COVID-19 / Novel Coronavirus (2019-nCoV) - Diskusia

[maniak]

wingo: uz od Augusta zhruba. Na stadione vo Viedni je zriadene drive-in / walk-in bezplatne testovacie miesto, okolo 6t testov denne len tam spravia. Nedavno to rozsirovali aj na testovanie skolakov a ako icefire pise, aby rychlejsie chodili za ludmi a zberali vzorky.

[icefire]

Teraz nedávno som o tých kloktacích testoch čítal, takže v AT ich už používajú? Inak ja som s dcérou tu na SK tiež šiel na test na druhý deň, výsledky na tretí hneď ráno takže tiež dobrá skúsenosť. Len chcelo by to už tie nové rýchle testy s výsledkami na mieste do pár minút, potom to bude jednoduchšie kontrolovať.

Kolegina chcela minuly tyzden zohnat test v BA a cakala 5 dni, ja ked som sa testoval v Maji, tak som cakal 3 dni, ale vysledky boli za 11 hodin k dispozicii.

[beardie]

celkom dobry clanok, v ktorom su vysvetlene dovody nizkeho poctu umrti na covid na Slovensku

pan docent teda dobre zbiera tituly, vseobecne lekarstvo naraz s ekonomikou a este aj molekularnou biologiou, to je iny typek

Kód: Vybrať všetko

Normálna a patologická fyziológia, Lekárska fakulta Univerzity Komenského – doc. (2013)
Molekulárna biológia, Prírodovedecká fakulta Univerzity Komenského – RNDr. (2012)
Riadenie verejného zdravotníctva, Fakulta verejného zdravotníctva Slovenskej zdravotníckej univerzity – MPH (2005 – 2008)
Normálna a patologická fyziológia, Lekárska fakulta Univerzity Komenského – PhD. (2003 – 2005)
Molekulárna biológia, Prírodovedecká fakulta Univerzity Komenského – Mgr. (2001 – 2006)
Financie, bankovníctvo, investovanie, Národohospodárska fakulta Ekonomickej univerzity – Ing. (1998 – 2004)
Všeobecné lekárstvo, Lekárska fakulta Univerzity Komenského – MUDr. (1997 – 2003)

[shajek]

nehodis ten clanok sem?

[SAJBAMA]

Trošku na odľahčenie, keď už tu bola reč o nemeckých opatreniach
Prečo píšu o zdvihnutom ukazováku, keď zjavne mysleli prostredník je pre mňa záhadou, ale že vraj to bolo zámerné.
Zdroj: Coronavirus: Berlin ad sticks middle finger to mask rule breakers

[HellAngel]

chlapci super ze pridavate linky na clanky. stranky v anglictine este beriem, ale nemecke stranky by to uz aspon chcelo povedat ze o co tam ide (translator niekedy preklada blbo) a takisto linky na platene clanky, nemame vsetci predplatne slovenskych bulvarov, tak by bolo fajn dat cely clanok do spojleru, alebo nieco podobne. Aby sme si to tu mohli aj precitat

[SAJBAMA]

@Hell,
To je nová kampaň "Berlín proti korone". Je to ukážka tzv. tradičného berlínskeho humoru
Text z DE:Vztýčený ukazovák pre všetkých bez rúška. Dodržujeme "korona pravidlá".

Ešte by sme sa mohli spoločne pozrieť, ako "funguje" zavretie reštaurácií v ČR

Tajná sklepní restaurace v centru Prahy. Hosté bez roušek, zato s drogami

Zábava bez roušek a po zavírací době, pití alkoholu a drogy. Takový je výsledek kontroly restaurace v centru Prahy, která měla být podle nařízení vlády zavřená. Ve sklepě se přitom nacházelo 35 hostů. Provozovateli hrozí pokuta až tři miliony korun.

Mňa celkom zaujal tento bod:

Policisté rozdali 21 pokut v celkové výši 11 tisíc korun za to, že lidé neměli roušky. V šesti případech našli u hostů drogy a na jednoho byl vydán příkaz k zatčení kvůli drogové problematice. „Provozovatele restaurace policisté oznámili správnímu úřadu a nyní mu hrozí pokuta až 3 miliony korun,“ konstatoval Daněk.

Čiže, ak to chápem správne, 11000/21≈500 CZK priemerne pokuta na hlavu? To je smiešna čiastka, hlavne v Prahe, kde sa za 500 CZK nedá užiť zrovna veľa zábavy

[Pietro sk]

Kód: Vybrať všetko

https://www.novinky.cz/koronavirus/clanek/vakciny-pro-vsechny-nebudou-hned-mladi-a-zdravi-si-budou-muset-dva-roky-pockat-40339296

[beardie]

nehodis ten clanok sem?

jasne

Spoiler: ukázať

Vedec Celec o covid-19: Prehnaná imunitná reakcia môže poškodiť organizmus oveľa viac ako pôvodná infekcia
Otakar HorákOTAKAR HORÁK

Peter Celec je prednostom Ústavu molekulárnej biomedicíny Lekárskej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave. Foto N – Tomáš Benedikovič
Peter Celec je prednostom Ústavu molekulárnej biomedicíny Lekárskej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave. Foto N – Tomáš Benedikovič
Denník N sa Petrom Celecom rozprával aj o význame vedy v boji s pandémiou a o tom, prečo máme na Slovensku menej úmrtí na covid-19 ako v zahraničí. „Na Slovensku žijeme výrazne kratšie ako priemer EÚ. Ak niekto minulý rok zomrel na chrípku alebo ako 60-ročný na infarkt, tento rok na covid-19 už nezomrie,“ hovorí Celec.

V boji s pandémiou covid-19 veľmi záleží na očkovaní populácie vyvíjanou vakcínou, no podľa aprílového prieskumu by sa dalo zaočkovať len 40,9 percenta opýtaných Slovákov a Sloveniek.

Významnú rolu má aj testovanie, no s nárastom infikovaných zlyháva trasovanie a manažment starostlivosti o ľudí, ktorí sa nakazili novým koronavírusom.

„Testovanie je veľmi dôležité, no nie je všeliekom, ak chýba krok B, lebo pozitívnych je priveľa a nevieme pomôcť pri ťažkom priebehu,“ vraví pre Denník N Peter Celec, molekulárny biológ a prednosta Ústavu molekulárnej biomedicíny na Lekárskej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave.

[ Odoberajte e-mailové upozornenia na nové články v rubrike Koronavírus e-mailom. Aktivujte jedným kliknutím sem. ]
Celec a jeho tím sa preto zamerali na výskum patogenézy covid-19, čiže priebehu chorobných zmien v tele, ku ktorým dochádza, keď má ochorenie ťažký priebeh.

Slovenskí vedci a vedkyne by tak mohli potenciálne prispieť k vývoju lieku, ktorý by zachraňoval ľudské životy nezávisle od neobľúbenej vakcíny či (ne)schopnosti trasovať kontakty.

Denník N sa s Petrom Celecom zhováral o ich projekte, no aj o tom, že naň stále nedostali peniaze, hoci je polovica októbra, o význame vedy v boji s pandémiou či o tom, prečo máme na Slovensku menej úmrtí na covid-19 ako v zahraničí. „Na Slovensku žijeme výrazne kratšie ako priemer EÚ. Ak niekto minulý rok zomrel na chrípku alebo ako 60-ročný na infarkt, tento rok na covid-19 už nezomrie,“ hovorí Celec.


Prečítajte si
Lekár a vedec Celec: Lekár musí chodiť do roboty kvôli pacientovi, nie kvôli poisťovni ani šéfom
Prehnaná imunitná reakcia organizmu
Najprv si vysvetlime zopár termínov, ktoré sú dôležité pre pochopenie projektu Celeca a jeho tímu.

DNA sa bežne nachádza v jadre a v mitochondriách bunky. Do priestoru mimo bunky sa dostáva pri rôznych typoch bunkovej smrti, napríklad pri NETóze, čo je špecifický typ smrti neutrofilov, pri ktorom zo svojej DNA vytvárajú extracelulárne pasce.

Neutrofily sú najpočetnejšími bielymi krvinkami a ich aktivita je súčasťou imunitnej reakcie organizmu. Ak je v tele zápal, vpadnú na postihnuté miesto a „vypľúvajú“ tam granuly, ktoré enzýmami zneškodnia patogén či spomínané pasce.

Aktivita neutrofilov je kľúčovou zbraňou antimikrobiálnej obrany organizmu, no ak je ich reakcia prehnaná a neutrofilové pasce sa nestačia odstraňovať, aktivujú sa bunky, ktoré zápal ďalej rozvíjajú, čo vedie dokonca k tvorbe zrazenín v cievach. „A tie môžu zabíjať,“ dodáva Celec.

Čo to celé znamená? To, že „prehnaná, neadekvátna či neregulovaná imunitná reakcia môže organizmus poškodiť oveľa viac ako pôvodná infekcia“, vysvetľuje Celec.


Segmentované neutrofily v krvnom nátere. Zdroj – Wikipédia/CC BY-SA 3.0
Mali cievy upchané zrazeninami
Na Ústave molekulárnej biomedicíny sa neutrofilmi zaoberajú dlhodobo a v minulosti ukázali, že tvorba neutrofilových pascí spája aj také vzdialené choroby, ako je reumatoidná artritída, toxické poškodenie pečene či preeklampsia (tehotenstvom navodený vysoký krvný tlak s bielkovinou v moči, prípadne opuchmi).

„V experimentoch sme ukázali, že ak odstránime extracelulárnu DNA (DNA, ktorú vystreľujú neutrofily do priestoru mimo bunky – pozn. red.), môžeme tým znížiť úmrtnosť v modeloch týchto chorôb,“ objasňuje Celec a dodáva: „Myslíme si, že v prípade ťažkej formy covidu-19 ide o veľmi podobný patomechanizmus.“

Vedec pre Denník N vysvetlil, že patológovia po celom svete pozorujú, že mnohí pacienti, ktorí podľahli covidu-19, mali cievy upchané zrazeninami. Celec a jeho kolegovia budú skúmať, či je za jav zodpovedná práve prehnaná imunitná reakcia neutrofilov a čo ju spúšťa.

„Zatiaľ sa nevie, či tvorbu extracelulárnej DNA a extracelulárnych pascí spôsobuje vírus samotný alebo súčasti rozpadnutých pľúcnych buniek. Bude to súčasť výskumu,“ dodáva vedec z UK.

Potlačenie prehnanej reakcie imunitného systému
Výsledky veľkej klinickej štúdie Recovery, vydanej v júli v časopise NEJM, ukázali, že liečivo dexametazón znižuje u časti pacientov, ktorých stav si vyžaduje liečbu kyslíkom, od podpornej liečby až po umelú pľúcnu ventiláciu – smrtnosť na covid-19.

Aj preto Európska lieková agentúra (EMA) odporúča dexametazón ako jednu z terapeutických možností u týchto ľudí. Liečivo má imunosupresívne účinky, čo znamená, že potláča imunitu. Pripomeňme, že práve nadmerná reakcia imunitného systému môže spôsobiť vážnejšie problémy ako pôvodná infekcia novým koronavírusom.

Práve preto sa podáva uvedený liek, keďže takú neregulovanú reakciu organizmu tlmí. Podľa Celeca je však nevýhodou dexametazónu to, že „má nešpecifický účinok, ktorý ovplyvní mnoho fyziologických procesov“. Podľa vedca z UK treba „imunosupresiu robiť oveľa cielenejšie“.

Extracelulárnu DNA by podľa Celeca mohol odstraňovať aj enzým deoxyribonukleáza. Dnes sa používa ako mukolytikum, čiže liečivo na rozpúšťanie hlienov. „Vyvinuli ho už dávno, takže nie je chránené patentom.“ Zatiaľ ide len o hypotézu a až klinické štúdie ukážu, či by liečivo mohlo zabrať aj na ťažký covid-19.


Antivirotiká ako remdezivir sú dôležité najmä na začiatku ochorenia, v neskoršej fáze patogenézy hrá dôležitejšiu rolu odpoveď imunitného systému, vraví Celec. Foto – TASR/AP
Pôvodne sa myslelo, že najohrozenejšou skupinou pacientov s covidom-19 budú tí s oslabeným imunitným systémom, napríklad pacienti s HIV či tehotné ženy. „No ukazuje sa, že to tak vôbec nie je, čo nahráva hypotéze, že pre ťažký priebeh covidu-19, ktorý vedie až k smrti, je kľúčová práve prehnaná reakcia imunitného systému,“ hovorí Celec. Ak majú ľudia oslabený imunitný systém, nereaguje prehnane, čo ich paradoxne môže chrániť pred najvážnejším priebehom tohto infekčného ochorenia.

Ak hrá pri ťažkom priebehu covidu-19 podstatnú rolu prehnaná reakcia imunitného systému, mohlo by to vysvetľovať, prečo antivirotikum remdezivir nie je „všeliekom“. Hoci napríklad štúdia, ktorá vyšla minulý týždeň v prestížnom časopise NEJM, ukázala, že tí, čo brali liečivo, sa z ochorenia dostali za 10 dní v porovnaní s tými, ktorí brali placebo a z ochorenia sa dostali za 15 dní. „Mortalita však výrazne znížená nebola. Antivirotiká sú dôležité najmä na začiatku ochorenia,“ hovorí Celec, no dodáva: „Myslíme si, že v neskoršej fáze patogenézy hrá dôležitejšiu rolu odpoveď imunitného systému, preto sa treba zamerať hlavne naň.“


Prečítajte si
Slovensko má počas epidémie dôležitú výhodu. Máme najmenej starých ľudí v Únii a často žijú osamelo
Žijeme kratšie
Na Slovensku máme dosiaľ 66 potvrdených obetí na covid-19, čo niektorých zvádza k tomu, aby ochorenie zľahčovali a hovorili, že ide len o „chrípočku“ alebo „banalitu“.

V porovnaní s Českom, Talianskom, so Španielskom či s Francúzskom máme naozaj najnižšiu smrtnosť počítanú z potvrdených prípadov (z angl. case fatality rate, CFR), no istú rolu môže zohrávať aj to, že z uvedených krajín máme podľa údajov z roka 2018 najnižší vek dožitia, iba 77,4 roka.

V Česku to v roku 2018 bolo 79,1 roka, v Taliansku 83,4, v Španielsku 83,5 a vo Francúzku 82,9 roka.


Vek dožitia na Slovensku bol v roku 2018 77,4 roka (kliknutím sa obrázok zväčší). Zdroj – Eurostat
Na Slovensku žijeme zdravo, teda bez potreby liekov, len do 58. roka života, v niektorých európskych krajinách je to aj o 15 až 20 rokov dlhšie.

Slovensko je v Únii po Írsku a Luxembursku krajinou s tretím najnižším podielom ľudí vo veku 65 a viac rokov. Vo vekovej kategórii 80 rokov a viac máme 3,3 percenta populácie, čo je spolu s Írskom najnižšia hodnota v EÚ, ako už v minulosti upozornili sociológovia Miloslav Bahna a Robert Klobucký zo Sociologického ústavu SAV.

Navyše slovenskí seniori sú menej spoločensky aktívni, majú menej kontaktov a cítia sa viac izolovaní ako seniori vo viacerých iných európskych krajinách, dodávajú sociológovia.

„Ďalším pre Slovensko priaznivým faktorom je nízky podiel seniorov, ktorí žijú v inštitucionalizovaných zariadeniach kolektívneho bývania, ktoré sú z hľadiska šírenia nákazy mimoriadne nepriaznivým prostredím (pretože takéto bývanie umožňuje veľa sociálnych kontaktov). V Únii býva v takýchto zariadeniach v priemere 12,6 percenta seniorov vo veku nad 85 rokov, na Slovensku sú to menej ako dve percentá,“ konštatujú Bahna a Klobucký.

Všetko horí
Vek vychádza ako zásadný faktor, čo vplýva na závažný priebeh ochorenia covid-19, ktorý sa môže skončiť až smrťou. Keďže u nás máme menej seniorov, ktorí sú navyše sociálne izolovaní, môže to vplývať na nižšiu smrtnosť na Slovensku.

„Čo sa týka smrtnosti, sme na tom lepšie ako mnohé iné krajiny, no príčiny nemusia byť nevyhnutne pozitívne. Žijeme kratšie o tri aj päť rokov ako inde, záleží, s ktorou krajinou sa porovnávame,“ hovorí Celec a dodáva, že mnohí slovenskí pacienti nepodľahnú covidu-19 jednoducho preto, lebo už pred rokmi podľahli inej chorobe.

Na Slovensku sa najviac umiera na srdcovo-cievne choroby, na druhom mieste je rakovina.

Podľa Celeca umrie ročne na Slovensku okolo 10-tisíc ľudí, ktorí by ešte nemuseli, lebo išlo o takzvané odvrátiteľné úmrtia. Po prerátaní na veľkosť populácie je to o 3-tisíc viac ako v Česku a o 5-tisíc viac ako inde v EÚ. „Je tu pandémia covid-19, horí nám dom a je správne, že hasíme. Lenže toto nie je náš jediný požiar. Nám to tu horí celé, aj iné choroby, aj mimo pandémie. V medzinárodnom porovnaní máme dlhodobo jednu z najvyšších mortalít na kardiovaskulárne i onkologické choroby spomedzi vyspelých krajín. Pandémia sa raz skončí, ale tento problém nám zostane.“


Na Slovensku sa najviac umiera na srdcovo-cievne ochorenia, na druhom mieste je rakovina.(kliknutím sa obrázok zväčší). Zdroj – Eurostat
Dostali projekt, peniaze stále nedošli
Covid-19, ale aj iné medicínske problémy vyrieši veda a výskum, zdôrazňuje Celec a dodáva: „Ministerstvo zdravotníctva tohto roku nevymenovalo novú vedeckú radu, takže po čase paradoxne práve tento rok nevypísalo novú grantovú výzvu – asi teraz klinickú vedu netreba.“

Vedec privítal vznik grantovej schémy s názvom PP-COVID 2020, v ktorej Agentúra na podporu výskumu a vývoja (APVV) rozdelila celkovo osem miliónov eur na výskum nového koronavírusu a covidu-19.

APVV je hlavnou vedeckou grantovou agentúrou Slovenska. Na vedecké projekty rozdeľuje ročne okolo 30 miliónov eur, spomenutých 8 miliónov v rámci PP-COVID 2020 je extra balík peňazí.

PP-COVID 2020 je na obdobie rokov 2020 až 2021, celkovo sa o granty uchádzalo 111 subjektov, peniaze na vedu a výskum poskytli 24 z nich.

Celec a jeho kolegovia boli podporení maximálnou možnou sumou 400-tisíc eur, aby skúmali neutrofily a ich vplyv na ťažký priebeh ochorenia covid-19. Súčasťou projektu je aj vývoj testov zo slín metódou LAMP.

Problémom je, že aj táto nová schéma má slovenské špecifiká, ktoré brzdia či znemožňujú výskum.

Na databáze LitCovid vysvetlíme, o čo ide. Táto databáza na jednom mieste sumarizuje všetky články o novom koronavíruse. Od počiatku pandémie je ich už viac ako 60-tisíc, čo je explózia štúdií.

Ak si do vyhľadávača LitCovid zadáte kľúčové slovo „neutrofil“, databáza vám vyhodí viac ako 500 článkov na túto tému. Len od 5. do 11. októbra ide o 19 publikácií. Prvé práce, ktoré v súvislosti s novým koronavírusom spomínajú neutrofily, sú už z februára tohto roku.

Slovenská grantová schéma PP-COVID 2020 bola otvorená 15. júna a uzavreli ju o mesiac neskôr. Hoci Celecovi a jeho kolegom projekt schválili už v septembri, grantové peniaze stále nie sú k dispozícii.

Ako má priniesť niečo revolučné, ak čaká na financie, zatiaľ čo ostatní už pol roka bádajú?


Vedec Peter Celec z UK. Foto N – Tomáš Benedikovič
Byrokracia
O skúsenosti z Nemecka Celec povedal: „Mám tam kolegu, ktorý v priebehu dvoch týždňov dostal podporu niekoľko miliónov na koronový projekt, lebo pochopili, že tento problém treba riešiť okamžite.“

„Keď ešte chvíľku počkajú, peniaze im môžeme rovno vrátiť, lebo všetko, čo sme v projekte napísali, už niekto vo svete vyrieši,“ vraví Celec.

Vedcovi prekáža aj nízka suma osem miliónov eur, ktorá šla na Slovensku na vedu o korone. „Porovnajte si to s podporou hocičoho iného a je jasné, že veda nie je prioritou. Túto sumu mali na výskum vírusovej pandémie dostať hneď v marci bez žiadostí a hodnotení virológovia a epidemiológovia – kto iní?“

Žiadosť o grant APVV sa posiela hodnotiteľom, ktorí vypracujú posudky a žiadosť obodujú na škále do 100. Za bežných okolností trvá tento proces pol až trištvrte roka. V prípade schémy PP-COVID 2020 to trvalo kratšie, no aj tak v zahraničí už dávno robia výskum a publikujú, zatiaľ čo u nás vedci ešte len čakajú na pridelené peniaze.


Prečítajte si
Vede škodia neodborné posudky a rodinkárstvo. Zisťovali sme, ako vylepšiť fungovanie grantovej agentúry
Celec nie je jediný. Denník N náhodne oslovil ďalších dvoch úspešných uchádzačov o grant PP-COVID 2020 a žiaden z nich ešte nemá peniaze k dispozícii. Podľa ich slov nemá peniaze ani zvyšok žiadateľov. Vedci očakávajú, že peniaze prídu najskôr budúci týždeň.

Denník N zaslal APVV otázky, čo zaslanie financií zdržuje a kedy ich budú mať vedci a vedkyne k dispozícii. Článok budeme aktualizovať o vyjadrenie grantovej agentúry, ak príde.


Časť projektov, ktoré sa uchádzali o peniaze z výzvy PP-COVID 2020 Agentúry na podporu výskumu a vývoja (APVV). Uspel projekt Petre Celeca či virológa Borisa Klempu z SAV (kliknutím sa obrázok zväčší). Celý zoznam tu. Reprofoto – APVV
Klinické štúdie
Celec považuje za chybu, že sa Slovensko podľa jeho informácií nezapojilo do žiadnej medzinárodnej klinickej štúdie na výskum liečiv a vakcín na covid-19.

Denník N kontaktoval v pondelok ministerstvo zdravotníctva s otázkou, či je to naozaj tak, na čo ministerstvo doteraz nereagovalo.

„Prečo nemôžeme prispieť aspoň niečím? Absolútne nechápem, ako je možné, že Slovensko nie je zapojené do klinických štúdií, čo sa týka liečby a vakcín. Ako je možné, že čakáme? Našťastie sme v EÚ – vďaka tomu sa vakcíny dostanú aj k nám, ak raz budú.

V Nemecku majú už v rámci klinických štúdií tisíce očkovaných dobrovoľníkov, ktorí dostali vakcínu pri testovaní, hovorí vedec z UK a dodáva: „Keď slovenské ministerstvo zdravotníctva dohodovalo, aby sme dostali vakcínu, čo sa v budúcnosti schváli, mohli dohodnúť aj to, že aktívne prispejeme k jej výskumu.“

Celec je presvedčený, že sme mohli prispieť testovaním starších ľudí, takže by sme mali vakcinovanú aspoň časť ohrozenej populácie. „Prispeli by sme k tomu, že by bola vakcína skôr. Možno by sme ju za to dostali skôr a v dostatočnom množstve. Musíme k tomu pristupovať aktívne.“

Vedec považuje za „nepredstaviteľné“, že sme sa nezapojili ani do štúdie WHO, ktorá testovala viacero liečiv na ťažký covid-19. „Vďaka tomu by sme sa dostali k liekom, ktoré sa nakupovali za ťažké peniaze. V rámci štúdie by to bolo lacnejšie alebo zadarmo a prispeli by sme k poznaniu.“

chlapci super ze pridavate linky na clanky. stranky v anglictine este beriem, ale nemecke stranky by to uz aspon chcelo povedat ze o co tam ide

ze v Berline je po meste reklama, kde dochodcovia ukazuju fakera vsetkym, co nenosia ruska

[Pietro sk]

ze vraj rozumny nemecky narod..

[beardie]

zrovna Berlin je plny lavicovych magorov

[shiro]

Rozumny narod nesposobi dve svetove vojny.....

[Pietro sk]

mas pravdu, na tvoj komentar musim takto reagovat

[maniak]

Beardie: opat zopar zaujimavych info pre teba. Kolegyna ma pozitivne testovaneho syna, tak je v karantene. Testovany vo Viedni, pravdepodobne kloktaci PCR test. Vysiel pozitivny, 35.8 CT (cyklov). Ak by vysiel >36 CT, tak je ako negativny. V dobe testu bez priznakov, aktualne uz ma aj nejake lahke priznaky (skrabanie hrdla). Chalan ma okolo 25 rokov. Tu info s CT ale neviem nijak potvrdit, ziadnym zdrojom. Okrem toho, spominala, ze v Nemecku by bol s tymto vysledkom vraj negativny (PCR s CT >30 pokladaju za negativne, opat, neviem to presne odzdrojovat).
Robert Koch Institut v Nemecku sa ale rozpisuje ohladom CT hodnot tu (zhruba v strede strany): https://www.rki.de/DE/Content/InfAZ/N/N ... _nCoV.html
Rozobera aj studie, kde koreluju CT hodnotu s viralnou davkou v nose, infekcnostou a spominaju tam hodnoty okolo tych 30-36.

[beardie]

zaujimave, ako sa da spravit pocet cyklov na 35,8?