Fyzika - vážne i nevážne

[16cmfan]

Tak na Aldebarane som dostal pár tipov, ako efektívnejšie pracovať s veľkými číslami. Napr.

Prekonvertovanie všetkých vzdialeností x1 a x2 na svetelné dĺžky, napr ct = vzdialenosť, ktorú prejde svetlo za sekundu (alebo podľa toho, koľko je v zadaní) a veličinu x/c - svetelné sekundy. Napr. pre x1=5x10^8 a c=3x10^8, vykrátim exponenty a čísla a výjde 5/3 = 1,67s a to môžem urobiť aj pre ďalšiu veľkosť x2=8x10^8/3x10^8=2,66s

alebo ešte jednoduchší vzorček:

Δt'=t2'-t1'=γ(t2-t1-v/cx2-x1/c)=
Δt'=4,11(10-0,97.x2-x1/c)=
Δt'=4,11(10-0,97.8x10^8-0,002x10^8)/3x10^8=
Δt'=4,11(10-0,97.2,66)=30,49s

[ANONYM_a7]

Ehm? Kde sa vôbec na strednej Fyzika neučí? Obchodná akadémia? Neviem, čisto zvedavosť.
K tomu štúdiu Fyz. - ak rozumieš dobre anglicky, tak si skús pozrieť aj celý tento playlist http://www.youtube.com/watch?v=uZGbtK2K ... E1EEE958FA - prednášky od jedného profesora Fyziky z MIT

ja som mal fyz na strednej len 1 rok

[16cmfan]

A najlepšie natom je, že niekto palče, že ju nemal a niekto ju nenávidí......

[ANONYM_a7]

prosim ta nekomentuj prispevok pred tebou, zaplna to strany zbytocnou citaciou a porusujes pravidla

[M1ch4l]

tie rovnice sa tu fakt zle citaju

len pre srandu, stredoskolsky priklad:

mame dve gulky, rovnakeho polomeru, rovnakej hmotnosti. jedna je zo zeleza, druha z olova (alebo to je jedno, dolezite je, ze su z roznych materialov)
pustime ich volne po naklonenej rovine (zanedbame akekolvek trenie)
ktora zastane skor?

[Endy]

aj ja sa chcem opytat, mozno to prave nepasuje do tohto vlakna ale skusit odpovedat mi mozete.
Otazka s prepacenim: Preco je hovno hnede ?

EDIT RP: dufam ze mas dovod preco sa pytas prave toto. Lebo ked bude odpoved rovnaka (principom) ako na otazku preco je trava zelena, tak si sa mal radsej spytat na travu.

[RP]

tie rovnice sa tu fakt zle citaju

len pre srandu, stredoskolsky priklad:

mame dve gulky, rovnakeho polomeru, rovnakej hmotnosti. jedna je zo zeleza, druha z olova (alebo to je jedno, dolezite je, ze su z roznych materialov)
pustime ich volne po naklonenej rovine (zanedbame akekolvek trenie)
ktora zastane skor?

Tak ako sa pytas tak ziadna. Ak zanedbas akekolvek trenie tak ich nema co zastavit

Asi si chcel povedat, ze trecie sily su pre obe gulocky rovnake, vsak Plus chcel si povedat len rovnakeho polomeru, vsak? Pretoze ak maju dve gulicky z roznych materialov rovnaky polomer, tak nemozu mat rovnaku hmotnost. Ci je ta z tazsieho materialu (olovena) duta? A ked duta tak ako duta ? - sfericky symetricky voci tazisku?

Plus, lepsie je povedat, ze sa maju zastavit na rovine pod naklonenou rovinou, na nekonecnej naklonenej rovine nezastanu nikdy aj ked trenie nezanedbame*.
*v klasickej fyzike (vysvetlenie neskor - kedze suvisi s nasledujucou otazkou)

Spytajme sa novu otazku: - hypoteticku
Mam nekonecnu naklonenu rovinu s konstantym tiazovym zrychlenim g.
Mam dve gule rovnakeho priemeru = ta z materialu s vyssou objemovou hustotou je tazsia.
Ako sa budu kotulat? Co sa bude diat?

[16cmfan]

Spytajme sa novu otazku: - hypoteticku
Mam nekonecnu naklonenu rovinu s konstantym tiazovym zrychlenim g.
Mam dve gule rovnakeho priemeru = ta z materialu z vyssou objemovou hustotou je tazsia.
Ako sa budu kotulat? Co sa bude diat?

Budú sa k sebe priťahovať ?

[Muhyng]

OTAZKA:
co by sa stalo, keby sme zvonka zo vsetkych stran svietili do dutej gule z polopriepustneho zrkadla? Ta odraziva strana by samozrejme bola na vnutornom povrchu. A keby sme tam potom spravili dierku?

[16cmfan]

Nič by sa nestalo, zvyšovala by sa teplota vnútri až nad kritickú hodnotu - guľa by sa buď roztavila alebo prinajmenšom by polopriepustný materiál už nebol polopriepustný.

[M1ch4l]

...

ach, dostal si ma, samozrejme nemozeme komplet zanedbat trenie, lebo by nezastali, som si uvedomil, ze som polozil asi nespravnu otazku a uloha je trochu inak.

rovnaky polomer a rovnaka hmotnost je v pohode...z toho sa da usudit, ze ta z hustejsieho materialu je duta (pre zjednodusenie bude duta pekne sumerne od stredu

ked by sme uvazovali rovnake trenie pre obe gule, tak by dost mozne zastavili narovnako. Olovena by pomalsie zrychlovala, no na rovine by aj pomalsie spomalovala (oproti hlinikovej)

spravna otazka by bola, ktora gula bude mat na spodu naklonenej roviny vyssiu rychlost a preco - spravna odpoved je, ze hlinikova (pokial ide o tuto otazku, trenie zanedbat v pohode mozeme)

ide o moment zotrvacnosti (ak ma to ucili spravne)

[16cmfan]

Som zvedavý na odpoveď od RP

Ale tak aby to tu nestálo, ideme ďalej.

aj ja sa chcem opytat, mozno to prave nepasuje do tohto vlakna ale skusit odpovedat mi mozete.
Otazka s prepacenim: Preco je hovno hnede ?

EDIT RP: dufam ze mas dovod preco sa pytas prave toto. Lebo ked bude odpoved rovnaka (principom) ako na otazku preco je trava zelena, tak si sa mal radsej spytat na travu.

No naozaj, tvoja otázka o **** je o ***** takže asi tak, farba záleží od mnohých faktorov... tá sa nedá jednoznačne opísať...

Neviem kde mám začať, tak napr. počul už každý z nás o Einsteinovi a jeho objavoch asi naznámejší je práve vďaka teórii relativity (špeciálnej 1905 a obecnej 1915) kde opisuje správanie sa vesmíru trošku inak a v mnohom sa to priam "prieči" ľudskému selskému rozumu... tak napr. zopár zaujímavostí:

že, svetlo (konštanta) sa šíri všade rovnakou rýchlosťou bezohľadu na zdroj žiarenia. Z bežného života vieme (však to poznáte), že ak napr. z idúceho auta ktoré ide napr. 50km/h hodíme loptu rýchlosťou 10km/h, tak výsledná rýchlosť bude naozaj 60km/h. Ale teraz si zoberme situáciu podľa zákonov relativity, kde sa hovorí, že svetlo sa pohybuje konštantnou rýchlosťou (len vo vákuu - 299 792 456m/s).

Túto hodnotu (označujeme písmenkom c) si pre lepšie zapametanie a predstavenie zaokrúhlime na 300 000 000m/s. Čo sa stane, ak (hypoteticky) máme auto ktoré sa pohybuje rýchlosťou 0,9c (270'000'000m/s) a hodíme z tohto auta opeť loptičku rýchlosťou 0,2c (600'000'00m/s). Zdravý rozum si to spočíta a výjde mu 0,9c + 0,2c = 1,1c čo je v prepočte 330 000 000m/s. V skutočnosti bude ale rýchlosť loptičky len o málo menšia (existujú nato vzorce, relativistická dynamika sa tým zaoberá, voláme to relativistické skladanie rýchlostí).
Preto, že svetlo sa pohybuje všade rovnako, dnes existuje teória relativity, je to základná konštanta, Einstein si spojil 1+1 a prišiel nato, defacto v určitých veciach len nadviazal na prácu iných fyzikov a bádateľov, ktorí už pár rokov predtým mali veľmi revolučné názory. Tak napr. Azda niet slávnejšej rovnici ako je práve E=mc^2. Inak povedané, existuej priamý vzťah, medzi hmotnosťou a energiou a že je jedna a druhá len inou podobou tej prvej a naopak. Nespomeniem si presne na tohto francúzského fyzika, ktorý nato prišiel ako prvý, že nikdy sa nič doopravdy nestratí a ani nič "nevyrobí naviac".

On vlastne ako prvý prišiel nato, že príroda je v určitom slova zmysle uzavretý systém. Faraday, ďalší génius - ako prvý prišiel nato, že elektrina a magnetizmus je vlastne to isté, neskôr prišiel ešte na (v tej dobe) bláznivú myšlienku a to, že elektromagnetizmus - to je svetlo, ktorého "nositeľom" sú fotóny, kvantá energie. Nabudúce dopíšem ďalšiu zaujíamvosť o vedcovi, ktorý sa vzoprel (resp. opeť revolučné myslenie) samotným zákonom veľkého sir. Newtona, konkrétne jednému jeho pohybovému zákonu. Tvrdil, že energia telesa sa dá vypočítať E=mv (energia sa rovná hmotnosť krát rýchlosť)....

[killswitch]

aj ja sa chcem opytat, mozno to prave nepasuje do tohto vlakna ale skusit odpovedat mi mozete.
Otazka s prepacenim: Preco je hovno hnede ?

naozaj sa domnievas, ze toto je spravna otazka vo fyzikalnej debate?
kazdopadne za tu vulgaritu mas upozornenie.

[ANAKONDA47]

Ahoj.
Už dlho ma trápi jedna otázka: Kde sa v kovoch berú "voľné elektróny", ktoré sa po pripojení zdroja el. napätia dajú do pohybu?
Pokiaľ viem, iba ióny(anióny) obsahujú viac elektrónov ako protónov a mohli by sa teda tieto prevažujúce elektróny dať po pripojení zdroja napätia do pohybu. Toto je myslím prípad ionizovaného vzduchu(mýlim sa?).

[M1ch4l]

to su elektrony viazane len velmi slabymi vazbami, a tak vplyvom rozdielu elektrickeho potencialu(teda vlastne aj sily) medzi "+ a -" sa daju do pohybu

viac na wiki + trocha premyslania