http://www.national-geographic.cz/detai ... zik-30808/
Ide o otázku, či jestvuje vôbec čas? Čas je iný, síce sa považuje v OTR za štvrtý rozmer, ale štvrtým rozmerom nie je tak celkom. Transformuje sa trocha inak ako klasické priestorové rozmery a tiež je tu taký paradox, že zmena polohy sa môže diať len s časom. Z toho plynie, že v čase sa pohybovať nedá tak, ako sa dá pohybovať v ostatných troch rozmeroch. Tak isto pohyb v čase inak ako "dopredu" zabraňujú naše ktrásne jednoduchučké zákony zachovania, či už to je energie, hmoty, hybnosti, náboja alebo v podstate čohokoľvek, čo je všeobecne platné. Už som o tom písal, nebudem to ďalej rozoberať. Ten článok hore je zle napísaný, analógia je zlá, pretože sa snaží vysvetliť "rozsekanie" niečoho spojitého na diskrétne hodnoty, čo vieme, že rozsekaním akokoľvek krátkeho intervalu na diskrétne hodnoty by sme dostali nekonečno bodov, čo by som povedal, že existencia nejakého priestoru bez času je ľahšie predstaviteľná než nekonečné množstvo časových vrstiev "nyní".
No ale chcel som tým trochu zabrdnúť do diskusie v skôr hypotetickej, filozofickej sfére a možno aj trocha šialenej, keď prehlásim, že mi to dáva zmysel a moja myšlienka posledné dva mesiace bola asi taká, že čo ak čas naozaj nejestvuje a iba my ho sme našimi zmyslami schopní vnímať ako niečo lineárne. V podstate naše vedomie jestvuje v istom vymedzenom priestore súčasne a zároveň, pričom ale my sme schopní vnímať iba časť z neho, ale jestvujú aj fluktuácie/anomálie, ktoré v určitých momentoch nám dokážu "odomknúť" celý interval a "nahliadnuť" "do budúcnosti", čo v podstate definujeme ako momenty, ktoré Dežo pozná(deja vu-Deža ví
