Absolútnu odpoveď Ti dajú Lukjanenkove knihy Falošné zrkadlá a Labyrint odrazov (volne preložené). Mám taký pocit že už vyšli aj v češtine...grafoman napísal:Zasa sa dostavame k virtualnej realite. Ano jasne ze by to bolo zlozite, ale nemusel by si simulovat ani zdaleka vsetko aby si mal pocit ze si v inom, virtualnom svete. Stacil by pohybový aparát aj s hmatom, zrak, sluch, čuch a chut a miliony inych veci ktore bezia bez toho aby sme si ich uvedomovali by bezali dalej v realnom svete. Samozrejme ze je to strasne zlozite a ze by sa tym nedosiahol uplne presvedcivy efekt niecoho neskutocneho, ale bolo by to aspon na pol cesty. Podla mna je to len otazkou casu kym take nieco raz bude mozne a co sa tyka tych elektronickych protez tak samozrejme ze dana oblast a aj perif. nerv musia byt neposkodene tak ale myslim si ze vacsina ludi co ma nieco amputovane ma danu oblast mozgu neposkodenu, no v kazdom pripade je to predzvest toho ze je to mozne a co je mozne tak jedneho dna bude realne. Ano crysis ma velmi peknu grafiku a keby sme to rozratali na percenta tak si myslim ze ak je crysis teraz 100 percent co sa tyka realnosti tak keby bola hra s dvajnasobnym grafickym vykonom tak by to uz stalo za to.
Špica čítanie a je to presne o tom čo tu píšeš. Doslova život vo virt realite. Odporúčam.
K plnému prežitiu zážitku stačí stimulovať nervové centrá. Otázka je, či to dokážeme bez poškodenia mozgu a či budeme vedieť ktoré centrum a ako štuchnúť, aby si mal pocit že ješ čokoládu. Keby aj existovala mapa mozgu, každý človek je jedinečný a nebude mať identické usporiadanie potrebných oblastí v mozgu (každý máme napr. uši, ale každý jeden ich má aspoň trochu iné)