Gigapixels of Andromeda

[Leon]

Obrázky s vysokým rozlíšením Andromedy, ktoré spravil hubblov teleskop. Neskutočné mindblowing to je, keď si zoberiem koľko hviezd a všetkého ostatného tam je na tom obrázku, a pritom je to len milimetrík z našej oblohy.

[jesus1992]

nedal by sa ten obrazok niekde stiahnut? (ano viem ze to ma viac ako 4GB)

[shiro]

krasa....a nech mi nik nehovori ze sme sami...to proste nieje statisticky mozne

[Leon]

fakt, že ani sa neodvážim tvdiť, že sme sami. Takýto zlomok našej oblohy a je tam toho milión. A keď si predstavím, že koľko je ešte vidieť ďalej napr z andromedy. No proste mimo nášho chápania

[stiv]

nedal by sa ten obrazok niekde stiahnut? (ano viem ze to ma viac ako 4GB)

http://www.spacetelescope.org/images/heic1502a/ hmm?

[jesus1992]

stiv dakujem...

[M1ch4l]

obrazok sa da stiahnut v plnom rozliseni, no jediny program, kde som to vedel otvorit, je photoshop. Trosku skoda.

Inak je to velmi pekne. No viac by sme sa mali zaoberat nasou vlastnou galaxiou

[Ondro1]

Nooooo, ako obyvateľný vesmír netvorí ani 1% z pozorovateľného vesmíru:
Galaxie - blízko galaktických jadier je príliš vysoká hustota hviezd a príliš chaotický pohyb hviezd, to znamená, že nemusí trvať dlho, kým sa rozhodí gravitačná rovnováha sústavy(len niekoľko mil rokov). Tak isto je tam príliš silná radiácia.
Tak isto musí byť galaxia v mieste, kde nie je príliš vysoká hustota galaxií, lebo radiácia. Je možné, že by sa život vytvoril na bludnej hviezde uprostred vesmírneho prázdna, prípadne na bludnej planéte uprostred medzihviezdneho priestoru, ale nemôže sa v tomto prípade vytvoriť vyspelá civilizácia, lebo život by musel byť zahrabaný pod zemou, v prípade bludnej hviezdy je potreba mať dostatočné magnetické pole, aby sa odstienila radiácia v medzigalaktickom priestore z blízkych galaxií. My sme dobre položení, lebo sme mimo centrálneho clustru galaxií a nič na nás nesvieti zvrchu, sme v dvoch tretinách galaktického ramena, čiže máme dosť hviezd pred sebou, čo nám tienia výhľad na búrlivé galaktické jadro, ktoré neni až tak búrlivé ako pri aktívnych galaxiách. Ak by naša galaxia bola aktívna, asi by sme tu nemohli žiť na povrchu planéty, lebo by bol asi neobyvateľný a je možné, že by dokonca aj atmosféru odfúklo.
Tak isto nie všetky typy hviezd sú vhodné pre život - z typov OBAFGKM môžeš hneď vyhodiť OBA, pri podrobnejšom skúmaní zistíš, že aj M môžeš vyhodiť, lebo hraje rolu aj životný cyklus hviezdy. Tak isto to nie je také jednoduché s planétami.
Šanca, že v našej galaxii je život je veľká, šanca, že vo viditeľnom vesmíre je vyspelá civilizácia je dosť malá a šanca, že sa už takáto civilizácia vyvinula a vymrela je prakticky nulová, keďže sa zisťuje, že pre život, akýkoľvek život, je potreba hviezdy, ktoré majú istú metalicitu, istý podiel prvkov ťažších než vodík, ktoré sa začali objavovať v nedávnej dobe(pred pár mld rokov), potrebuje vzniknúť v galaxii, ktorá príliš nesvieti, teda nie príliš aktívnej galaxii. A život potrebuje priaznivé podmienky, hviezdu v stabilnej fázi života, kedy nesoptí, nevydáva ničivé žiarenie a tak... Preto sa život na Zemi pár miliárd rokov flákal a až v posledných sto miliónoch rokov sa vyvinula vyspelá civilizácia.

[prepelica]

Ondro1 zabudol si na roznorodost vesmiru....planeta vhodna pre zivot nemusi splnat podmienky ake panuju na Zemy...moze existovat mnozstvo variacii....vztahy medzi galaktickym jadrom, hviezdou a planetou su rozne...kazdy tvor na planete nefunguje na uhlikovej baze...su aj vynimky a ludia si dlho mysleli ze zivot moze vzniknut iba na uhlikovej baze...podla mna je tych variacii strasne vela a vsetko je zavysle od podmienok, ktore mozu byt rozne a preto moze byt kopec roznych druhov

[Ondro1]

Nie, nezabudol. My sa tu teraz bavíme o podmienkach pre inteligentný život a nie o podmienkach pre život všeobecne. Nejaké prvoky môžu žiť aj pod zemou niekde na planéte letiacej vesmírom. Ale na planéte letiacej vesmírom sa ti inteligentný život nevyvinie, pretože proste ten musí mať na ten svoj vývin určité podmienky.
Ak sa zasa chceme baviť o iných bázach zlúčenín, tak jediný možný prvok prichádzajúci do úvahy je kremík, ale pri kremíku sa ťažko nájde riedidlo. Lebo na vytvorenie života máš dve potrebné veci, ktoré idú spolu ruka v ruke. Je to práve základný prvok a riedidlo. U nás je riedidlo voda. Pravdou je, že voda a uhlík je tou najjednoduchšou a najstabilnejšou kombináciou riedidla so základným prvkom, inak by pripadali do úvahy metanol a etanol, ale tie sú extrémne nestabilné a potrebovali by ešte prísnejšie podmienky pre život a bola by ešte menšia šanca, že prežije dosť dlho na to, aby sa vyvinul z neho život inteligentný.
A ja tu teraz neprezentujem žiadne domnieky a subjektívne "podľa mňa" pocity, ale overené fakty.

Samozrejme, predpokladáme život tak, ako ho poznáme, inými slovami, nebudeme tu fantazírovať o všelijakých fantasmagóriách typu inteligentná hmlovina alebo podobných filozofických špekuláciách nad životom, proste samostatne sa rozmnožujúce metabolizujúce organizmy.

A nepochopil som to o tých vzťahoch medzi gal. jadrom, vhiezdou a planétou, prosím objasni čo tým myslíš.