Alternativne zdroje energie

[Tomasjerry]

to Split
si mi to vytrhol z ust.
Jedym krasnym dokazom, casticoveto charakteru je prave cierna diera. Ak by bolo svetlo len vlnenie, tak by sme ciernu dieru videli, nakolko sa da porozovat ak hlta velke mnozstvo hmoty v rengenovej oblasti.
Potom ma napada dolezita otazka:
Co je potom foton ???
Vplym magnetizmu na latky nieje jednoznacne preskumany. Je dostatocne preskumany pre male polia.
Nik vsak presne nedokaze preskumat vplyv magnetizmu na latky pri obrovskych poliach radoch 1 kT a viac.
Moznho by uz take pole aj posobilo na svetlo, ale take pole dosahuje Magnetar a tam sa neda odlisit vplyv magnetizmu a vplyv gravitacie.

[Ondro1]

to Split
si mi to vytrhol z ust.
Jedym krasnym dokazom, casticoveto charakteru je prave cierna diera. Ak by bolo svetlo len vlnenie, tak by sme ciernu dieru videli, nakolko sa da porozovat ak hlta velke mnozstvo hmoty v rengenovej oblasti.
Potom ma napada dolezita otazka:
Co je potom foton ???
Vplym magnetizmu na latky nieje jednoznacne preskumany. Je dostatocne preskumany pre male polia.
Nik vsak presne nedokaze preskumat vplyv magnetizmu na latky pri obrovskych poliach radoch 1 kT a viac.
Moznho by uz take pole aj posobilo na svetlo, ale take pole dosahuje Magnetar a tam sa neda odlisit vplyv magnetizmu a vplyv gravitacie.

V relativistickej fyzike je fotón tzv. bezzdrojové elektromagnetické pole. Je to presne to, čo to znamená, je charakterizované v elektrodynamike klasickým elektromagnetickým tenzorom (F_(mi ni)). To, že má hmotnosť súvisí s tým, že má relativistickú hybnosť, ktorá sa dá charakterizovať relativistickou hmotnosťou. Nie je to kľudová hmotnosť, vychádza to z tej rovničky schovanej za tou slávnou rovnicou E=mc^2, už som zabudol presné znenie, ale dostane sa tým, že sa zamyslíš či je hmotnosť invariant, z výpočtov ti vypadne, že nie je(mení sa so zmenou sústavy) vybehne ti tam relativistická hybnosť a ak zavedieš klasickú kinetickú energiu E=1/2mv^2, tak ti vybehne, že energia je súčet relativistickej a kľudovej hmotnosti krát rýchlosť znížená o nejakú tú gamu. Teraz otázka: čo je to pole? Tu si musíme zavolať na pomoc Maxwella. Ten vymyslel pekné rovnice, ktoré v originále boli písané v schvabachu a kvaterniónom, ale čo je dôležité, že v originále boli písané nie B a E, ale za E a B písal fí(skalárny potenciál) a Aävektorový potenciál) podľa rovničiek E=-grad fí-dA/dt a B=rot A. Lenže tu je problém. Rotácia je v podstate derivácia vyššieho rádu a tak isto, ako keď sa snažíš obrátiť deriváciu a niečo zintegrovať, máš funkciu voľnú až na nejakú konštantu, tu je konštantou gradient funkcie. Ten ti pri rotácii vypadne. A táto funkcia, táto voľnosť sa nazýva kalibračná voľnosť. Čo sa v kvantovej teórii poľa robí, že sa povie, že tie funkcie sú kalibračné bozóny, čiže fotón, gluón, W, Z a higgs. Každé sú riešením kalibračnej voľnosti iného poľa, pričom Higgsovo je to jediné fyzikálne naozaj fundamentálne pole(ono je to pri slabej interakcii zložitejšie a pri silnej ešte zložitejšie, pretože slabá interakcia je úplne virtuálna a W, Z môžu žiť len menaj než niečo ako ich hmotnosť krát planckova konštanta, ale neviem presne, asi kecám, a gluóny majú náboj, čiže môžu interagovať samé so sebou, naviac máme teóriu ktorá funguje pri vysokých energiách, ktoré sú v urýchľovačoch, ale nevieme nič o tom, čo sa deje pri nízkych, v hadrónoch, inak v podstate je to tak divné, že môžu interagovať samé so sebou, vytvárať kvarky ako elektrón-pozitrónové páry pri fotónoch, ale tieto kvarky silne interagujú samé so sebou, gluónami a ostatnými už originálnymi reálnymi kvarkami a keď sa snažíš pozrieť na štruktúru hadrónu napríklad elektrónovým alebo akýmkoľvek scatteringom, tak ich normálne pri nižších energiách vidíš, inak práve nízkoenergetickú silnú interakciu študujeme na COMPASSe v CERNe, keď rozptyľujeme pióny na protónoch). No ale späť k fotónom, je jasné, že fotóny interagujú s magnetickým poľom, predsa je to elektromagnetické pole a magnetické pole, magnetická zložka elektromagnetického poľa vo fotóne obecne interaguje s magnetickým poľom, je to "interakcia" pole-pole a keď si zmeriaš pole dvoch cievok, tak môžeš vidieť ako spolu ich polia interagujú. A jasné, že nevieme študovať extrémne silné EM polia, keď maximum, čo dokážeme vyrobiť je 11T(myslím, že to je súčasne prakticky používané prototypy magnetov pre budúcu generáciu high-luminosity LHC, rekord je tuším niečo okolo 14T alebo koľko, možno viac, ale spíše ne ). Práve preto, že nevieme, čo sa deje pri vysokých magnetických poliach ani nevieme presne, čo sa deje vo vnútri hviezd, prečo je fotosféra tak aktívna, ako vznikajú protuberancie, prečo je koróna rádovo teplejšia než samotná fotosféra slnka máš pravdu, keby sme dokázali študovať magnetické polia vysokej intenzity, tak by sme našli odpoveď na kopec otázok z astrofyziky(nielen).
Ad čierna diera - tá svieti v roentgenovej oblasti keď do nej niečo padá, pretože normálne ak by niečo spadlo do čiernej diery, ktorá nerotuje, tak by spadlo a nič sa nedialo. Rotujúca ČD ale má okolo seba magnetické plole, ktoré je zložito pozakrivované, čo interaguje s hmotou v akréčnom disku, ktorá stráca svoju hybnosť vo forme x-ray.

[Split]

Ondro: robis v CERNe?

[Tomasjerry]

Nadherne si to napisal.
Vznik X-ray sa mi nechcelo takto rozpisovat, aby som nenapisal hluposti, ale krasne si ma doplnil. Prave tam som chcel poukazat na to, ze hmota uz pada do vnutra ciernej diery = uz ani svetlo neunikne, ale X-ray ano. Prave toto poukazuje na casticovu povahu svetla.
Sranda je, ze svetlo sa v roznych prostrediach rvozne siri, mozno tam je odpoved na rozdiene teploty pri hviezdach.
Tie magnetary si ma troska nepochopil. Ide mi o toto:
Je dokazane, ze dostatocne silne magneticke polia, dokaze ovplyvnovat samotnu hmotu natolko, ze dokaze narusit jej strukturu. Nik vsak nevie povedat, ci by silne magneticke pole dokazalo narusit strukturu samotneho atomu, cize priamo porusit medziatomove vezby, ci mozno aj viac a ovplyvnovat samotne subatomarne castice, ktore su nositelmi naboja.
To shiro
Takze uz chapes, ako sa da pozerat na svetlo?
Pre mna je dost fascinujuce sa spravanie svetla rovnakej vlnovej dlzky, ale presne opacnej frekvencie. Ako aj samovolne uvolnovanie fotonov pri zmene stavu elektronu, ktory prechadza z vyssej hladiny na nizzsiu. (ano je to luminiscencia).

[Ondro1]

No interakcia vonkajšieho magnetického poľa a jadra atómu, to je predsa základ NMR, alebo MRI, magnetická rezonancia, ako lekári majú radi. A to práve komunikuje s elektrónovým obalom hyperjemnou interakciou.
Split: no ak ti mám povedať presne, tak robím an aplikáciách THGEM na RICH countery na COMPASSe. THGEM je nová technológia elektrónových multiplikátorov, a ako prví sme ju aplikovali na cherenkovov detektor

[Shatterhand]

Ja sa nechcem do toho miešať ale k truhlíkom typu "svetlo je vlna a miešať do toho častice je podľa mňa blbosť"(či také niečo) poviem len toľko: viete za čo dostal Albert Einstein Nobelovu cenu?

@Tomasjerry: Nechce sa ti rozpisovať aby si nepísal hlúposti...ale aj tak ich píšeš.

Prave tam som chcel poukazat na to, ze hmota uz pada do vnutra ciernej diery = uz ani svetlo neunikne, ale X-ray ano. Prave toto poukazuje na casticovu povahu svetla.

Vysvetli mi prosím ťa, ako z časti vety na ľavo od symbolu = vyplýva časť vety na pravo od =.
A ten X-Ray je čo teda ak nie svetlo podľa teba?
A ako si z tohto uzáveru(ktorý je chybný mimochodom) dostal, že svetlo je častica?
Ešte raz - čo je podľa teba X-Ray?
Ty v tom máš absolútny guláš, alebo sa absolútne nevieš vyjadriť; avšak človek čo v tom guláš nemá, sa jednoducho takto vyjadriť nemôže. No offence.

Mám pre teba novinku - ani svetlo neunikne ani X-Ray neunikne z čiernej diery(teda spoza horizontu udalostí). Keďže X-Ray nie je nič iné ako svetlo, svetlo = elmag. vlnenie/žiarenie fotón(sú aj iné pomenovania v závislosti od vlnovej dĺžky častice). Svetlo je proste čistá, beznábojová forma energie, kvantum.

A vieš prečo teda "uniká" ten X-Ray čiernej diere?
Nuž, žiadny neuniká, on vzniká tesne pri horizonte udalostí a letí preč. Vzniká tam preto, lebo v tesnom okolí horizontu udalostí je už tak silné gravitačné pole, že pravdepodobnosť premeny virtuálnych antičastíc na reálne antičastice je tak veľká že sa tá premena deje pomerne často. Až tam vznikne antičastica, zanihiluje s najbližšou časticou čo putuje do čiernej diery(ešte tesne pred horizontom udalostí), anihiláciou(premena častíc na čistú energiu - čo je svetlo - rovnú práve súčtu ich energií...čo nám dáva práve X-Rays). X-Rays potom uletia preč do vesmíru, pretože nie sú za horizontom udalostí.

Pre mna je dost fascinujuce sa spravanie svetla rovnakej vlnovej dlzky, ale presne opacnej frekvencie.

Nemám poňatia čo si týmto chcel povedať. Ako že čím väčšia vlnová dĺžka, tým menšia frekvencia? Čo je na tom fascinujúce keď je to presne inverzná veličina cez konštantu c?
Logicky keď si nakreslím sínusoidu, tak nemôže rásť frekvencia zároveň s vlnovou dĺžkou a opačne.
Alebo čo si chcel povedať?

ko aj samovolne uvolnovanie fotonov pri zmene stavu elektronu, ktory prechadza z vyssej hladiny na nizzsiu.

Toto napríklad fascinuje aj mňa, avšak vlastne zbytočne, pretože my ľudia si silou-mocou musíme niečo za niečím predstavovať.
Svetlo vlastne nie je častica ani vlna. To len my si ho tak predstavujeme, a to, či tak alebo onak - závisí od toho, ako sa nám to hodí

Pre všetkých - ešte stále som sa nedozvedel ako teda ovplyvníme to svetlo inak ako gravitačne/materiálovo.

A ešte jedna vec -

Je dokazane, ze dostatocne silne magneticke polia, dokaze ovplyvnovat samotnu hmotu natolko, ze dokaze narusit jej strukturu. Nik vsak nevie povedat, ci by silne magneticke pole dokazalo narusit strukturu samotneho atomu, cize priamo porusit medziatomove vezby, ci mozno aj viac a ovplyvnovat samotne subatomarne castice, ktore su nositelmi naboja.

Tá prvá veta - povzdelajte ma, alebo sa pod tým chápeme niečo iné. Ja viem napríklad to, že silným el. poľom vieme vytrhnúť z atómov elektróny, to isté bude zrejme možné aj s magnetickým poľom aj keď neviem. Avšak to podľa mňa nie je narušenie štruktúry hmoty. Ferokvapaliny, vytváranie domén a pod. teraz na mysli nemám, pretože na leveli atómov sa nič nemení. Okrem toho v kovoch sa elektróny voľne pohybujú, čiže akoby boli všetky atómy kladné, keďže si "nedržia svoj" elektrón, takže akoby to bolo zas len pôsobenie mag. poľa na nabité častice.

Mňa skôr zaujíma iné - všetci poznáme obrázok kozmonauta padajúceho do čiernej diery - to jak sa predlžuje vplyvom rozdielu gravitácie kvôli svojej výške.
Ak by bola gravitácia ČD dostatočne silná, stalo by sa to isté aj s atómom? Keď vie neutrónová hviezda divy, tak prečo nie..

[Ondro1]

Tiež mu veľmi nerozumiem, ale nechcel som byť za toho zlého, čo mu to bude vyčítať.

[Tomasjerry]

Tak tvoje oci by som chcel mat.
Vidis rendgenovo.
To mi prosim povec, ty iba zachytavas rendgenove vlny, alebo ich aj z oci emitujes
Prosim chod si nastudovat problemaiku horizontu udolosti a deje, ktore panuju pri vstupe castic do ciernej diery, ako aj co je Hawkingovo žiarenie.

[Shatterhand]

No čo už...
Za prvé netuším čo sú "rendgenove vlny"; za druhé - to čo som spomínal - tie virtuálne častice, to je jedno z vysvetlení.

[Ondro1]

No padanie do čd by som skôr pripísal relativistickej teórii elasticity... Až keby to kozmonauta a jeho atómy roztrhalo na elementárne častice, až potom by som začal rozmýšľať o fyzike častíc okolo horizontu. V podstate dobrá otázka, ktorú by sa hodilo spočítať je, v akej vzdialenosti od horizontu udalostí bude vyrovnaná sila elektromagnetickej a gravitačnej interakcie a v akej, pokiaľ to je ešte nad horizontom, bude vyrovnaná silná interakcia a gravitácia. Neviem, či to už niekto(rozumej nejaký superpočítač, pretože predpokladám, že by to bola úloha na nelineárne DR) spočítal.

[Tomasjerry]

To je aj moja otazka
Akú majú vaše invertery účinnosť ? Ako ich chladíte ?
Nedavno som riesil u kamosa na chate srandovny problem. V leto vsetko OK, pokial bezi iba na solare.
Postavil si axialku teraz ma problem s nabijanim baterii z vetra nakolko ma tam troche vela prevodnikov.
Problem je, ze veterka dava vystup 300 V striedavy. Z toho potrebuje vystup 24 V na baterie. Zevraj sa mu 12 V neosvedcili.
Mozno to bude suvisiet aj z dlzkov vodicov, ktore mu idu zo strechy do pivnice.
Ak pomaly sa zvysuje vykon veterky je to OK, ak dojde k narozovenu zdvihnutiu tak invertor odpoji a netusime preco
Inak robil to home made podla navodov z netu (on je elektrotechnik, ja taky amater).
Otazka este do plena, kde skladujete bateria, aka je teplota vlhkost, vetranie ??

[KennethBok]

Smutnym faktem je, ze NEEXISTUJE alternativa fosilnim palivum vyrabenym z ropy. Kazda "alternativa" ma neprekonatelne prekazky:
1 biopaliva: nelze skalovat do potrebnych objemu kvuli nizke EROEI, spalili bychom pak vsechno jidlo...
2 vodik: neni primarni palivo, je jen nosicem energie vyrobenym z jinych paliv:
2a z jinych uhlovodiku... bezpredmetne, neresi to problem
2b elektrolyzou vody... problem je presunut na kapacitu elektraren a zesilen snizenim ucinnosti celeho procesu
2c ma technologicke problemy spojene se skladovanim a spalovanim
3 akumulatory: pominu-li fyzikalni limity kapacity akumulatoru dane kapacitou chemicke vazby, a take prakticke problemy spojene s dobou nabijeni, dojezdem a infrastrukturou, pak:
3a oproti predpokladum nekterych z vas na svete opravdu neni dostatek zasob, tezebni kapacity a zpracovatelske kapacity pro drahe kovy a zejmena lithium to, ze zemska kura obsahuje spousty lithia jeste neznamena, ze obsahue dostatek smysluplne vytezitelneho lithia
3b pouziti akumulazoru neresi problem se ziskanimenergie, jen jej presouva jinam za soucasneho snizeni efektivity celeho procesu
4 nekterymi zminene jaderne elektrarny nejsou resenim opet z duvodu skalovatelnosti; i proste zdvojnasobeni kapacity jadernych el. je ukol na dve desetileti, pokud by ovsem existovaly dostatecne vyrobni a materialove zdroje, nemluve o palivu.