Tranzistory

[Ondro1]

Ono, samozrejme, nemôžu ani príliš rýchlo sa pohybovať, pretože ak by mali príliš veľkú energiu, tak by sa odpútali od vodiča a poletovali by nám tu všade navôkol, akurát do zdroja by sa nedostali. Druhou vecou je, že práve zdroj, ktorý je zdrojom elektrického poľa, im práve túto energiu dodáva. A keďže napätie na zdrojoch nebýva zrovna v miliónoch v prepočte na jeden e-, nebude ani tá rýchlosť zasa až taká veľká.

Inak rád by som sa niečo viac dozvedel o tom magnetizme ako relativistickom prejave povahy elektriny, kde sa o tom dá niečo prečítať?

[Shatterhand]

Napríklad v učebniciach elektromagnetického poľa

EDIT RP: klasicka ucebnica predmetu TEMPO = J. Kvasnica, Teoria elektromagnetickeho pola.

[vir2al_i9]

inak Shatterhand mas paradnu fotku profilovu ze Bud Spencer jaky vyraz

[k1ll3c]

Toto by mohlo trosku zodpovedat otazku ohladom zosilnenia.

http://i44.tinypic.com/sqjqxv.jpg

[Ondro1]

Ja by som mal inú otázku k tranzistoru.
Hľadal som spôsoby automatického zmenenia jednosmerného prúdu na striedavý a našiel som schému invertora s trazistormi fungujúcimi ako spínače. Zaujímalo by ma, aký je princíp tejto funkcie/fungovania tranzistora ako spínača?

Spodná schéma.

[Shatterhand]

Akože princíp? Proste raz je tranzistor vypnutý a raz zapnutý - spína.

A v invertore to funguje tak, že to nie je jeden tranzistor, ale sú to dva (CMOS technológia).
Pričom jeden je typu P a druhý N, alebo NMOS a PMOS.
PMOS je napojený na napájacie napätie Vdd, a do kaskády je napojený NMOS, ktorý je zas zapojený medzi PMOS a zem.
Bázy (hradlá) obidvoch tranzistorov sú spojené a k nim privádzaš riadiace napätie. Riadiace napätie Vin je napr. -5V alebo +5V, čo je log. 0, resp. log. 1.
Realizuje sa to v skutočnosti len v jednej polarite, ale pre vysvetlenie to stačí.


Nuž a tá finta je vtom, že PMOS potrebuje na otvorenie (ON) záporné napätie, a NMOS zasa kladné.
Čiže keď pripojím na Vin +Vdd (čo je log. 1), tak na PMOS bude potenciálový rozdiel 0V, čiže sa je zavretý, lenže na NMOS bude +5V(lebo potenciál 5-0, keďže je na zemi), čiže sa otvorí a zvedie prúd do zeme. Nuž a teda na výstupe bude hovno veľké, teda 0. Zvyšok je naopak.

Potom mimo CMOS sa to dá realizovať jednoducho - len jeden tranzistor. Viď obrázok.

Na A pripojíš log. 1, čiže +5V, a teda medzi bázou a kolektorom bude 0V, čiže na výstup Aˇ pôjde log. 0.
Ak tam pripojíš log. 0, teda 0V, tak tam bude potenciálový rozdiel 5V a na výstup Aˇ pôjde log. 1.

[Ondro1]

Ako to funguje, ako funguje v podstate ten invertor, zle som sa asi vyjadril.
Trošku som to z tvojeho výkladu nepochopil. Poďme teda od začiatku. Povedzme, že mám solárny článok alebo baterku a z nejakých bližšie nešpecifikovaných príčin chcem jednosmerný prúd z tej, pre zjednodušenie, baterky, premeniť na striedavý a nechcem pri tom stáť a šťukať frekvenciou 50Hz mechanickým spínačom. Tak si vezmem teda ten CMOS invertor. Kam zapojím kladný a kam záporný pól tej baterky do tej schémy, čo si sem hodil?

[Shatterhand]

No počkať počkať, asi sme sa nepochopili, lebo ja som vysvetloval ako funguje invertor ako taký, a nie či mení JS na striedavé.
Na také niečo je najjednoduchší oscilátor. Proste zoberieš kryštál, pripojíš naňho jednosmerné napätie a ten sa rozkmitá na nejakej frekvencii. Proste ako keď máš v skrinke obyčajný ventilátor, tak ten je na tom podobne (aj keď dosť odlišne, ale tiež tam vystupuje DC).

Ale takto - k hentej tvojej schéme, je to asi takto:

V tej tvojej schéme sú dva NPN tranzistory...

Pri zapnutí z baterky prejde prúd cez cievku napojenú na kolektor, ktorá zas naindukuje napätie v spätnoväzobnej cievke (v tej krpatej) ktorá je napojená na bázu. Tým že zvýšiš napätie na báze, zvýšiš prúd pretekajúci kolektrorom až to dosiahne stabilný stav, alias saturáciu. Až sa dosiahne stabilný stav, tá veľká cievka už nebude indukovať napätie v tej krpatej spätnoväzobnej cievke, a teda sa začne tranzistor vypínať (lebo napätie na báze začne klesať). Ako bude klesať prúd veľkou cievkou, bude zasa indukovať napätie opačnej polarity a viac vypínať tranzistor. Keď sa dosiahne stabilita, všetko sa začne odznova.

Nuž a tú správnu AC frekvenciu vieš dosiahnuť správnou voľbou cievok, keďže cievky s väčšou induktanciou budú viac oneskorovať, a z mensšou zasa zrýchlovať. A toto zapojenie funguje tak isto aj s kondenzátormi.
A zapojenie je tam v podstate dobré, len si čekni aby si dal správne emitor(tá šipka), to druhé je kolektor a báza je to načo je napojená tá krpatá cievočka.

Aj keď dneska sa na takéto používajú tyristory.
Vlastne celé tieto poondiate polovodiče sú len o tom, že sa tam dávajú dáke PN prechody - v dióde je jeden, v tranzistore sú dva, v tyristore sú 3....

[Ondro1]

Ahááá! Super, veľmi pekne ďakujem, veľmi si mi pomohol.