Fyzika - vážne i nevážne

[ANONYM_a7]

uz som to spomenul hore. Kazda castica(kludne elektron) ktora ma teplotu nad 0 stupnov kelvina ma energiu a vyzaruje do svojho okolia elektromgneticke pole.predstav si uplne v hrobom ze mas ingot ocele ma izbovu teplotu a ma volne nosice naboja, a to prave preto , pretoze pretoze maju jeho castice urcitu teplotu a teplo=energia prenesena do kmitov mriezky a teda sa pripojenim potencialu velmi lahko z mriezky vytrne elektron
Preto ma napr kov volne nosice naboja, zmraz ho na 0 stupnov kelvina a mas prd cim vyssia teplota tym vacsie kmitanie mriezky a volnych elektronov a tym vacsi odpor kladie material el prudu. (to na dodatok k teplote )

[16cmfan]

Uz vidis tento text? ak ano tak prosim pochop ze citovat predosly post je proti pravidlam a uz zo samotnej podstatny je to zbytocnost vdaka za pochopenie, Broslo

Krásne povedané, ešte pre záujemcov, kvantová chromodynamika sa tým zaoberá, zaujímavé odvetvie... btw, čomu už aj ja trošku nechápem je, čo resp. prečo sa (+) a (-) priťahujú, vieme, je to rozdiel potenciálu a poľné častice (nositelia EM sily - v tomto prípade fotóny) tým interagujú, ale prečo ? Inak povedané, "ako vedia", kde je (-) a (+) ? Ide o náboj... samotný náboj... aké má vlasnosti ? Má vlasnosti ?

[ANONYM_a7]

to ze je elektron minus castica a diera plus castica je cisto len dohoda, nic viac neviem kde pleties fotony foton je velmi zaujimava castica, je to castica ktora po odovzdani energie zanika co dost odporuje zakonom zachovania energie napr Taktiez sa moze energie vyziarit pomocou fotonu tak isto ako sa moze energia vstrebat do mriezky a vyziarit ako fonon napriklad.

chcete sa pobavit? dnes nam do labaku dovlacili laser s vykonom celych 10W . na tom by nemolo nic smiesne keby nezaberal pol stola a pre svoju cinnost nepotreboval pol megawatovy zdroj masaker vecicka

argonovy laser jak oci

Mame aj skratovnu kde sa chodia chlapci bavit tym ze prerazaju ocelove dosticky el vykonom . Nam spominal ucitel ze ked sa tam bol kuknut tak po tom vyboji 10 minut nic nevidel

[16cmfan]

Broslowski - sorry s citáciami, nejak si musím zvyknúť... k tomu fotónu - foton je kvantum energie - zanik fotonu - pridá elektrónu Ek čo mi vidíme ako vnútornú teplotu, nie je to žiadna záhada, aj taký elektrón je len určitá forma energie, tiež sa môže úplne vyžiariť/premeniť na fotóny ak sa nemýlim... k tým fotónom, čo ich pletiem, pokiaľ viem, tak ako gravitácia pôsobí na hmotnosť, fotóny pôsobia buď odpudzovaním alebo priťahovaním na náboj...

[ANONYM_a7]

je to komplexnejsie, elektron nezanika, elektron zrelaxuje studuj len pekne ta posledna veda je bud uplny hlod alebo ju nechapem

[Shatterhand]

@Broslo: Zánik fotónu je bežná vec, a ZZE to neodporuje, pretože energia ti nezanikne, ale zanikne ti jej len doterajší nosič. Pri zániku fotónu sa energia plne odovzdá čomusi inému.
@16cmFan: Elektrón je reálna hmotná častica, ktorá ti zanikne až s tzv. relaxačnou konštantou, čo je podľa teoretických fyzikov asi 10^1500 rokov - čiže nemá zmysel nad zánikom elektrónov uvažovať. To posledné slovné spojenie čo si napísal, to je naozaj totálny blud - fotóny skutočne takmer nič gravitačne neovplyvnia, a aj ich takmer nič gravitačne neovplyvní, okrem superťažkých telies ako sú neutrónové hviezdy a čierne diery. Fotón žiadne elektrické pôsobenie nemá. Na domácu úlohu sa zamysli, že prečo

Keď sme už ináč pri fotónoch, tak tam neplatia všetky zákony, tam totižto neplatí že 1 je proste 1 atď. Pretože fotóny sa môžu "množiť" - pre fotón platí E=h.f, h - planckova konšt., f -frekvencia. Nuž a keď sa napr. fotón s dačím zrazí, tak buď ho to dačo kompletne pohltí, buď to dačo pohltí časť energie fotónu a fotón letí ďalej s nižšou frekv., alebo sa fotón rozdelí na napr. dva fotóny, s menšími frekv., pričom súčet ich energií sa rovná energii pôvodného fotónu. Dá sa o tom veľa nakecať, ale iné som chcel, nech to nie sú len samé krčmové reči:
@ANAKONDA47: K Broslovi ešte dodám iný pohľad na dovysvetlenie - že kde sa berú v kovoch elektróny. Z chemického hľadiska má každý jeden prvok nejaké vrstvy v elektrónovom obale, pričom na tých vrstvách "sedia" elektróny(v skutočnosti sa hýbu šialenými rýchlosťami). Nuž a tá posledná vrstva, na ktorej elektróny môžu sedieť, sa nazýva valenčná. A pri interakciách atómov - teda pri vytváraní molekúl sa práve uplatňujú tieto valenčné elektróny, ktoré môžu jediné sprostredkovať väzby s iným atómom. Samozrejme z hľadiska chémie sú tam ešte iné faktory ako elektronegativita atď., čo spôsobuje, že niektoré prvky sa za normálnych okolností vôbec neviažu.
Ale podstatné je, že elektróny z valenčnej vrstvy sú voľne použiteľné, reálne odobrateľné z atómu! Teraz sa na to pozrime z pohľadu Fyzika, ktorého trápi napr. to isté čo teba - a vysvetlime to elegantne tak, ako to vníma mikrosvet, respektíve, preformulované pre laikov: http://img814.imageshack.us/i/kovvznikprudu.png/

[16cmfan]

Páni, ale ja som nemyslel náboj fotónu, to viem, že je nulový... som to možno nezrozumiteľne napísal... EM interakcia može pôsobiť odpudivo a príťažlivo a ja sa pýtam prečo.. tie fotóny buď priťahujú objekt k sebe alebo odpodzujú od seba... a taktiež som nič nepísal o gravitačnom pôsobení fotónov... bolo tam prirovnanie síl, že gravitácia pôsobí na hmotnosť, fotóny na náboj...

[ANONYM_a7]

Stale nic..... setrhendko spraaavne my feikari sa nezapreme co ?

[16cmfan]

Ale prosím Vás, veď nikoho nechcem urážať ani chytať za slovo ale veď kde som povedal vetu o grav. pôsobení fotónov a čo sa týka elektrónov, tak to sa, máte pravdu deje len rpi anihilácii Elektron - pozitrón - vysokoenrgeticky fotón sa vyžiarí..

Ale tak aby som len netrieskal, lebo mýliť sa môžem a mám pocit, že áno, nuž ale aj vďaka Vám hlavne Yesper a fóru Aldebaran-u som zvládol tento príklad bez cudzej pomoci.

Spoiler: ukázať

Zadanie:

Dvě částice se pohybují v kladném směru osy x inerciální soustavy souřadnic K rychlostí o velikosti v = 0,99c. Vlastní vzdálenost mezi částicemi l0 = 120 m. Předpokládejme, že v určitém okamžiku t´ se obě částice ve své klidové soustavě K ´ rozpadají současně. Jaký je časový interval mezi rozpady obou částic v soustavě K? Která z obou částic se rozpadne v soustavě K později?

A moje riešenie:

Δt=γ(v/c^2xl0)
Δt=7,089(0,99/1)x(l0/c)
Δt=7,089x0,99x0,0000004
Δt=7,089x0,000000396
Δt=0,000002807244=2,807244x10^-6

t1<t2 takže prvá (predná) sa rozpadne skôr. Ešte tam mám jeden príklad na kontrakciu dĺžok, chuťovka

[Zoltan Balaton]

mam filozoficku otazku ohladom moznosti existenice teleportovania ludi ..spada to skor do kosmologie

otazka je jednoducha..

predstavme si,ze teleport uz mame,a dokazeme teleportovat ludi,ak by to fungovalo nejako tak,

1.ze by to naskenovalo kazdu elementarnu casticu a jej momentalne vlastnoti,
2.ulozilo tento megavzorec do medzipamate
3.rozlozilo by vas to na cistu energiu(vlastne by ste zomreli)
4.podla vzorca by vas to na druhom konci z energie co bola uvolnena znova poskladalo...

takto by to fungovalo v skratke..

ale co ak by sme dodali nejaku externu energiu a ten vzorec v medzipameti by sm,e skopirovali x-krat..cize by vlastne vzniklo X kopii daneho cloveka..

a teraz hlavne otazka..

Ktory clovek z tych X koopii by mal povodne vedomie originalu ?..

samozrejme ze by si kazdy ˇklon myslel ze je On ten pravy...

[16cmfan]

Áno, to je zaujímavá úvaha, hlavne aj z hľadiska viery - človek má dušu (volajme to vedomie) takže podľa mňa takáto teleportácia nebude možná, ak duša existuje, neviem, či sa bude dať "skopírovať"... duša je nehmotná...

[ANONYM_a7]

ak by to fungovalo ako pises tak kazdy jeden dusa? heh... to je trocha mimo teleportu nie?

Ked zoberem subor, nakopirujem ho, pomenujem ho rovnako a neurcim mu atributy (cas a datom vytvorenia) ako ho rozoznas od originalu ak ma rovnaky obsah, vlastnosti, meno, obal ?

[16cmfan]

Tak áno, je to také filozofické... ja verím, že to nebude možné... uvidíme, čo nám prinesie klonovanie ľudí, ak vôbec bude môžné... Už som tu spomínal rýchlosť svetla, tak opeť niečo málo o svetle. Prečo sa vlastne nemôže žiadny hmotný objekt pohybovať rýchlejšie ako svetlo ? Čím rýchlejšie sa bude pohybovať objekt, tým sa zvyšuje jeho hmotnosť - treba pri ďalšom zrýchľovaní ešte viac energie "vydať" na pohyb určitého systému. Okrem toho, že svetlo má nulovú kľudovú hmotnosť, fotón existuje len v pohybe, to sa tu už spomínalo tuším, tak pri ďalšom pridávaní rýchlosti (energie - to je lepší výraz) sa táto energia pretransformuje do priestorovej rýchlosti.

Fotón o nulovej frekvencii.

Fotón o frekvencii 1hz

Fotón s frekvenciou 3hz


Takže tu pekne vidno, kde sa "ukladá" ďalšia pridávaná energia - fotón musí stále prejsť tú istú vzdialenosť za tú istú dobu, nato aby sa mu to podarilo, musí prebytočnú energiu uložiť do priestorovej, to mi vnímame ako frekvenciu, čím večšia frekvencia fotónu, tým menšie vlnové dĺžky a večšia energia a zase naopak, ak sa nejaký objekt odnás vzdiaľuje, tak aj jeho priestorová rýchlosť sa vzhľadom k pozorovateľovi zmenšuje - červený posuv (doplerov jav) ak sa niečo približuje smerom k pozorovateľovi, ako som už spomenul, nepríde svetlo skôr k vám len preto, že idete oproti nemu ale pohybuje sa stále konštantnou rýchlosťou preto, lebo svoju energiu pretransformuje do priestorovej - modrý posuv - resp. v tomto prípade sa priestorová rýchlosť znižuje pochopiteľne.

[ANAKONDA47]

Shatterhand: ďakujem za obrázok, už to chápem
Takže keď elektrónu dodáme energiu, začne rýchlešie "kmitať", rozkmitajú sa aj protóny alebo zostanú nehybne stáť?

PS: Prestane niekedy elektrón "kmitať" v obale atómu?

[16cmfan]

Shatterhand: ďakujem za obrázok, už to chápem
Takže keď elektrónu dodáme energiu, začne rýchlešie "kmitať", rozkmitajú sa aj protóny alebo zostanú nehybne stáť?

PS: Prestane niekedy elektrón "kmitať" v obale atómu?

Ak môžem aj ja svoj názor vyjadriť(dúfam, že nie chybne), tak elektróny a vôbec všetky častice nebudú nikdy v absolútnom kľude... nato je potrebné dosiahnúť nedosiahnuteĺnú absolutnú nulu 0K(−273,15 °C).