok, pretože možností výkladu smernice 2009/24/ES bolo viac. Teda sa obrátili na spomínaný
Európsky súdny dvor. Aby im vyložil článok 5 ods. 1 smernice 2009/24 a 5 ods. 1 a článku 4 ods. 2.
Za týchto okolností Bundesgerichtshof rozhodol prerušiť konanie a položiť Súdnemu dvoru tieto prejudiciálne otázky:
„1. Je osoba, ktorá sa môže odvolávať na vyčerpanie práva na rozširovanie rozmnoženiny počítačového programu, ‚oprávneným nadobúdateľom‘ v zmysle
článku 5 ods. 1 smernice 2009/24?
2. V prípade kladnej odpovede na prvú otázku, vyčerpá sa právo na rozširovanie rozmnoženiny počítačového programu podľa článku
4 ods. 2 smernice 2009/24, ak nadobúdateľ vyhotovil rozmnoženinu so súhlasom majiteľa práv prostredníctvom stiahnutia programu z internetu na nosič dát?
3. V prípade kladnej odpovede aj na druhú otázku, môže sa aj osoba, ktorá nadobudla ‚použitú‘ licenciu počítačového programu, ako ‚oprávnený nadobúdateľ‘ podľa
článku 5 ods. 1 a článku 4 ods. 2 prvej časti vety smernice 2009/24 na účely vyhotovenia rozmnoženiny programu odvolávať na vyčerpanie práva na rozširovanie rozmnoženiny počítačového programu vyhotovenej prvým nadobúdateľom so súhlasom majiteľa práv prostredníctvom stiahnutia programu z internetu na nosič dát, ak prvý nadobúdateľ vymazal svoju rozmnoženinu programu alebo ju už nepoužíva?“
Vnútroštátny súd sa svojou druhou otázkou, ktorou sa treba zaoberať v prvom rade, v podstate pýta, či a za akých podmienok môže stiahnutie rozmnoženiny počítačového programu z internetu so súhlasom majiteľa práv viesť k vyčerpaniu práva na verejné rozširovanie tejto rozmnoženiny v Európskej únii v zmysle článku 4 ods. 2 smernice 2009/24. Treba pripomenúť, že
podľa ustanovení článku 4 ods. 2 smernice 2009/24 sa prvým predajom rozmnoženiny počítačového programu v Únii, ktorý uskutočnil majiteľ práv alebo k nemu došlo s jeho súhlasom, vyčerpáva právo na verejné rozširovanie takejto rozmnoženiny v Únii.
Aby bolo možné určiť, či v takej situácii, ako je tá vo veci samej, sa vyčerpáva právo na verejné rozširovanie, ktoré má majiteľ práva, treba najskôr overiť, či zmluvný vzťah medzi týmto majiteľom práva a jeho zákazníkom, v rámci ktorého bola predmetná rozmnoženina počítačového programu stiahnutá, možno považovať za „prvý predaj rozmnoženiny počítačového programu“ v zmysle
článku 4 ods. 2 smernice 2009/24.
Článok 4 ods. 2 smernice 2009/24:
Prvý predaj rozmnoženiny počítačového programu v Spoločenstve uskutočnený majiteľom práv alebo s jeho súhlasom vyčerpáva právo na verejné rozširovanie takejto rozmnoženiny v Spoločenstve, s výnimkou práva na kontrolu ďalšieho nájmu počítačového programu alebo jeho rozmnoženiny.
Ďalej sa hovorí o tom, že výklad smerníc v rámci Únie musí byť jednotný, že cieľom tejto smernice v súvislosti s počítačovými programami je odstrániť rozdiely medzi právnymi poriadkami členských štátov, ktoré nepriaznivo ovplyvňujú fungovanie vnútorného trhu. Podľa všeobecne uznanej definície je „predaj“ zmluvou, ktorou sa predávajúci zaväzuje previesť do vlastníctva kupujúceho hmotnú alebo nehmotnú vec, ktorá mu patrí, a kupujúci sa zaväzuje zaplatiť kúpnu cenu. Z uvedeného vyplýva, že obchodná transakcia, ktorá v súlade s článkom 4 ods. 2 smernice 2009/24 vedie k vyčerpaniu práva na verejné rozširovanie s ohľadom na rozmnoženinu počítačového programu, zahŕňa aj to, že vlastnícke právo k rozmnoženine tohto programu sa prevedie.
Oracle tvrdí, že nepredáva rozmnoženiny programov, o ktoré ide vo veci samej. V tejto súvislosti sa snaží vysvetliť, že bezodplatne sprístupňuje rozmnoženinu predmetného programu na internetovej stránke svojim zákazníkom, ktorí si ju môžu stiahnuť. Takto stiahnutá rozmnoženina sa však dá použiť len v prípade, že uvedení zákazníci uzavreli s Oracle licenčnú zmluvu na jej používanie. Na základe tejto licencie získajú zákazníci Oracle časovo neobmedzené, nevýhradné a neprenosné právo na používanie dotknutého počítačového programu. Oracle tvrdí, že ani bezodplatné sprístupnenie rozmnoženiny, ani uzavretie licenčnej zmluvy na používanie však nezahŕňa prevod vlastníckeho práva k tejto rozmnoženine. -
Snake ak ťa správne chápem ty tvrdíš práve to, že pokiaľ si JA kúpim druhotnú licenciu na pokeci, tak som neuzavrel s MS licenčnú zmluvu.
"V tejto súvislosti treba uviesť, že stiahnutie rozmnoženiny programu a uzavretie licenčnej zmluvy na jeho používanie tvoria nedeliteľný celok. Stiahnutie rozmnoženiny počítačového programu je totiž neúčelné, ak jej držiteľ nemôže túto rozmnoženinu používať. Tieto dve transakcie teda musia byť preskúmané na účely právneho posúdenia ako celok (pozri analogicky rozsudok zo 6. mája 2010, Club Hotel Loutraki a i., C‑145/08 a C‑149/08, Zb. s. I‑4165, body 48 a 49, ako aj citovanú judikatúru). V situácii, o akú ide vo veci samej, je preto potrebné dospieť k záveru, že prevod rozmnoženiny počítačového programu z majiteľa autorského práva na zákazníka, ak pritom dôjde aj k uzavretiu licenčnej zmluvy na jeho používanie medzi týmito osobami, predstavuje „prvý predaj rozmnoženiny počítačového programu“ v zmysle článku 4 ods. 2 smernice 2009/24. " -
záver je nižšie (rozsudok tu uvádzam preto lebo som ho nečítal, kto to dočíta až sem môže si ho prečítať).
Pokiaľ ide o otázku, či v takej situácii, ako je tá vo veci samej, zahŕňajú dotknuté obchodné transakcie aj prevod vlastníckeho práva k rozmnoženine počítačového programu, treba konštatovať, že z návrhu na začatie prejudiciálneho konania vyplýva, že zákazník spoločnosti Oracle, ktorý si stiahol predmetnú rozmnoženinu počítačového programu a uzavrel s touto spoločnosťou licenčnú zmluvu na používanie danej rozmnoženiny, získa zaplatením kúpnej ceny práva na jej používanie na neobmedzený čas. Sprístupnením rozmnoženiny počítačového programu spoločnosťou Oracle a uzavretím licenčnej zmluvy na jej používanie sa teda sleduje, aby mohli jej zákazníci trvalo používať predmetnú rozmnoženinu, výmenou za úhradu kúpnej ceny, ktorej cieľom je získať pre majiteľa autorského práva odmenu zodpovedajúcu hospodárskej hodnote rozmnoženiny diela v jeho vlastníctve. Za týchto okolností zahŕňajú transakcie uvedené v bode 44 tohto rozsudku, po ich preskúmaní vo vzájomnej súvislosti, aj prevod vlastníckeho práva k predmetnej rozmnoženine počítačového programu. V situácii, o akú ide vo veci samej, je preto potrebné dospieť k záveru, že prevod rozmnoženiny počítačového programu z majiteľa autorského práva na zákazníka, ak pritom dôjde aj k uzavretiu licenčnej zmluvy na jeho používanie medzi týmito osobami, predstavuje „prvý predaj rozmnoženiny počítačového programu“ v zmysle článku 4 ods. 2 smernice 2009/24.
Prvý nadobúdateľ, ktorý predá hmotnú alebo nehmotnú rozmnoženinu počítačového programu, s ohľadom na ktorú sa majiteľove autorské právo na rozširovanie v súlade s článkom 4 ods. 2 smernice 2009/24 vyčerpalo, je povinný, ak nechce porušiť autorove výlučné právo na vyhotovovanie rozmnoženín počítačových programov stanovené v článku 4 ods. 1 písm. a) smernice 2009/24, znefunkčniť svoju vlastnú rozmnoženinu v okamihu jej ďalšieho predaja. V takej situácii, ako bola uvedená v predchádzajúcom bode, však zákazník majiteľa autorského práva naďalej používa rozmnoženinu počítačového programu nainštalovanú na svojom serveri a neznefunkční ju.
Na základe vyššie uvedeného treba na druhú otázku odpovedať tak, že článok 4 ods. 2 smernice 2009/24 sa má vykladať v tom zmysle, že právo na verejné rozširovanie rozmnoženiny počítačového programu sa vyčerpá, ak majiteľ autorského práva povolil bezodplatné stiahnutie rozmnoženiny počítačového programu z internetu na nosič dát a tiež priznal výmenou za úhradu kúpnej ceny, ktorej cieľom je získať pre tohto majiteľa odmenu zodpovedajúcu hospodárskej hodnote rozmnoženiny diela v jeho vlastníctve, právo na používanie uvedenej rozmnoženiny na neobmedzený čas.
Ak si zákazník od majiteľa autorského práva kúpi rozmnoženinu počítačového programu, ktorá sa nachádza na internetovej stránke daného majiteľa, stiahnutím uvedenej rozmnoženiny do svojho počítača vyhotoví takú rozmnoženinu programu, ktorú možno vyhotoviť v zmysle článku 5 ods. 1 smernice 2009/24. Ide totiž o rozmnoženinu potrebnú na to, aby oprávnený nadobúdateľ mohol používať počítačový program v súlade so zamýšľaným účelom. Okrem toho odôvodnenie 13 smernice 2009/24 uvádza, „že konania spočívajúce v zavádzaní a prevádzke potrebnej na využívanie oprávnene nadobudnutej rozmnoženiny programu… nesmú byť zmluvne zakázané“.
Treba ďalej pripomenúť, že podľa článku 4 ods. 2 smernice 2009/24 sa prvým predajom každej hmotnej či nehmotnej rozmnoženiny počítačového programu v Únii, ktorý uskutočnil majiteľ práv alebo k nemu došlo s jeho súhlasom, právo majiteľa autorského práva na rozširovanie tejto rozmnoženiny vyčerpá. Z toho vyplýva, že podľa tohto ustanovenia a napriek existencii zmluvných ustanovení zakazujúcich ďalší prevod nemôže majiteľ predmetného práva brániť ďalšiemu predaju tejto rozmnoženiny.
Prvý nadobúdateľ hmotnej či nehmotnej rozmnoženiny počítačového programu, s ohľadom na ktorú sa majiteľove autorské právo na rozširovanie v súlade s článkom 4 ods. 2 smernice 2009/24 vyčerpalo, ktorý tento program ďalej predá, je však povinný, ak nechce porušiť autorove výlučné právo na vyhotovovanie rozmnoženín počítačových programov stanovené v článku 4 ods. 1 písm. a) smernice 2009/24, znefunkčniť rozmnoženinu stiahnutú do svojho počítača v okamihu jej ďalšieho predaja. Ako správne uviedla Oracle, len s ťažkosťami sa dá overiť, či táto rozmnoženina bola znefunkčnená. Majiteľ autorského práva, ktorý predáva rozmnoženiny počítačového programu na hmotných nosičoch, akými sú CD‑ROM alebo DVD, však čelí rovnakým ťažkostiam, lebo môže len veľmi ťažko overiť, či si prvý nadobúdateľ nevytvoril rozmnoženiny počítačového programu, ktoré po predaní hmotného nosiča naďalej používa. Na vyriešenie týchto ťažkostí môže predajca – tak „klasický“, ako aj „digitálny“ – zaviesť technické opatrenia na zabezpečenie ochrany, akými sú produktové kľúče. Keďže majiteľ autorského práva nemôže brániť ďalšiemu predaju rozmnoženiny počítačového programu, s ohľadom na ktorú sa majiteľove autorské právo na rozširovanie v súlade s článkom 4 ods. 2 smernice 2009/24 vyčerpalo, treba dospieť k záveru, že druhý, ako aj každý ďalší nadobúdateľ tejto rozmnoženiny predstavuje jej „oprávneného nadobúdateľa“ v zmysle článku 5 ods. 1 smernice 2009/24. Z tohto dôvodu, ak dôjde k ďalšiemu predaju rozmnoženiny počítačového programu prvým nadobúdateľom, nový nadobúdateľ môže v súlade s článkom 5 ods. 1 smernice 2009/24 stiahnuť do svojho počítača rozmnoženinu, ktorú mu prvý nadobúdateľ predal. Takéto stiahnutie treba považovať za vyhotovenie rozmnoženiny počítačového programu potrebné na to, aby tento nový nadobúdateľ mohol daný program používať v súlade so zamýšľaným účelom. Tvrdenie spoločnosti Oracle, Írska, ako aj francúzskej a talianskej vlády, že pojem „oprávnený nadobúdateľ“ uvedený v článku 5 ods. 1 smernica 2009/24 sa týka len nadobúdateľa, ktorý je podľa licenčnej zmluvy uzavretej priamo s majiteľom práva oprávnený počítačový program používať, nemožno prijať. Účinkom takého tvrdenia by totiž bolo, že majiteľ autorského práva by mohol zabrániť účinnému používaniu akejkoľvek použitej rozmnoženiny, s ohľadom na ktorú bolo právo na rozširovanie podľa článku 4 ods. 2 smernice 2009/24 vyčerpané, a to tak, že by sa odvolal na svoje výlučné právo na vyhotovenie rozmnoženín podľa článku 4 ods. 1 písm. a) tejto smernice a zbavil by vyčerpanie práva na rozširovanie, ktoré je upravené v článku 4 ods. 2, potrebného účinku. Pokiaľ ide o situáciu, ako je vo veci samej, treba pripomenúť, že v bodoch 44 a 48 tohto rozsudku sa konštatovalo, že stiahnutie rozmnoženiny počítačového programu, ktorá sa nachádza na internetovej stránke majiteľa práva, na zákazníkov server a uzavretie licenčnej zmluvy na používanie tejto rozmnoženiny tvoria nedeliteľný celok, ktorý treba vzhľadom na všetky súvislosti kvalifikovať ako predaj. So zreteľom na tento nedeliteľný celok medzi na jednej strane rozmnoženinou nachádzajúcou sa na internetovej stránke majiteľa práva, ktorá obsahuje opravy a je aktualizovaná, a na druhej strane licenciou na používanie uvedenej rozmnoženiny teda ďalší predaj licencie na používanie predstavuje predaj „tejto rozmnoženiny“ v zmysle článku 4 ods. 2 smernice 2009/24, čiže sa na ňu vzťahuje vyčerpanie práva na rozširovanie stanovené v tomto ustanovení, a to napriek danému ustanoveniu licenčnej zmluvy, ako bolo uvedené v bode 23 tohto rozsudku. Ako vyplýva z bodu 81 tohto rozsudku, znamená to, že nový nadobúdateľ licencie na používanie, akým je zákazník spoločnosti UsedSoft, môže ako „oprávnený nadobúdateľ“ danej rozmnoženiny v zmysle článku 5 ods. 1 smernice 2009/24 stiahnuť túto rozmnoženiu, ktorá obsahuje opravy a je aktualizovaná, z internetovej stránky majiteľa autorského práva, pretože takéto stiahnutie predstavuje vyhotovenie rozmnoženiny počítačového programu potrebné na to, aby nový nadobúdateľ mohol daný program používať v súlade so zamýšľaným účelom. Treba však pripomenúť, že ak je licencia nadobudnutá prvým nadobúdateľom pre väčší počet užívateľov, než tento nadobúdateľ potrebuje, nemôže sa tento nadobúdateľ odvolávať na účinok vyčerpania práva na rozširovanie stanoveného v článku 4 ods. 2 smernice 2009/24, aby rozdelil túto licenciu a predal ďalej práva na používanie predmetného počítačového programu len pre toľko užívateľov, koľko sám stanoví, ako bolo uvedené v bodoch 69 až 71 tohto rozsudku. Okrem toho treba zdôrazniť, že majiteľ autorského práva, akým je Oracle, môže v prípade ďalšieho predaja licencie na používanie zahŕňajúceho aj predaj rozmnoženiny počítačového programu stiahnutej z jeho internetovej stránky zabezpečiť akýmikoľvek jemu dostupnými technickými prostriedkami, že rozmnoženina, s ktorou naďalej disponuje predávajúci, bude znefunkčnená. Z uvedených skutočností vyplýva, že na prvú a tretiu prejudiciálnu otázku treba odpovedať tak, že článok 4 ods. 2 a článok 5 ods. 1 smernice 2009/24 sa majú vykladať v tom zmysle, že v prípade ďalšieho predaja licencie na používanie zahŕňajúceho aj predaj rozmnoženiny počítačového programu stiahnutej z internetovej stránky majiteľa autorského práva, ak majiteľ autorského práva túto licenciu pôvodne udelil prvému nadobúdateľovi výmenou za úhradu kúpnej ceny, ktorej cieľom je získať pre majiteľa autorského práva odmenu zodpovedajúcu hospodárskej hodnote rozmnoženiny jeho diela, na neobmedzený čas, môže sa druhý, ako aj každý ďalší nadobúdateľ tejto licencie odvolávať na vyčerpanie práva na verejné rozširovanie uvedené v článku 4 ods. 2 danej smernice, čiže ich možno považovať za oprávnených nadobúdateľov počítačového programu v zmysle článku 5 ods. 1 danej smernice, ktorí majú podľa tohto odseku právo na vyhotovenie rozmnoženiny.
Myslím, že je dodiskutované. A ďalej sa nieje o čom baviť. + Na webe je XY článkov, konkrétne o tomto súdnom spore - nečítal som ich, pustil som sa rovno do rozhodnutia ESD.
