Aký fotoaparát kúpiť?
Podobná otázka sa často objavuje na rozličných fórach, pretaktovanie.sk nevynímajúc. Rozhodol som sa preto spísať tento text, kde sa pokúšam ozrejmiť základne pojmy a popísať ktoré parametre sú dôležité. Na konci uvádzam aj linky kde sa dá o problematike fotografie nájsť viac. Zaoberať sa budem hlavne digitálnou fotografiou. Predpokladám, že v súčasnosti záujemca o analóg už dobre vie čo chce.Trochu teórie okolo expozície
Väčšina fotografov pod pojmom expozícia myslí jeden záber. Odborný pojem expozícia ale značí niečo iné. To je ale nepodstatné, nás bude zaujímať dobre exponovaná fotografia. Takou sa väčšinou označuje fotografia kde nie je priveľa prepalov (biele miesta bez kresby) ani podpalov (čierne miesta bez kresby). Expozíciu fotografie ovplyvňujú tri parametre:
- expozičný čas (exposure time) - udáva ako dlho na senzor (film) pôsobí svetlo. Čím dlhší čas tým viac svetla dopadne na senzor. Udáva sa v sekundách (zvyčajne stačia zlomky sekúnd). Zdvojnásobenie času znamená 2 krát viac dopadnutého svetla na snímač. Rozsah hodnôt závisí na fotoaparáte, bežné je 15s - 1/4000s.
- clona (f-number) - určuje aká veľký je clonový otvor ("diera" v objektíve) cez ktorý prechádza svetlo. Logicky, čím väčšia diera, tým viac svetla dopadne na senzor. Udáva sa v clonových číslach (f/xx, niekedy aj 1:xx). Trochu kontra intuitívne f/1 je väčší otvor ako f/1.4. Tu platí, že 1,4 (presnejšie je to odmocnina z 2) znásobenia clonového čísla značí dva krát menej svetla na snímači. Rozsah je závislý na objektíve. Kompakty majú väčšinou f/3.3 - f/8. Fyzicky sa clona realizuje irosovým mechanizmom, ktorý sa môže zatvárať a otvárať podľa nastaveného clonového čísla.
(pozn.: f/xx značí vlastne priemer otvoru v objektíve, kde f je ohnisková vzdialenosť, teda ak máme objektív s ohniskovou vzdialenosťou 100mm a nastavené clonové číslo f/2, potom clonový otvor má priemer 50mm)
(ilustrácia dier, pri jednotlivých clonových číslach, zdroj: wikipédia.org) - ISO (citlivosť) - značí ako veľmi je signál z digitálneho snímača zosilnený. Udáva sa v rade ako ISO 100, ISO 200, ISO 400 ... (prípadne aj medzistupne). Zdvojnásobenie ISO značí, že signál sa zväčší dvojnásobne. Bežný rozsah kompaktov je ISO 64 - ISO 3200.
Koľko EV majú niektoré typické scény (tzn. akú expozíciu máme nastaviť aby bola fotografia dobre exponovaná) sa dá nájsť v tabuľkách. Platí, čím väčšie EV hodnota, tým viac svetla na scéne.
Napríklad západ slnka má EV približne 11. Na správnu expozíciu musíme teda nastaviť clonu f/4, čas 1/60s a ISO100. Rovnako dobre ale môžeme nastaviť f/2.8, 1/125s a IS0100. K dispozícií je aj kalkulačka hodnôt EV.
Vychádza na povrch otázka načo je dobré k rovnakej expozícií voliť rôzne kombinácie času, clony a ISO. Je to potrebné kvôli tomu, že rozdielne hodnoty clony, času a ISO má rôzny dopad na výslednú fotografiu.
- dlhý čas rozmaže pohybujúce sa objekty, pri snímaní bez statívu ale spôsobí aj nechcené roztrasenie fotografie chvením rúk.
- krátky čas zmrazí pohyb.
- nízke clonové číslo rozmaže pozadie fotografovaného objektu, zatiaľčo pri väčšom bude ostré všetko (súvisí to s hĺbkou ostrosti), tieto hrátky sa väčšinou netýkajú kompaktov. (aplikáciu na ukážku hĺbky ostrosti má na stránke Tamron)
(ukážka efektu dlhého expozičného času, zdroj: digital-photography-school.com)
Existujú rôzne režimy nastavenia fotoaparátu podľa toho ako veľmi nám automatika pomáha pri určovaní expozície. Nasleduje krátky popis jednotlivých režimov (od značky k značke sa ale môžu mierne líšiť)
- AUTO (iA, zelený štvorček) - plná automatika fotoaparát nedovolí nastaviť skoro nič, sám rozhoduje o parametroch expozície, použití blesku...
- P (program) - čas aj clonu nastavuje fotoaparát, ISO sa dá voliť manuálne, alebo nechať na automatike. O použití blesku rozhoduje fotograf. K dispozícii je väčšinou kompenzácia expozície, čo nie je nič iné ako nástroj pomocou ktorého sa dá fotoaparátu povedať "Ja si myslím, že táto scéna má o 1EV viac ako si nameral, preto musíš buď zdvojnásobiť čas, alebo odcloniť". Tento režim je dostupný na skoro všetkých prístrojoch (okrem mobilov) a často ho používajú aj profesionáli. Stačí len sledovať ako sa správa fotoaparát pri jednotlivých scénach a poprípade korigovať kompenzáciou. Sú ale scény keď zlyháva (napríklad malý svetlý objekt na čiernom pozadí, prípadne biely papier
). - A (Av, priorita clony) - fotograf nastaví clonu a fotoaparát dopočíta čas pre správnu expozíciu podľa svojej mienky, k dispozícii je aj všetko čo pri P (blesk, kompenzácia expozície...). Podľa mňa najpoužiteľnejší režim, ja ho používam tak 90% času čo mám zapnutý foťák.
- S (Tv, priorita času) - podobne ako s prioritou clony, akurát fotograf nastavuje čas. Pri tomto móde môže nastať situácia keď fotoaparát nie je schopný nastaviť clonu pre daný čas (s clonou sa nedá veľmi hýbať) (pozn.: môže sa to stať aj pri priorite clony ale čas sa dá nastaviť v oveľa širšom intervale, čiže taká situácia je výnimočná pri bežných podmienkach)
- M (manuál) - všetko nastavuje fotograf, fotoaparát iba radí čo si o danom nastavení myslí on, na niektoré typy scien je to nevyhnutnosť (napríklad blesky...)
- Scénické režimy - sú to rôzne prednastavené nastavenia pre niektoré typy scien (západ slnka, ohňostroj, portrét...), určite pomôžu k lepšiemu výsledku, vždy je lepšie keď povieme fotoaparátu čo fotíme, ale použitie je podľa mňa veľmi zdĺhavé a nepraktické. Na kompaktoch bez módu M sú ale jedinou možnosťou ako odfotiť povedzme ohňostroj...
Trochu opisu techniky
Senzory
Digitálna fotografia vzniká zo svetla dopadajúceho na senzor. Pri analógu to bol film, ten sa dal ľahko vymeniť za iný, pri digitáli toto ale nejde (odhliadnuc od poriadne drahých digitálnych stien). Preto práve digitálny senzor do veľkej mieri určuje kvalitu výslednej fotografie.
Väčšina v súčasnosti používaných senzorov je typu CCD alebo CMOS. Fungujú na nasledovnom princípe:
Na senzore sú malé svetlocitlivé bunky, ktoré zachytávajú množstvo svetla (fotóny), ktoré na ne dopadlo. Tieto bunky zachytávajú iba jas a nie farbu. Preto je pred senzorom Bayerova maska. Tá má pravidelnú štruktúru (po blokoch 2x2) a spôsobuje, že na niektoré bunky dopadá iba modrá zložka svetla, na ďaľšie iba červená a na iné iba zelená (tých je 2 krát viac ako modrých a červených, je to spôsobené väčšou citlivosťou oka na zelenú farbu). Samotné farby pixlov na obrázku sa potom vyrátajú (interpolujú) z bloku buniek. Neznamená to, že 12MPix fotoaparát bude mať v skutočnosti 48 miliónov svetlocitlivých buniek. Bloky z ktorých sa interpoluje sa prekrývajú (každá bunka sa použije 4 krát).
(bayerova maska, zdroj: cambridgeincolour.com)
Pred senzorom je ešte IR cut-off filter (slúži na vyfiltrovanie infračerveného spektra svetla) a low pass filter (mierne rozostruje obraz, čím sa snaží zabrániť vzniku Moaré).
Z vyššie uvedeného vyplýva niekoľko faktov. Digitálna fotografia priamo so senzora je z princípu trochu rozostrená (interpolácia bayerovej masky a low pass filter) a treba je ešte doostriť. Ale čo je podstatnejšie veľmi záleží na veľkosti senzora (presnejšie na ploche, ktorú zaberajú jednotlivé svetlocitlivé bunky). Čím sú bunky väčšie, tým viacej fotónov zachytia a preto sa signál z nich musí menej zosilňovať. Čo má za následok menej šumu v obraze (o tom ešte neskôr). Veľkosti používaných senzorov ukazuje nasledujúci obrázok.
(zdroj: wikipedia.org)
Objektívy
Nemenej dôležitým prvkov každého fotoaparátu je objektív. Je to oko fotoaparátu. Základné rozdelenie je na
- transfokátory (objektívy s meniteľnou ohniskovou vzdialenosťou) - "zoomy"
- objektívy s fixným ohniskom - "pevné sklá"
Dôležité parametre objektívov sú:
- ohnisková vzdialenosť - určuje ako veľmi objektív "približuje", dobre je rozdiel medzi ohniskovými vzdialenosťami vidieť v tejto aplikácií http://www.tamron-usa.com/lenses/learni ... arison.php. Čipy senzorov majú rôzne veľkosti čo vplýva na to ako sa nám javí priblíženie objektívu. Čím menší čip, tým menej plochy na ktorú dokáže kresliť objektív je využitých. Preto sa nám zdá priblíženie väčšie. Napríklad objektív kompaktu Canon SX 110 IS s čipom veľkosti 1/2,33" pokrýva rozsah ohnisiek 6.0mm - 60mm. To nám ale veľa nehovorí o reálnom priblížení, preto sa vzdialenosti prepočítavajú na klasické 35mm filmové políčko. Po prepočte má SX 110 rozsah 36mm - 360mm. Prepočítané ohniská sa označujú ako 35mm ekvivalent alebo jednoducho 35EQ.
- svetelnosť - je to minimálne clonové číslo aké sa dá nastaviť na objektíve, transfokátory ho môžu mať premenlivé (väčšinou vzrastá s rastúcou ohniskovou vzdialenosťou), označuje sa aj rýchlosť objektívu - pre "rýchlejší" objektív platí, že pre rovnakú expozíciu stačí nastaviť kratší čas ako na "pomalšom" objektíve
- elektronický (EFV) - je to vlastne displej, môžu na ňou zobrazovať rozličné informácie, bohužiaľ je tam vidieť raster a pri slabom osvetlení tam nič nevidno
- priehľadový hľadáčik - jednodché optické zariadenie na sledovanie scény, všetky filmové kompakty ho používali. Je umiestnení mimo osi objektívu a preto je zaťažený paralaxou. Ničmenej na silnom svetle keď na displayi nie je nič vidieť je to lepšie ako nič
- optický hľadáčik - používajú ho všetky zrkadlovky, pomocou zrkadla sa obraz z objektívu premieta na matnicu odkiaľ sa svetlo pomocou päťbokého hranola (alebo sústavy zrkadliel) usmerňuje do samotného hľadáčika. Výhodou je, že je vidieť to čo uvidí senzor, dá sa relatívne ľahko manuálne ostriť. Nevýhodou je zložitá konštrukcia.
Musím spomenúť ešte jednu dôležitú vlastnosť všetkých elektronických zariadený a to je šum, ktorý neodmysliteľne patrí ku každému signálu. Obrazový šum má niekoľko príčin, môže byť z vysokého tepla, elektromagnetického žiarenia, alebo z dlhej expozície. V časti o senzoroch sme sa dozvedeli, že na šum sú oveľa náchylnejšie malé čipy. Pri zosilnení signálu sa šum ešte zosilní. Preto pri nižších ISO je šumu menej ako pri vyššom. Šum sa prejavuje tým, že niektoré pixle majú inú farbu ako by sme čakali. Nepôsobí to pekne a pri väčšom výskyte sú takéto snímky nepoužiteľné. Ešte uvediem, že šum sa viac prejavuje v tmavších oblastiach fotografie (súvisí to s nelinearitou ľudského zraku). Hlavne kompaktné prístroje veľmi odstraňujú šum, čo má za následok úplnú stratu detailov a taký efekt vyžehleného snímku. Na odstránenie šumu existuje aj software. Osobne mám najlepšie skúsenosti s NeatImage. Trial verzia nie je časovo obmedzená a nedáva do obrazu watermarky, preto sa dá použiť aj zadarmo.
(typický príklad šumu v obraze, zdroj: vlastné)
V súvislosti s objektívmi je najmarkantnejšou vadou sférické skreslenie (súdkovité, alebo na podušku), najviac o ňom asi povedia obrázky na wikipédii (http://en.wikipedia.org/wiki/Distortion_(optics)). Ešte je dôležitá chromatická aberácia (spôsobuje azúrové a červené okraje objektov), ktorá je zapríčinená rozdielnym lámaním svetla rôznych vlnových dĺžok.
(chromatická aberácia, zdroj: vlastné)
JPEG
Najrozšírenejší formát na ukladanie fotografií. Jeho názov je skratka Joint Photographic Experts Group. Používa stratovú kompresiu, čoho dôsledkom je strata časti obrazovej informácie (prejavuje sa to hlavne na jemných štruktúrach vznikom artefaktov pri vyššej kompresii). Výhodou je malá veľkosť súboru a pri rozumnej kompresii sa artefakty takmer vôbec (v bežných scénach) nevyskytujú. Fotoaparáty zvyčajne umožňujú nastavovať kompresiu, odporúčam používať najvyššiu kvalitu (SHQ, Fine). Obrázky sú už spracované procesorom vo fotoaparáte, číže je na ne aplikované vyváženie bielej, sú doostrené a odšumené...
RAW
RAW nie je formát ako taký, sú to iba dáta priamo zo snímača. Každý výrobca používa vlastné vnútorné usporiadanie dát. (Canon - CRW, CR2, Nikon - NEF, ...). Výhodou RAWu je, že na obrazové dáta nebol aplikovaný postproces a preto obsahujú viacej jemných detailov. Veci ako vyváženie bielej a jemná zmena expozície sa dajú vykonať aj v PC. Plusom je aj fakt, že RAW sú väčšinou 12 alebo 14 bitové, zatiaľ čo JPEG je 8 bit. RAW nesie viacej informácie vo veľmi tmavých/svetlých častiach. Nevýhody sú veľkosť (zvyčajne 3x viacej ako Fine JPEG). RAW nedokážu otvoriť bežné programy na prehliadanie obrázkov, preto ho väčšinou treba vyvolať do JPEG keď snímku chcete niekomu dať, alebo publikovat na webe. Existujú aj fotoaparáty, ktoré dokážu fotiť naraz JPEG aj RAW, je to celkom pohodlné, akurát miesto na karte sa míňa rýchlejšie.
Typy fotoaparátov
Kompakty
Objektív je vstavaný vo fotoaparáte, nedá sa vymeniť. Objektívy s pevným ohniskom sú dnes už rarita a štandardom je transfokátor. Hľadáčik buď vôbec nie prítomný, alebo je použitý jednoduchý priehľadový. Čipy majú veľkosť 1/2,33" alebo 1/2,5" u drahších prístrojov aj 1/1,6". Vyššie ISO zvyčajne nezvládajú a šumu je viac než dosť (aj tu je zopár výnimiek, hlavne drahších). Ovládanie je jednoduché a manuálny režim je prítomný len niekedy. Za dobrých svetelných podmienok vedia podať slušný výkon, ale v šere je to bieda. Vstavaný blesk je pravidlom, ale jeho sila nie je najväčšia. (sánky na externý blesk sú znova len u najdrahších modelov).
SLR-Like (EVF)
Majú tvar zrkadloviek, ale sú menšie a ľahšie. Stále sú to ale kompakty. Bývajú vybavené elektronickým hľadáčikom. Objektívy majú veľký rozsah ohnísk a lepšiu svetelnosť. Nechýbajú manuálne režimy a podpora snímania do RAW. Obrazová kvalita je ale podobná (možno o trochu lepšia) ako u kompaktov (používajú podobne veľký čip).
Zrkadlovky (DSLR)
Väčšie a ťažšie, oproti predchádzajúcim kategóriám majú optický hľadáčik a obrovský čip. Preto miera šumu je aj pri vyšších ISO ešte prijateľná. Manuálne režimy a RAW nemôžu chýbať. Objektívy sú vymeniteľné a k DSLR je aj plno iného príslušenstva (blesky, filtre, medzikrúžky...). Aj keď zrkadlovky majú najlepšiu kvalitu výstupu, vyžadujú k tomu aj potrebné znalosti. Bez pochopeniu základov fotografie sa s nimi síce fotiť dá, ale výstup nebude taký dobrý ako by mohol.
Na čo sa pozerať pred kúpou
V prvom rade je treba sa musíme rozhodnúť aký typ fotoaparátu chcete. Ak to myslíte s fotografovaním trochu vážne odporúčam zvážiť DSLR prípadne nejaký vyspelý kompakt (či už s EVF, alebo bez). Ak ale požadujete iba fotenie na automatike, bude stačiť aj kompakt, alebo EVF (ak požadujete väčší "zoom"). Ďalej uvediem parametre, ktoré sa uvádzajú pri fotoaparátoch a ktoré z nich sú dôležité.
Optický zoom
Hodnota nehovorí takmer nič, je to podiel najdlhšej a najkratšej ohniskovej vzdialenosti. Dôležitý je samotný rozsah ohnísk. Totiž objektívy s rozsahom (prepočítaným na 35mm film) 28-280 a 33-330 majú rovnakú hodnotu optického zoomu. Prvý je ale oveľa použiteľnejší. Medzi 28 a 33 je rozdiel na prvý pohľad jasný. Medzi 280 a 330 to už také jasné nie je. Zároveň teda neznamená, že objektívy s rovnakým zoomom majú aj rovnaké "priblíženie". Ľudské oko ma ohnisko približne 50mm (35EQ), preto objektív s maximom 280 približuje 5,6 krát, naproti čomu 330 približuje 6,6 krát. Rozsah ohnísk nás pramálo trápi pri zrkadlovkách, keďže tam sa dá objektív vymeniť. Platí úmera, že čím väčší zoom tým horšie optické vlastnosti (samozrejme to závisí aj od iných parametrov).
Digitálny zoom
Absolútne nič nehovoriaci parameter pri kúpe odporúčam ignorovať.
MegaPixely
Zaužíval sa taký názor, že čím viacej MPix tým lepšie. Nie je to zďaleka pravda, už som spomínal, že čím viac MPix, tým menšie bunky a tým viac šumu. Takých 7MPix stačí aj na tlač A4, preto je pre väčšinu domácich používateľov úplne dostačujúce. Problém je, že výrobcovia to ignorujú a stále sa naháňajú za vyšším rozlíšením. Pomaly sa stáva medzi kompaktami štandard 12MPix.
Video
Kedysi umožňovali fotoaparáty natáčať iba VGA (640x480, 30fps) video s neveľkou kvalitou. Doba sa ale mení a dnes je už štandard HD video (1280x720, 30fps) a kvalita sa zlepšila natoľko, že dokáže konkurovať lacným kamerám. V zrkadlovkách sa dokonca objavuje aj full HD (1920x1080, 30fps) v takej kvalite, že sa pomocou nich dajú natáčať aj profesionálne videá. Pre niekoho môže byť aj dôležitá schopnosť fotoaparátu pri natáčaní videa meniť ohnisko (opticky zoomovať). Zvuk motorčeka ovládajúceho zoom je ale rušivý, preto niektoré fotoaparáty počas zoomu vypnú zaznamenávanie zvuku. DSLR majú objektívy s mechanickým ovládaním zoomu, teda nepočuť žiaden zvuk. Problém je ale dosiahnuť plynulé priblíženie pri ovládaní rukou.
To či je video dôležitý parameter alebo nie je individuálna záležitosť. Veľa profesionálnych fotografov video vo fotoaparátoch (hlavne DSLR) odsudzuje. Ja nato nevidím dôvod, keďže kvôli prítomnosti video bude prístroj ťažko fotiť horšie.
Svetelnosť
Určuje aké minimálne clonové číslo sa dá na fotoaparáte nastaviť. Pozor, čím menšie tým lepšie. Lepšia svetelnosť nám umožní nastaviť pre rovnakú expozíciu kratší čas a teda aj v slabšom svetle sa dá udržať snímka neroztrasená (dá sa do istej miery nahradiť stabilizáciou). Pri zrkadlovkách znova nemá moc význam, lebo sa líši objektív od objektívu.
(príklad, máme na objektív napísané 18-55mm 1:3.5 - 5.6, to znamená, že rozsah ohnísk je od 18mm do 55mm,čiže zoom je cca. 3x, svetelnosť je na 18mm f/3.5 a na druhom konci 55mm je f/5.6, na objektívoch sa spravidla uvádzajú reálne ohniská a nie prepočítané, preto ak nasadíme takýto objektív na bežnú amatérsku zrkadlovku dostaneme rozsah 28,8 - 88mm (35EQ))
(KIT objektív k 450D, zdroj: vlastné)
Často sa výrobcovia na kompaktoch chvália aké vysoké ISO sa dá nastaviť, nemá to ale žiaden význam. Šumu je pri maximálnom ISO obrovské množstvo. Pri DSLR je to už iné, veľakrát sa dá použiť veľké ISO.
Veľkosť čipu
Dôležitý údaj. Platí čím väčší senzor tým lepšie. Bohužiaľ väčšina kompaktov má veľmi malé čipy. DSLR, ako som už spomínal, sú na tom oveľa lepšie.
Minimálna zaostriteľná vzdialenosť
Pre záujemcov o macro fotografiu veľmi dôležitý parameter, čim menšia, tým bližšie sa dá ísť k fotografovanému objektu a teda zachytiť viacej detailov. Pri DSLR existujú špeciálne objektívy na macro, ktoré majú minimálnu zaostrovaciu vzdialenosť veľmi malú.
Stabilizácia obrazu
Existujú dva typy. Digitálna, tá pracuje na princípe, že zvýšenie ISO má za následok skrátenie času (pri rovnakej expozícií). Zvýšenie ISO je ale aj zvýšenie šumu a hlavne takúto stabilizáciu ma každý fotoaparát kde sa dá nastaviť manuálne ISO. Tento parameter znova nič nehovorí. Iné je to pri optickej stabilizácií. Tá sa deje buď posunom senzora, alebo špeciálne nato určenou šošovkou v objektíve. Pomocou nej sa dá udržať aj dlhší čas ako zvyčajne. Aký čas sa dá ešte bezpečne udržať bez rozmazania snímky sa nedá vyrátať presne. Jedno pravidlo (ktorého sa odporúčam držať) hovorí, že bezpečný čas je prevrátená hodnota prepočítaného ohniska. Teda pri ohnisku 100mm (35EQ) sa dá udržať ešte čas 1/100s. Stabilizátor toto (podľa kvality) dokáže predĺžiť na povedzme 1/33s, alebo aj 1/25s. Stále platí, že najlepšie výsledky sú so statívom. Niektoré DSLR ju majú v tele, iné sa spoliehajú na objektívy. Čo je lepšie závisí na osobných preferenciách.
Hľadáčik
Pri kompaktoch osobne odporúčam aspoň priehľadový, ale keď nebude nič sa nedeje. Záujemcovia o DSLR to majú ťažšie, odporúčam o tom naštudovať ešte niečo viac.
Manuál a priority
Manuálny režim, priority času a clony sa určite hodia hlavne niekomu, kto sa chce s fotografiou aj vyhrať. Ale na škodu určite nebudú ani pre iných. Pri fotoaparáte od ktorého sa očakáva iba čo najväčšia automatika môžu chýbať.
(volič režimov na amatérskych zrkadlovkách Canon, konkrétne 450D, zdroj: vlastné)
Pokiaľ uvažujete o statíve je dôležité myslieť aj na tento parameter. Závit majú snáď všetky fotoaparáty, ale niektoré majú kovový iné iba plastový. Nemusím snáď zdôrazňovať ktorý je lepší. Ďalšia dôležitá vec je umiestnenie závitu. Mal by byť čo najbližšie osy objektívu, inak nemusí byť fotoaparát taký stabilný.
Závit na filtre
Pri fotografii sa môžu používať rôzne filtre (napr. polarizačný). Objektívy pre DSLR majú takmer bez výjnimky možnosť montáže filtra. Kompakty naproti tomu toto často neumožnujú, prípadne cez redukciu (ďaľsie výdavky navyše).
Batérie
Používajú sa dva typy Li-Ion a AA batérie. Každé ma svoje výhody aj nevýhody. AA sú ťažšie a kratšie vydržia, ale dajú sa v prípade potreby kúpiť všade. Li-Ion vydrží dlhšie, ale keď sa vybije a akurát nie je k dispozícii elektrická sieť... už sa dofotilo.
Linky
CZ/SK
http://www.digimanie.cz/ - recenzie a novinky
http://www.fotografovani.cz/ - novinky a odborné články
http://www.ephoto.sk/ - Slovenská stránka s veľmi zaujímavým obsahom
http://www.fotoroman.cz/ - sekcia Odborné články povinné čítanie pre všetkých, čo to s fotografiou myslia trochu vážne
http://www.naturephoto.cz/ - osobná stránka jedného vynikajúceho fotografa prírody, publikuje tam aj svoje vlastne články
EN
http://www.cambridgeincolour.com/
http://www.cameralabs.com/ - chlapík má veľmi zaujímavé videorecenzie
http://www.slrgear.com/reviews/index.php - veľa o rôznych objektívoch pre DSLR
http://www.dpreview.com/ - najlepšia mne známa stránka na recenzie fotoaparátov
http://lenstip.com/
V texte ešte nie je všetko čo som sa tam chystal napísať, časom snáď doplním (hlavne som chcel ešte uviesť konkrétne odporúčania). Ak máte k čomukoľvek pripomienky, nápady na zlepšenie, odstránenie nepresností, alebo vidíte v texte chybu budem rád ak mi to napíšete. Na záver by som chcel poďakovať mojmu kamarátovi Lacovi za prečítanie tohto textu a opravenie niektorých chýb.
(nevedel som ci to dat do nakupnej poradne alebo sem, ak som dal zle kludne to presunte)