Globálne otepľovanie

[Ondro1]

Nechajte Vladka, chúďatko naše. Vladko, predstav svoje teórie prezidentovi, určite ti dá grant na výskum a môžeš ísť skúmať vplyvdružíc na príliv a odliv na Srbské pobrežie.

[AmOK]

Sledujem tuto debatu od zaciatku.. Dufal som, ze sa dostanete aj k zmanipulovanym statistikam z "merani" a k tomu, co je pointa globalnej dane na sklenikove plyny, kvoty, proste dalsi, obrovsky, primitivny kseft a podobne, ale vidim, ze stracam cas.
Odlietam... ako pred par milionmi rokov flotily mimozemstanov, ktory svojim odletom urcite sposobili dobu ladovu a vyhynutie dinosaurov...
Ozaj. A ten o kravskych a slepacich prdoch ste poculi?

[Shatterhand]

@M1ch4l: Tu som sa samozrejme sekol, najväčšia je pravdaže na póloch, na rovníku je menšia.
A aj ten mechanizmus je iný - atmosféra je tenšia na póloch, a to preto, že je tam všeobecne chladnejší vzduch => zastáva menší objem => tenšia atmosféra. Ten maličký rozdiel v ťiažovom zrýchlení ma minimálny vplyv na objem vzduchu.

@AmOK: Ja samozrejme netvrdím a ani neuznávam, že je to skleníkovými plynmi. Tiež je to podľa mňa len ďaľší terorizmus na občanov. Podľa mňa za to najviac môže buď zmena slnečnej aktivity alebo sú to proste tie cykly ľadových a teplých dôb.

[+vladimir]

Keďže je tam väčšia gravitácia, plyny sú ťahané bližšie k zemi, čiže teoreticky majú aj väčšiu hustotu a teda celkový objem je menší => atmosféra je tenšia.

Cez takto tenšiu atmosféru nedopadne na Zem viac slnečného žiarenia, lebo hustejšia atmosféra bude klásť svetlu väčší odpor.
Aby mohlo dopadnúť na zemský povrch viacej slnečného žiarenia, muselo by doisť k stenšeniu atmosféry bez zmeny hustoty, alebo zmenšeniu hustoty pri zachovaní hrúbky atmosféry.

inak tiazove zrychlenie je na rovniku mensie ako na poloch, pretoze je tam vacsia odstrediva sila. Gravitacne zrychlenie by malo byt asi vsade rovnake, ci nie?

Správny postreh, ak by sa gravitácia tvorila v celej hmote planéty, gravitačné zrýchlenie by malo byť na celom povrchu Zeme rovnaké.
Ak je v oblasti rovníka tiažové zrýchlenie menšie ako gravitačné, má to logiku, lebo v oblasti rovníka pôsobí odstredivá sila.
V oblasti pólov žiadna odstredivá sila nepôsobí a preto rozdiel medzi gravitačným a tiažovým zrýchlením logiku nemá. Vie niekto, ako prišli k takýmto nezmyselným číslam?

[shajek]

najprv povedz k akym cislam si dosiel ty ....

[Shatterhand]

@+vladimir: Už som sa opravil, tak nereaguj na niečo neaktuálne.

Rovník je teplejší, lebo cez tenšiu atmosféru prejde viac lúčov + zároveň sneh odráža svetlo späť do vesmíru.

Nepíš tu pre M1ch4l blbosti, gravitačné a tiažové zrýchlenie odlišujeme len práve kvôli efektu odstredivej sily. Chápeš?
Práve preto to logiku má, tiažové zrýchlenie je preto iné na póloch a na rovníku.

Prečo je odlišné aj "gravitačné" zrýchlenie? Nuž lebo na póloch je to bližšie k virtuálnemu hmotnému centru zeme. Vyplýva to z toho základného vzťahu gravitácie.

Keby si najprv rozmýšľal a až potom vypisoval, došiel by si na to aj sám.

[+vladimir]

Čítal si vôbec to, čo som napísal?
V oblasti pólov žiadna odstredivá sila nepôsobí a preto rozdiel medzi gravitačným a tiažovým zrýchlením v oblasti pólov nemá žiadnu logiku.

[Shatterhand]

V oblasti pólov žiadna odstredivá sila nepôsobí a preto rozdiel medzi gravitačným a tiažovým zrýchlením v oblasti pólov nemá žiadnu logiku.

Ja som nič také nenapísal, nauč sa čítať s porozumením.
Nikde som nepísal, že sa tiažové a gravitačné zrýchlenie na póloch líši.

[+vladimir]

Môžeš mi spresniť, ako som mal toto tvoje vyjadrenie pochopiť?

Prečo je odlišné aj "gravitačné" zrýchlenie? Nuž lebo na póloch je to bližšie k virtuálnemu hmotnému centru zeme. Vyplýva to z toho základného vzťahu gravitácie.

Dvíhanie hladín morí nemá nič spoločné z globálnym otepľovaním. Zväčšujúci sa objem vody v moriach a oceánoch z dôvodu tepelnej rozťažnosti je kompenzovaní zmenšovaním objemu z dôvodu väčšieho odparovania vody.
Plocha, ktorú pokrývajú ľadovce je zanedbateľná, voči ploche oceánov. Ak rozrátate vodu z roztopených ľadovcov na plochu oceánov, vyjde vám nemerateľný rozdiel.
Vďaka vyššej teplote atmosféry dochádza k väčšiemu odparovaniu vody z pevniny, čo sa prejavuje väčším poklesom vody v riekach. Voda z roztopených ľadovcov nedokáže pokryť pokles vody v riekach a preto by hladina vody v moriach a oceánoch mala klesať a nie stúpať.
Výška hladín morí a oceánov je závislá od tlaku atmosféry. Táto voda sa medzi jednotlivými morami prelieva podobne ako v dvoch spojitých nádobách. V oblasti kde klesne tlak atmosféry na hladinu mora, začne sa hladina dvíhať.
Odstredivá sila, ktorá vzniká pri obiehaní družíc okolo Zeme, pôsobí proti gravitačnej sile Zeme a preto je atmosféra v týchto oblastiach priťahovaná k zemskému povrchu menšou silou.

[kramer]

Dvíhanie hladín morí nemá nič spoločné z globálnym otepľovaním. Zväčšujúci sa objem vody v moriach a oceánoch z dôvodu tepelnej rozťažnosti je kompenzovaní zmenšovaním objemu z dôvodu väčšieho odparovania vody.
Plocha, ktorú pokrývajú ľadovce je zanedbateľná, voči ploche oceánov. Ak rozrátate vodu z roztopených ľadovcov na plochu oceánov, vyjde vám nemerateľný rozdiel.

Ty tup..o a hovorí ti niečo "Golfský prúd" vďaka nemu je na našej planete taká klíma aká je. Ak by sa rozpustili ľadovce tak by sa zmenilo % slanosti vody v oceánoch a tým pádom aj jej hustota a to by ovplyvnilo aj prúdenie Golfského prúdu a v Európe by nastala doba ľadová. A ľadovec nemá len plochu ale aj hĺbku čiže je to objem a to už vyrátali a nie len teoretizovali ako ty tu.

[+vladimir]

Golfský prúd ovplyvňuje iba počasie vo východnej kanade a západnej Európe a na globálne otepľovanie nemá žiaden vplyv. Voda v kvapalnom stave má menší objem ako v tuhom stave a preto roztopením ľadu, ktorí sa nachádza v moriach, nedôjde k zmenám hladín vody v moriach.
Aby sa hladiny morí a oceánov zdvihli o 1mm, muselo by do nich pribudnúť 3570706950m3 vody z roztopených ľadovcov, ktoré sa nachádzajú na pevnine. Roztopením ľadovcov nepríde k žiadnemu katastrofálnemu stúpnutiu hladín morí.

[Shatterhand]

Môžeš mi spresniť, ako som mal toto tvoje vyjadrenie pochopiť?

Prečo je odlišné aj "gravitačné" zrýchlenie? Nuž lebo na póloch je to bližšie k virtuálnemu hmotnému centru zeme. Vyplýva to z toho základného vzťahu gravitácie.

Nuž tak, že ani gravitačné zrýchlenie na póloch nie je totožné s gravitačným zrýchlením na rovníku a to práve kvôli rôznej vzdialenosti k hmotnému stredu zeme, pričom aj gravitácia je s m e r o v á a nie je homogénna hocikde nad povrchom. Novinka, čo? (aj sa tie zmeny monitorovali na spresnenie GPS)

K tomu tvojmu ďaľšiemu príspevku - podľa mňa je silne zcestné tvrdiť, že golfský prúd nemá na globálne oteplovanie žiaden vplyv. Dokonca si to nepriamo sám vyvraciaš, pretože v príspevku kde si reagoval na mňa, píšeš že voda v moriach sa prelieva ako v spojených nádobách. Nuž mám pre teba novinku - počasie je jedna veľká spojená nádoba, a zastavenie, zmena smeru toku alebo spomalenie golfského prúdu by malo sakra dopad na globálnu klímu - takisto ako majú výbuchy sopiek. Na počasie sa nedá veľmi pozerať izolovane a je ho ťažké modelovať, pretože je tam najviac "viditeľný" tzv. motýlikový efekt - extrémna náchylnosť na počiatočné, hoc aj malé vplyvy.
Znamená to asi to, že všetko čo by sa po nejakej zmene golfského prúdu vytvorilo v oblasti kde ešte má jeho pôsobenie veľký dosah, by sa vytvorilo pravdepodobne úplne inak. Napr. by ľadový vzduch z arktídy šiel namiesto do Ruska rovno k nám alebo do Ameriky. Proste sakra veľa vecí by bolo inak.
Takisto aj úplné alebo 90%-né roztopenie všetkých pevninských ľadovcov by malo nepredstaviteľný dopad na globálne počasie...a je nevyrátatelné aký.

A ja pochybujem, že blahodárny.

Ďalej - ak sa to roztopí, tak určite dôjde k zmene hladín morí, nejdem polemizovať o tom, že v akej miere.
K zmene dôjde, pretože ľadovce nie sú úplne potopené, teda ak ....sa rovná tiaži kvapaliny telesom vytlačenej, tak vytlačená je len tá voda, ktorá je "tlačená" len tou časťou ľadovca, ktorá sa nachádza pod vodou. To sa dá jednoducho overiť hoc aj doma v pohári.
K tomu že ľad a voda má rozdielnu hustotu - rozdiel je dosť malý (do 10%), práve preto bude po roztopení objemovo viac vody ako ľadu. Múdrejší chápu, že hladina morí stúpne práve o to roztopené čo bolo nad hladinou. Väčší dopad bude mať asi tá zmena salinity vody, okrem toho netreba zabúdať na to, nie len sladká voda je zamrznutá, ale aj slaná.
Čiže zasa je kvantifikácia komplikovanejšia.

Ďaľšia vec je, že skadiaľ je to číslo - tých - 3,5 miliardy kubíkov vody? Lebo to nie je veľa. Zem má plochu dákych 510 melónov km^2, tak to je tak 7 mikrometrov výška vodného stĺpca na absolútne celú zem...to určite nebude stačiť na dáky 1 mm výšky hladiny oceánov (tam to bude takmer 10 mikrometrov )

Avšak len anktartída má 14 mega km^2 rozlohu a 98% je pokrytých ľadom hrúbky cca 1 míle (wikipédia tvrdí). To nám činí cca 22 mega km kubických vody a to tam nie je arktída a pevninské ľadovce Kanady a Ruska (horské ľadovce inde sa nachádzajúce sú zanedbateľné). Čiže podľa mňa z toho bude tak 22 tísíc miliárd kubíkov vody z ľadovcov anktartídy. To stačí na zdvihnutie hladiny oceánov o...no radšej to ani nejdem počítať, je to cca 6 - 7 cm.

[M1ch4l]

K zmene dôjde, pretože ľadovce nie sú úplne potopené, teda ak ....sa rovná tiaži kvapaliny telesom vytlačenej, tak vytlačená je len tá voda, ktorá je "tlačená" len tou časťou ľadovca, ktorá sa nachádza pod vodou. To sa dá jednoducho overiť hoc aj doma v pohári.
K tomu že ľad a voda má rozdielnu hustotu - rozdiel je dosť malý (do 10%), práve preto bude po roztopení objemovo viac vody ako ľadu. Múdrejší chápu, že hladina morí stúpne práve o to roztopené čo bolo nad hladinou.

Toto sme tu uz myslim rozoberali a zavisi to na obsahu soli vo vode. Avsak pri sladkej vode, ked sa lad na hladine vody roztopi, sa hladina nezmeni. Je to uplne klasicky stredoskolsky priklad. Samozrejme zanedbavam sublimaciu a anomaliu vody.

Idem teda pocitat...
Dajme si do jednotkovej nadoby s obsahom podstavy 100cm^2 1 liter vody. Takze budeme mat vodu presne vo vyske 10 cm.
Predstavme si dalej, ze sme do vody dali taku kocku ladu, ze nam hladina stupla na presne 11 cm. Lad tam volne plava na hladine.
To znamena, ze lad vytlacil 100cm^3 vody.

Vieme, ze tiazova sila sa musi rovnat vztlakovej. Obe posobia na tu kocku ladu
Takze F_G = F_vz
ml * g = Vp * Hv * g //m je hmotnost celej kocky ladu, Vp objem ponorenej casti, Hv hustota vody
teda ml = Vp * Hv //pozname Vp = 1 deci (100 cm^3 = 0.0001 m^3) a Hk = 0.99997 g.cm^-3
ml = 100 cm^3 * 0.99997 g.cm^-3
z toho m = 99.997g
To som vypocital hmotnost celej kocky ladu

Teraz staci vypocitat, aky objem bude mat voda, na ktoru sa presne tato hmotnost ladu premeni.
Na to este potrebujem objem celej tej kocky ladu. Ten ziskam lahko Vl = ml / Hl
nie je nutne ho vycislovat (ziskame tym lepsiu presnost, ked nebudeme stale zaokruhlovat)

Hmotnost sa zachova
m = H * V ( hmotnost = hustota * objem)

Takze mv = ml //hmotnost roztopenej vody = hmotnosti ladu
Hv * Vv = Hl * Vl //dosadenie vzorca do predoslej rovnosti

Vv = Vl * Hl / Hv //vyjadril som Vv objem vody

Vv = (ml / Hl) * (Hl/Hv) //dalej som dosadil za Vl = ml / Hl
Vv = (ml * Hl) / (Hl * Hv) //len prezatvorkovanie, aby bolo lepsie vidiet, ze Hl (hustota ladu) sa vykrati

Takze konecne mame Vv = ml / Hv
cize Vv = 99.997g / 0.99997 g.cm^-3
a teda Vv = 100 cm^3

V skutocnosti ani nemusim nic pocitat, mozem dosadit za ml = Vp * Hv
To dava Vv = Vp * Hv / Hv, cize Hv sa jasne vykrati a Vv = Vp, objem roztopenej vody je rovny objemu ponorenej casti ladu, co je rovne objemu vytlacenej vody.

Zaver teda je, ze objem vody, ktoru vytlacil lad, je rovny objemu vody, ktora vznikla jeho uplnym roztopenim. Co to teda znamena? Ze hladina vody sa po roztopeni ladu nezmeni. S morskou vodou to moze byt o nieco inak kvoli inym hustotam.

[kramer]

Ale na póloch sú časti ľadu aj na pevninách čiže nič nevytláčajú preto sa to tak počítať nedá predsa len tie kontinenty niesu iba samý ľad čí? A nevie presne či ľady ne póloch niesu prevažne zo sladkej vody, nie som si tým istý či je to tak preto si za tým nestojím.

[M1ch4l]

no antarktida je normalne pevnina a na nej aj okolo nej lad. arktida by mala byt iba lad na vode