kvantovy pocitac a dake to AMD s teraflopmy

MengelE

Kvantovy pocitac
Kanadska, doteraz neznama spolocnost D-Wave Systems predstavila v utorok v Mountain View, centre Silicon Valley a sidle napriklad spolocnosti Google kvantovy pocitac, ktory spolocnost oznacila za prvy komercne pouzitelny kvantovy pocitac vobec. Spolocnost demonstrovala cinnost 16-qubitoveho pocitaca na troch programoch, odbornici su zatial ale prevazne skepticki.

Doteraz uplne neznama spolocnost D-Wave Systems predstavila v utorok v Mountain View, centre Silicon Valley a sidle napriklad spolocnosti Google kvantovy pocitac, ktory spolocnost oznacila za prvy komercne pouzitelny kvantovy pocitac vobec.

Kvantovy pocitac Orion ma 16 qubitov, kvantovymi casticami su elektróny supravodicov zmrazenych na teplotu tesne nad absolutnu nulu.

Doteraz skonstruovane kvantove pocitace boli vysledkom vyskumnych projektov a najma demonstraciou principov, neposkytovali ziadny realny vypoctovy vykon.

Orion ma byt ale pripraveny na komercne pouzitie, keD na konci roka 2008 by mala byt podla spolocnosti k dispozicii verzia s 1 024 qubitmi. Takyto kvantovy pocitac by dokazal prekonat takmer vsetky kryptograficke algoritmy, na ktorych v sucasnosti stoji cela pocitacova a internetova bezpecnost.

Viacero odbornikov ale vyjadrilo pochybnosti, ci bude mozne technológiu vyvinutu D-Wave adaptovat na mnohonasobne vyssi pocet qubitov. Viacero renomovanych spolocnosti a univerzit skuma odlisne technológie pre konstrukciu kvantoveho pocitaca zalozene na manipulacii jednotlivych atómov alebo fotónov.

Zakladom kvantovych pocitacov teoreticky skumanych uz tri desatrocia su javy kvantovej mechaniky, ktore umoznuju realizovat vypocty uplne inym sposobom ako sucasne sekvencne deterministicke pocitace.

U kvantoveho pocitaca je zakladnou informacnou jednotkou qubit (QUantum BIT). Qubit je reprezentovany stavom elementu podliehajucemu zakonom kvantovej mechaniky s dvomi zakladnymi stavmi, ktory sa ale moze nachadzat sucasne v oboch stavoch s istymi pravdepodobnostami.

Kvantovy pocitac s jednym qubitom tak moze aplikovat algoritmus sucasne na oboch moznych stavoch, kvantovy pocitac s n qubitmi na 2 ^ n stavoch sucasne.

Problemy, ktore sucasne deterministicke pocitace dokazu vyriesit s viac ako polynomialnou alebo exponencialnou casovou narocnostou vzhladom na velkost vstupu, mozu casto kvantove pocitace vyriesit iba na polynomialny pocet krokov.

Napriklad u rozkladu velkych cisel na sucin (faktorizacia) a u diskretneho logaritmu su uz zname kvantove algoritmy, ktore dokazu tieto problemy vyriesit v polynomialnom a teda priatelnom case.

Na neriesitelnosti tychto uloh v polynomialnom case je ale postavenych vela v sucasnosti pouzivanych kryptografickych algoritmov s verejnym klucom. Prichod kvantoveho pocitaca s dostatocnym poctom qubitov (pre zlomenie 512-bitoveho RSA s priblizne 1 024 qubitmi) by tak znamenal velky problem okrem ineho pre kryptografiu.

Spolocnost planuje v blizkej buducnosti umoznit pristup expertov k svojmu kvantovemu pocitacu pre overenie, ze pracuje skutocne na kvantovych zakladoch.

Na konci roka by mal mat pocitac 32 qubitov, na zaciatku roka 2008 by mala byt k dispozicii uz 512-qubitova verzia a v tretom stvrtroku 2008 verzia s 1 024 qubitmi, ktora bude k dispozicii aj komercne.
zdroj dsl.sk

AMD predstavila PC s Windows XP s vykonom jeden teraflop

Spolocnost AMD v konkurencnom boji s Intelom sice zatial nema priamu odpoveD na prezentovany pracujuci 80-jadrovy procesor Intelu s vykonom viac ako jeden teraflop, vo stvrtok ale predstavila PC s operacnym systemom Windows XP Professional s celkovym vykonom viac ako teraflop. PC je postavene na dvoch Opteron procesoroch a dvoch novych grafickych procesoroch R600 v edicii stream procesor.
Spolocnost AMD vo stvrtok predstavila PC s vykonom viac ako jeden teraflop vo vypoctoch v pohyblivej radovej ciarke postavene na zmiesanej platforme CPU a GPU.

Predstavena platforma ma byt ciastocnou odpoveDou spolocnosti na prezentovany teraflopovy procesor s vykonom viac ako teraflop od Intelu.

Na rozdiel od 80-jadroveho procesora Intelu, o ktorom sme informovali v tomto clanku, bude ale riesenie od AMD dostupne uz o niekolko mesiacov aj na trhu.

Predstavene PC bolo postavene na dvoch procesoroch Opteron a dvoch streamovych verziach grafickeho procesora R600, prveho DirectX 10 procesora AMD/ATI.

Konkretny model pouzitych Opteronov zatial nie je znamy, velku vacsinu vykonu v matematickych operaciach samozrejme ale systemu dodavaju R600 GPU.

Vykon jeden teraflop, 10 ^ 12 operacii za sekundu, system nedosahuje v lubovolnych vypoctoch, keDze nie vzdy je mozne efektivne vyuzit v porovnani s CPU obmedzene vypoctove moznosti GPU. Typickymi oblastami vyuzitia plneho vykonu su najma renderovanie, simulacie, databazy, financne analyzy, molekularne modelovanie, vyskum genov a Dalsie specificke oblasti.

Vypoctovy vykon GPU je ale mozne pomerne efektivne vyuzit aj napriklad u enkódovania a konverzie videa, s nastupujucou plnou digitalizaciou coraz viac potrebnej funkcie aj u beznych uzivatelov.

Pre porovnanie vykonu predstaveneho PC, vykon dnes pouzivanych desktopovych procesorov sa pohybuje na urovni maximalne niekolkych desiatok gigaflopov, vykon najvykonnejsich serverov do 100 gigaflopov.

Prvu akceleracnu kartu postavenu na R580 predstavila AMD v novembri, jej oficialny maximalny teoreticky vykon bol 360 gigaflopov.

Jednym z prvych softverov, ktory vyuzival vypoctovy vykon GPU, bol klient distribuovanych vypoctov projektu Folding@home skumajuci proteiny suvisiace s viacerymi zatial neliecitelnymi chorobami.

Realny priemerny vykon zapojenych kariet Radeon X1900 a X1950 s GPU R580 podla zverejnenych statistik dosiahol 65 gigaflopov, maximalny teoreticky vyuzitelny vykon softverom Folding@home mal byt 100 gigaflopov.

Vyuzivanie GPU a inych akceleratorov na zvysovanie vykonu CPU je jednou z dolezitych strategii AMD na najblizsie obdobie, keD tento trend by mal uz v roku 2008 podla informacii AMD z minuleho roka vyustit do integrovaneho CPU/GPU procesora s kódovym oznacenim Fusion.

Na rozdiel od CPU, ktorych spotreba od uvedenia Core mikroarchitektury Intelu a rovnako snahe AMD neustale klesa, spotreba GPU rastie.

Podla neoficialnych informacii sa spotreba prototypov R600, ktory disponuje 128 unifikovanymi shadermi a obsahuje viac ako 700 miliónov tranzistorov, pohybuje pri plnej zatazi na urovni az 220 W. Finalna verzia by mala mat priemernu spotrebu na urovni 130 W.
aj toto nam dodalo dsl.sk

eidamm

no tak som zvedavy ci im to vyde

si mislim ze najblissich 5 rokou sa s tym nic podstantne neudeje, a stale to zostane pri jednom prototipe

hmm, tiez si myslim, ze za par rockov to mozno bude aktualne...

btw: ach toman tie hrubky :roll: