Voda

[+vladimir]

Skúšal sa niekto zamyslieť, odkiaľ pochádza voda, ktorá pramení vysoko v horách? Horské masívy sú tvorené zo skál a tie nedokážu absorbovať vodu tak, ako orná pôda v nížine. Na jar sa sneh roztopil prv než stihla rozmrznúť zem a preto skoro všetka voda zo zimných zrážok odtiekla do mora. Skúste si spočítať, koľko vody vydá jeden horský prameň a prirátať k nej vodu, ktorá sa odparí prostredníctvom rastlín i priamo zo zeme. Ak by táto voda pochádzala iba zo zrážok, v lete by boli pramene dávno suché. Odkiaľ sa berie voda, ktorú máme v studniach? Ak sa niekomu dostane do studne povrchová voda zo zrážok, táto voda nieje pitná. Aj tu musím konštatovať, že vedecká teória, ktorá sa vyučuje na školách je nesprávna.

[Papek]

To je jednoduche. V horach ziju kamziky a medvede, ktore tam dnom a nocou vykonavaju potrebu. Kedze skala nie je schopna absorbovat az taky objem tychto tekutin, tak nam to prichadza do nizin v podobe potoka.
Uplne s tebou suhlasim, ze sucasna teoria, ktora sa vyucuje na skolach, je nespravna, ale z vychovneho hladiska najprijatelnejsia.

[lietadlo69]

Vladimir

[ANONYM_a7]

Preco je nespravna?

[STENLY]

to, že voda nie je pitná je už dávno známe... vdaka kanalizáciám...
preto sa čím dalej tým viac rodí malých buzerantov a inej hávede

[AmOK]

Skúšal sa niekto zamyslieť.....Skúste si spočítať, koľko vody vydá jeden horský prameň....

Horsky pramen vyda 1,5 az 18,9 litra. Zalezi podla balenia...

[+vladimir]

V zemskej kôre prúdi voda opačným smerom, ako na povrchu. Voda, ktorá v nížinách vsakuje do pôdy, sa prostredníctvom trhlín v zemskej kôre rozteká do okolitého priestoru aj pod horské masívy.
Vďaka veľkej hmotnosti horských masívov, pôsobia tieto horské masívy proti gravitácii jadra Zeme väčšou odstredivou silou ako zemská kôra v oblasti nížin a preto na vodu pod horským masívom pôsobí gravitácia menšou silou. Voda sa v zemskej kôre pohybuje podobne ako v dvoch spojitých nádobách. Tam kde na ňu pôsobí gravitácia menšou silou je hladina stúpa.
Podobný vplyv na kolobeh vody v prírode má aj jej elektrický náboj. Dažďová voda má záporný náboj a preto na ňu pôsobí gravitácia väčšou silou, ako na vodu bez elektrického náboja. V okamihu, keď vsiaknutá dažďová voda príde o elektrický náboj, účinnosť gravitácie na túto vodu klesne a vďaka odstredivej sile sa vráti na zemský povrch.
Voda ktorá má kladný náboj sa dokáže vďaka odpudivej sile odparovať aj pri teplotách blízkych bodu mrazu. Keď táto voda získa od atmosféry záporný náboj, odpudivá sila sa zmení na príťažlivú a voda sa vráti na Zem.

[Papek]

Voda ktorá má kladný náboj sa dokáže vďaka odpudivej sile odparovať aj pri teplotách blízkych bodu mrazu

what? odparovanie prebieha za kazdej teploty. Meni sa iba rychlost vyparovania, ktora zavisi do teploty, tlaku a velkosti povrchu, kedze vyparovanie prebieha iba na povrchu kvapaliny, ak neprekonala bod varu. Ale kludne pokracuj, dobre sa to cita.

[+vladimir]

Z rastúcou vzdialenosťou molekuly vody od Zeme, dochádza k poklesu gravitačnej sily, ktorá na túto molekulu pôsobí.
Môže mi niekto vysvetliť, čo rozhoduje o tom, dokedy sa môže molekula vody vzďaľovať od Zeme a kedy sa musí vrátiť na Zem?

[Tomasjerry]

To Papek nieje to pravda pri teplote -40 stupnov sa vo vzduchu uz nenachadza vzdusna vlhkost.
Zdroj:
http://upload.wikimedia.org/wikipedia/c ... euchte.png
Len som si overil, co sme sa ucili na strednej
Inak ak vies po nemecky, je to tam krasne vysvetlene ako dochadza napriklad k dazdu.
Preco vobec prsi a ake musia byt splnenen podmienky pre dazd.

[Split]

Z rastúcou vzdialenosťou molekuly vody od Zeme, dochádza k poklesu gravitačnej sily, ktorá na túto molekulu pôsobí.
Môže mi niekto vysvetliť, čo rozhoduje o tom, dokedy sa môže molekula vody vzďaľovať od Zeme a kedy sa musí vrátiť na Zem?

Rozhoduje o tom termodynamika.

[kumen]

Tá voda sa vo vzduchu nachádza aj pri -40°C (0,1 g/kg), aj pri - 50°C (0,03 g/kg) ale je jej už sakra málo to sú už mikrogramy na kg vzduchu, ale ak by si mal úplne suchý vzduch dajme tomu v PET fľaši v ktorej by si mal nejaký sorbent (ako tie guličky v topánkach) a otvoril ju aj na sibíri, tak ten vzduch z fľaše ti tam zvlhne, síce minimálne ale dôjde k odpareniu aj pri -50°C teda k odparovaniu dochádza aj pri tuhých látkach, ako dôkaz by ti poslúžil minimálny ale merateľný nárast hmotnosti tých guličiek.

A ešte k tej vladovej logike ... holanďania majú jedno šťastie že nemajú hory, inak by tam podľa vlada bola menšia gravitácia a voda by prúdila opačným smerom ... ešte šťastie že sa nespoliehajú na vlada a držia hladinu spodnej vody čerpadlami...

[Tomasjerry]

To kumen
Niesom si isty tym mnozstvom hody pri takych teplotach. Ked som sa hral s tekutym heliom ako prve co sme museli merat bol obsah vodnych par nad chladenym supravodicom. Ak by presiel plazmat po povrchu a bola by tam coilen jedna molekula vody, ktoru by to trafila bol by experiment nanic, nasledny vyboj z rozlozenia a zlozenia hoci i jednej molekuly by mi mohol zmenit magneticke vlastnosti a teda aj tok plazmatu. Inak sme sa stym hrali normal na vzduchu a fungovalo to. Profak si robil srandu, ze si robime gulove vlesky len nieje to gula ale sliz
Pristroj nam meral na pikogrami a vzdy ukazoval 0.
Pre neznalych teplota tekuteho helia 4 K

[Split]

A ktoreho helia? He-3 ci He-4 ? Ja som mal tiez predmet supravodivost a tiez som robil merania supravodiveho stavu YBaCuO Teda ak si ten supravodic pouzival.

[kumen]

Tie množstvá vody čo som uvádzal, sú počítané z Antoinovej rovnice pre tlak nasýtených pár... no tá asi už neplatí pre -270°C, tak dobre, beriem voda sa pri teplote -270 vo vzduchu už nenachádza . Pri teplote -200 by jej podľa prepočtov bolo 1^-49... ale to sa tiež asi o platnosti korelácie nedá hovoriť...