Fyzika - vážne i nevážne

[ANONYM_a7]

Pisem to vyssie. Nemusi to byt presne obsolutna 0. Zalezi od materialu

[Shatterhand]

Takže pekne po poriadku:

Páni, ale ja som nemyslel náboj fotónu, to viem, že je nulový... som to možno nezrozumiteľne napísal... EM interakcia može pôsobiť odpudivo a príťažlivo a ja sa pýtam prečo.. tie fotóny buď priťahujú objekt k sebe alebo odpodzujú od seba... a taktiež som nič nepísal o gravitačnom pôsobení fotónov... bolo tam prirovnanie síl, že gravitácia pôsobí na hmotnosť, fotóny na náboj...

Bohužial Broslo ti dobre povedal, skutočne si ma nepochopil, alebo si jednoducho môj posledný príspevok nečítal. Včera som v tom príspevku jedinú vec podškrtol - fotóny NEMAJÚ náboj. A dôsledok toho je, že nepôsobia žiadnymi elmag. silami, pretože tie bez náboja nemáš. A teda fotóny NEpôsobia na náboj. Aby si ma pochopil - to že sa odovzdá energia elektrónu fotónom, to neznamená, že si ho elektrón nejak "pritiahol", ale že sa jednoducho zrazili - nič iné za tým nie je. /*A je tu ešte druhá vec - fotóny, elektróny, protóny...sú v pohybe vlna a v momente zrážky častica. Znie to debilne, ale tak to popisujú vedci.*/ Proste si zapamätaj, že fotón nemá náboj, nepôsobí na náboj a dá sa na neho pôsobiť len gravitačne. Ďalšia vec - keďže fotóny pôsobia len gravitačne, nepôsobia odpudivo, ale len príťažlivo, lebo (a to si zapamätaj tak, ako aj že fotón nemá náboj) gravitačná sila je LEN príťažlivá. Neber to tak, že ťa tu nejak chcem zhodiť, ale tie dve veci - s fotónom a gravitačnou silou, v tom proste treba mať jasno.

Shatterhand: ďakujem za obrázok, už to chápem
Takže keď elektrónu dodáme energiu, začne rýchlešie "kmitať", rozkmitajú sa aj protóny alebo zostanú nehybne stáť?
PS: Prestane niekedy elektrón "kmitať" v obale atómu?

Ak môžem aj ja svoj názor vyjadriť(dúfam, že nie chybne), tak elektróny a vôbec všetky častice nebudú nikdy v absolútnom kľude... nato je potrebné dosiahnúť nedosiahnuteĺnú absolutnú nulu 0K(−273,15 °C).

- tu ti 16cmFan odpovedal myslím dostatočne, protóny sa rozkmitajú len keď oni priamo dostanú energiu - teda keď do nich "vpáli" fotón, proste to že elektrón dostal energiu a rozkmital sa, ešte neznamená, že sa rozkmitá aj elektrón. Zastanú...kolega z citácie už dostatočne objasnil ten obrázok som robil včera o pol jednej v noci v painte
@16cmFan: Čo si spomínal tú rýchlosť svetla, že prečo sa nedá prekonať - v krátkosti preto, lebo: E=m.c^2 a teda fotón môže ísť rýchlosťou svetla preto, že má nulovú kľudovú hmotnosť(má len zotrvačnú - tieto hmotnosti sa líšia vďaka relativite). Ak by nejaké teleso, disponujúce aj nezotrvačnou(pokojovou) hmotnosťou chcelo ísť rýchlosťou svetla, tak nemôže pre toto: Budem mu dodávať energiu a jeho rýchlosť bude narastať, vďaka veľmi vysokým rýchlostiam bude podľa relativity narastať aj jeho hmotnosť => o to viac energie musím dodať...atď....až sa to tak vyhrotí, že pri rýchlostiach tense pod c budem musieť len na neskutočne malé navýšenie rýchlosti dodať takú energiu, že na dosiahnutie rovného c by bola potrebná nekonečná energia.
@Mučo Mačo: Tu sa vyjadriť moc neviem, pretože celá tá problematika je aj tak pritiahnutá za vlasy, a ani Fyzici, čo som sa pýtal na škole k tomu veľmi nemajú čo povedať. Ale dám malú nepriamu odpoveď na to, či je to hentak možné - platí Heisenbergov princíp neurčitosti - buď vieme, kde sa častica nachádza ale zároveň nepoznáme jej rýchlosť; alebo vieme jej rýchlosť, ale nevieme ju lokalizovať

Keďže sme vlastne na počítačovom fóre vo fyzikálnej debate...spýtam sa takú otázku(hoci poznám odpoveď), čo je taká viac pre každého - Prečo sa pri polovodičoch odpor s teplotou znižuje, a prečo teda potrebujeme chladiť čipy? To že by sa uvarili, asi nie je dostatočná odpoveď v téme o Fyzike

[ANONYM_a7]

nac by sa pouzival opticky prenos keby mali fotony naboj? ved by sa prakticky nelisili od elektronov a naco by to potom bolo dobre? obrovksa vyhoda optickeho prenosu dat, prenos nieje ovplivnitelny akymkolvek elektromagnetickym polom , zaidne nevyzaruje, tym padom neje tak jednoducho detekovatelny, prosto pokial nevies na akej vlnovej dlzke mas hladat , nenajdes nic pretoze fotodetektori ktore su dostatocne citlive na siroke spektrum vlnovych dlzok nejestvuju to len tak na doplnenie ze nac je to vsetko dobre

[Zoltan Balaton]

Keďže sme vlastne na počítačovom fóre vo fyzikálnej debate...spýtam sa takú otázku(hoci poznám odpoveď), čo je taká viac pre každého - Prečo sa pri polovodičoch odpor s teplotou znižuje, a prečo teda potrebujeme chladiť čipy? To že by sa uvarili, asi nie je dostatočná odpoveď v téme o Fyzike

tepelny pohyb kontra volne elektrony ?

[ANONYM_a7]

to je brutalne komplexna otazka ktora je pomerne nepresne specifikovana. Ak bers ako polovodic obycajnu diodu, je to takto. Jakile pracuje polovodicova dioda ako jednocestny usmernovac prepusta len kladnu polvlnu striedaveho napatia. Jakmile zacnes diodu neumerne zahrievat (ano robil som to , cca 300 stupnov tusim ) zacne prepustat aj zapornu polvlnu a teda prestava plnit svoju funkciu. Je to sposobene tym, ze dodas od diody tak velku energiu , ze nosice naboja ignoruju sirku zakazaneho pasma prosto ju preletia a hotovo samozrejme je mozne spatnym schladenim dostat diodu do povodneho stavu ak ju neuvaris

a preco chladit? to je otazka jak oci koli stabilite parametrov zober si mikroprocesor, akykolvek povedzme cpu, povedzme stary dobry kalerab.popripade daku pamat, ddr napr to je fuk. mas na nom nasmazenych straaaassne vela unipolarnych tranzistorov ktore maju urcitu strukturu. kazdy jeden unipolar ma urcite parametre pri ktorych sa sprava tak, ako sa spravat ma . Vplivom teploty su ovplivnovane nosice naboja a celkova energeticka uroven vo vnutri kazdeho jedneho tranzistora. staci ked jeden vyvola chybu a mas BSOD

je menej narocne chladit parazitny tepelny vykon, ako vyrabat povedzme menej nachylne unipolarne tranzistory ktorych by si vsak musel koli nizkemu vykonu pouzit xkrat tolko, a teda aj tak by si ich musel chladit viac

cize chladime koli stabilite vnutornej struktúri ktora je nadefinovana pri urcitej teplote ktora by sa nemala prekrocit

Avsak takym zapecenim diody napr zvysujes prierazne napatie co sa moze niekedy hodit no vacsinou je to parazitne. Zober si zenerku ktora ma prierazne pri 5,6V(lavinovy aj zenerov prieraz sucastne), zapec ju , bude mat prierazne pri povedzme 5,9 V (lavinovy prieraz )co uz moze poskodit chranenu suciastku na tolko ze ju znicis.... samozrejme pre ukazku som pouzil male napatia pri ktorych je teoreticky chladenie nepodstatne, ale taketo nieco funguje aj pri kilovoltoch a pod co uz nieje sranda

[Zoltan Balaton]

ah sorry,ja som to myslel na vodice..tiez my to neslo do hlavy ze preco sa na taku trivialnu vec pyta

btw ten heisenbergov princip..podla mna ho ludia v buducnosti obijdu..pre nas dnes nepredstavitelnym sposobom

[ANONYM_a7]

tam zasa nastupuje vlnova teoria ktora vnasa do vypoctov statistiku ktora bude vzdy len statistikou (mylsim urctenie castice v priestoru, jej absorbciu, odrazenie co prejdenie latkou)

[M1ch4l]

Heisenbergov princip...moc o tom neviem, ale uz slovo princip je dost silne na to, aby sa to len tak nedalo obist

Co sa tyka teleportu...vela problemov, velmi nerealne...

teleportovat hmotu samu o sebe by po velmi dlhom case od teraz asi nemal byt nejaky mega problem. Problem je rekonstrukcia. Zasa, pri samotnej hmote by to nebolo nic mega.
Co sa tyka inteligentnych, zivych bytosti...tam je mega problem a uplne si neviem rekonstrukciu predstavit, aby vobec to naspat postavilo cloveka, nie to este, aby ten clovek aj bol sam sebou...

osobne si myslim, ze sa otazku teleportovania zatial velmi neoplati riesit, je to este velmi daleko a su dolezitejsie problemy.

A dalej...neviem, ako si to ludia predstavuju s tym teleportovanim...ze to by akoze islo instantne na akukolvek vzdialenost?
To je totalna kravina...V ramci 1 planety by to samozrejme takmer instantne bolo, ale aby bolo mozne sa teleportovat medziplanetarne v ramci kratkych casovych intervalov, tak to by sme najskor museli vediet tie informacie potrebne pre rekonstrukciu objektu vediet prenasat nadsvetelnou rychlostou...

STARGATE a pod. su len TV serialy a trosku "wishful thinking" ze by mozno existovala nejaka jednoduchsia cesta ako prist na veci sami a urobit ich (no nehovorim, ze pozriet si sci-fi a pod. je zle, sam stargate pozeram, len to, ze to zvadza cloveka k mysleniu "co keby sme tu nieco take naozaj mali?")

[Shatterhand]

...
cize chladime koli stabilite vnutornej struktúri ktora je nadefinovana pri urcitej teplote ktora by sa nemala prekrocit
...

Tu je to podľa mňa dosť dobre vysvetlené, lež ty si viacej obvodár, čo ja zas nie, a tak si sa rozpisoval viac po obvodárskej stránke. Ako z pohľadu mikrosveta sa to dá popisovať aj dlhšie, ale na to teraz nie je vhodná hodina, takže zatiaľ nech ostatní rozmýšľajú, ako by to vysvetlili z čisto pohľadu fyzikálneho, vnímajúc len počet elektrónov, energiu, teplotu a možnosť pohybu. A dajte aj obrázok, nech to ožije

[ANONYM_a7]

ako pises, je neskoro, cisto fyz princip je v podstate to iste, len sa treba preniest do mikrosveta premenne su sirka zakazaneho pasma, jeho dotacia nosicmi naboja a ich energia dodane teplom , rozmyslajte

[16cmfan]

Bohužial Broslo ti dobre povedal, skutočne si ma nepochopil, alebo si jednoducho môj posledný príspevok nečítal. Včera som v tom príspevku jedinú vec podškrtol - fotóny NEMAJÚ náboj. A dôsledok toho je, že nepôsobia žiadnymi elmag. silami, pretože tie bez náboja nemáš. A teda fotóny NEpôsobia na náboj. Aby si ma pochopil - to že sa odovzdá energia elektrónu fotónom, to neznamená, že si ho elektrón nejak "pritiahol", ale že sa jednoducho zrazili - nič iné za tým nie je. /*A je tu ešte druhá vec - fotóny, elektróny, protóny...sú v pohybe vlna a v momente zrážky častica. Znie to debilne, ale tak to popisujú vedci.*/ Proste si zapamätaj, že fotón nemá náboj, nepôsobí na náboj a dá sa na neho pôsobiť len gravitačne. Ďalšia vec - keďže fotóny pôsobia len gravitačne, nepôsobia odpudivo, ale len príťažlivo, lebo (a to si zapamätaj tak, ako aj že fotón nemá náboj) gravitačná sila je LEN príťažlivá. Neber to tak, že ťa tu nejak chcem zhodiť, ale tie dve veci - s fotónom a gravitačnou silou, v tom proste treba mať jasno.

Ďakujem, ja to chápem, že mi chcete poradiť Tak sa spýtam rovno otázku - čo spôsobuje Elektromagnetickú interakciu a tá je aj odpudivá aj príťažlivá...
Pernamentný magnet a jeho pole:

Siločiary - to je to EM pole, sú to fotóny ? Pretože ja som si vždy myslel, že fotóny sú intermediálnou časticou, tak ako gluóny napr. u silnej jadrovej sile a kalibračné bozóny(W+, W- a Z0) u slabej.

A čo sa týka Heinserbergov princíp neurčitosti, je to zaujímavá vec, tak ako už sa spomínalo, tam sa vždy vypočíta len pravdepodobnosť, že daný jav nastane na určitom mieste v priestore - vlnová funkcia, inak Q.mechanika, to je celé zaujímavé, napr. EPR paradox, vylepšený EPR paradox (tam bol pokus modifikovaný a zistili, že fotóny môžu cestovať v čase) alebo dualita (dvojštrbinový pokus - to sme už spomínali).

K vylepšenému EPR - pokus sa volal: "A Double-Slit Quantum Eraser Experiment"
http://grad.physics.sunysb.edu/~amarch/

@Broslowski - príspevok nadomnou... tak pri zvyšovaní teploty kovov ako je meď napr. sa zvyšuje odpor, zatiaľ čo pri zahrievaní u polovodičov stúpa počet voľných elektrónov ale opakujem, niesom si istý, fyziku som nemal, všetko sa učím sam

[1adad1]

Otazka naa piatok: ako funguje cierna diera

[ANONYM_a7]

Nie niesu to fotony. Ak by si pochopil co sme pisali hore vedel by si ze to nemozu byt fotony v ziadnom pripade. O magnetizme som uz pisal, skus si to este raz pozriet a urfite to pochopis . Pisem o polarizacii castic ..... dipoly vhodneho mat. sa po zmagnetizovanim natocia tak ako im to silne elektromagneticke pole dovoli. Dipol zostane natoceny aj bez posobenia elektromag pola, kde by vzal energiu na prepolovanie ? To dokazuje aj fakt ze ak cez perna. magnet svacnes xxxxV jedmosmernych, dipoly sa natociado povodneho stavu a magnetizmus zanika uz chapeme kolego? Pridi na lanku pali je studovany fyzik ten ti zodpovie cokolvek

[16cmfan]

Okey a čo vlastne spôsobuje magnetické pole ? Tá sila ? Mne ide o tú silu, ktorá pôsobí.

Otazka naa piatok: ako funguje cierna diera

Zakrivuje tak silno časopriestor (ja si myslím, že je nekonečne zakrivený) že ani svetlo zneho nevýjde, to znamená, že nič - ak ani svetlo tak ani nič iné, proste úniková rýchlosť je večšia ako rýchlosť svetla. Ďalšia zaujímavosť je, že čierne diery sa dajú v určitom slovazmysle vnímať aj ako stroj času, samozrejme len do buducnosti. Ak budeš prinej blízko (nie v singularite) tak sa Ti čas tak zakrivuje, spomaľuje (dilatuje). Vlastne takto: čas sa Tebe ako tak nespomaľuje, ty to nevnímaš, hodinky ti idú normálne - lenže, tebe hodinka ukazuje, že prešla 1 minúta, týpkovi (pozorovateľovi), ktorý je vonku prejde 50 rokov dajme tomu. Ak by si ho pozoroval ako ide to tej ČD - tak by si ho nikdy nevidel úplne donej padnúť(ale videl by postupne červený posun a naťahovanie, ak by ale bol pozorovateľ nesmrteľný, uvidel by ho nakoniec zmiznúť, ale to by trvalo veľmi dlho), ak to dobre chápem, pretože čas tam ide pomallllšie. Ak by sa druhý pozorovateľ, ten, ktorý padá do čiernej diery, pozeral na Teba, ako pozorovateľa zvonku, tak by videl ako sa čas zrýchľuje - ako sa všetko hýbe rýchlejšie. Existuje aj zaujímava hypotéza a nato sú čierne diery ako stvorené, že ak sa v minulosti napr. dve čierne diery stretli a potom sa oddelili (každá svojou cestou) tak sa to dá použiť aj ako červia diera, akýsi most... pretože z pohľadu jednej aj druhej ČD je čas zmrazený, tudiž im sa "zdá", že sú vlastne stále prisebe aj keď mi ich vnímame jednu vzdialenú od druhe miliony svetelných rokov.

[ANONYM_a7]

orientacia dipolov v materialy spravim ti obrazok asi v painte

nech sa lubi : http://www.upnito.sk/imggal.php?viewGal ... 3c2edb5782 tie moje krezbicky na tom obrazku je dokonca ako tao vidiet preco nieje magnet v strede magnetom tak ako na okrajoch