Ako uvádza prof. Hans Güntner Dosch v knihe Za hranicemi nanosvěta, SUSY skladá do jednej symetrie častice s rôznym spinom, čo bolo najprv teoretizované, že nie je možné. Spojuje častice, ktoré sa od seba líšia o spin 1/2. Vysvetľuje "ľahký" Higgsov bozón, pre ktorý nebol dôvod mať hmotnosť menšiu ako
Planckova hmotnosť(1,2x10^19GeV), ktorý vkladá do jednej symetrie s ľahšími časticami a vysvetľuje jeho "malú" hmotnosť(vysvetľuje tzv. "problém hierarchie"). Postuluje však superčastice, supersymetrických partnerov známych častíc, ktorých hmotnosti predpovedá v rádoch stoviek GeV.
Tak isto vysvetľuje problém s asymptotickou (ne)voľnosťou elektromagnetickej interakcie, ktorý v podstate spočíval v tom, že pri teórii veľkého zjednotenia sa funkcie väzbových konštánt interakcií museli pri určitej energii/veľkosti stretnúť v jednom bode, čo však v štandardnom modeli nerobili a teória veľkého zjednotenia, ktorá nám hovorí, že všetky interakcie sú si rovné, pochádzajú z jednej jedinej interakcie, sa zdala byť nesprávna. SUSY toto obchádza, jej funkcie sa v jednom bode stretávajú(energetická hladina tohto bodu je ďaleko za našimi technickými možnosťami, čiže sa dá potvrdiť iba matematicky-teoreticky). Je tak vysvetlená asymptotická voľnosť elektromagnetickej interakcie, ktorá má problém ten, že so zmenšujúcou sa vzdialenosťou/zväčšujúcou sa energiou jej sila narastá, pričom pri ostatných interakciách klesá až do určitého bodu(to by malo veľké následky pre čas hneď po Big Bangu a pre určité teórie je to veľký problém).