Kvantová mechanika

[16cmfan]

Tak čo, nájdu sa tu aj nejaký fanúšikovia ? KM je veľmi zaujímavá veda, povedal by som, že zatiaľ najlepšia fyzikálna teória spolu s General relativity. Vychádza z nej kopu predpokladov, zaujímavých až neuveriteľných. Popisuje svet na mikroskopickej úrovni, čiže kvantovej. Svet, ktorý sa riadi inými zákonmi ako veľké objekty ako som ja, futbalová lopta atp. Gravitácia tam nemá skoro žiadnu moc a do popredia sa dostáva silná a elektroslabá sila. Tak čo ? Ešte stále je to nuda ? Som zvedavý, kto skôr nahodí nejakú zaujímavú tému.

[16cmfan]

No vidím, že s kvantovkou tu nepochodíme

[M1ch4l]

tomu len málo ľudí rozumie. Skús niečo jednoduchšie, najlepšie niečo z nášho reálneho sveta

[Ondro1]

Ja budem reagovať až keď si prečítam tie feynmanove knihy, čo mám doma.
Inak Feynman vraj raz povedal, že "Kvantovej mechanike sa nerozumie nikto", takže, Michal, nič si z toho nerob.

[16cmfan]

Máš tie knihy v CZ jazyku ? Asi predám bicykel za ne

Btw, Ondro - to si počkáme ešte tak 30 rokov, pretože jedna vec je prečítať a druhý začať chápať

@M1ch4l - ťažko niekde ukázať prejav KM na makroskopickej úrovni, resp. on tam je, ale ľudí to nezaujíma, chcú mať niečo "do ruky", takže táto téma je asi dead. Hneď vedľa je špeciálna teória relativity.

// tak možno až tak dead nie, vďaka QM máme jadrové elektrárne a tú vecičku v medicíne, čo využíva kvantové tunelovanie... nespomeniem si.

[M1ch4l]

som nemyslel KM v makrosvete, ale proste nieco vylucne z makrosveta

[Ondro1]

Máš tie knihy v CZ jazyku ? Asi predám bicykel za ne

Btw, Ondro - to si počkáme ešte tak 30 rokov, pretože jedna vec je prečítať a druhý začať chápať

Haha, tak to máš pravdu
Nie v angličtine, v SJ/ČJ som ich nenašiel.

[16cmfan]

Tak to je nemožné bohužiaľ.

//Ondro - čítanie na celý život

[Ondro1]

Ak chceš tému, tak skúsim nahodiť:

Možno o tom neviem až také podrobnosti, ale veľmi ma zaujíma problém kvantovej gravitácie. Napadlo ma, čo keď sa na ňu pozeráme úplne zle? Čo keď gravitóny neinteragujú s inými časticami, ale s priestorom samotným? Možno to znie divne, ale relativita predpokladá, že hmotné objekty deformujú priestor a nám sa zdá, že majú gravitáciu. A niektoré teórie zas predpokladajú kvantovanie priestoru. Čo ak je priestor tvorený z miniatúrnych častíc, menších než čokoľvek pozorované interagujúcich s časticami práve gravitáciou a to tým, že sa zhlúknu okolo častice? Ale stále je problém so silou gravitácie. To by sa však dalo odstrániť. Možno ak by gravitácia častiece závisela od hmotnosti, ale každá častica by interagovala silou s takým obrovský dosahom, že rozdiely by boli patrné až v určitej vzdialenosti a na kvantovej úrovni by bol priestor zdanlivo rovnomerný a nedeformovaný?

A teraz mňa rozbite a zakopte pod Zem

[16cmfan]

V jednej časti máš pravdu, na kvantovej úrovni je priestor nedeformovaný ale to aj na makroskopickej úrovni, napríklad STR (špeciálna teória relativity) alebo lokalizovaná OTR (obecná teória relativity).

Čo sa týka gravitónov - ten samotný by mal len spolu-spôsobovať to ohýbanie.. higgsov mechanizmus naopak samotnú hmotnosť. Je ale nutné si uvedomiť, že samotný pojem hmotnosť je zavádzajúci a radšej hovorme o energii, tak sa dá potom ľahšie vysvetliť veľa javov ako v STR tak aj KM.

Hmotnosť samotná je vždy invariant, kľudne ju môžme zameniť za kľudovú energiu bez dodatočne pridanej kinetickej energie E0=mc^2. Hmotnosť ako taká je vždy nemenná pre toho, kto stojí v rovnakej vzťažnej sústave, pre iného ale môže predstavovať potenciálna a kinetická energia iné hodnoty. Predstav si seba na zastávke. Ty stojíš a ide Ti oproti autobus. Z autobusu to vyzerá, že Ty sa pohybuješ smerom k nim a vlastne majú pravdu, takže by sa mala zvýšiť aj tvoja kinetická energia, ale Ty stojíš.

Dám iný príklad, poznáme, že nič nemôže ísť rýchlejšie ako svetlo, pretože to nakoniec bude potrebovať nekonečné množstvo pridanej energie kôli nekonečnej hmotnosti. Ale kozmonaut v rakete nebude milión krát tažší, nepocíti nič. Ale vonkajší pozorovateľ dobre vidí, ako sa zmršťuješ v smere k nemu a predĺžuješ smere od neho. Zo správne zvolenej vzťažnej sústavy má aj aj futbalová lopta nadsvetelnú rýchlosť, veď ak by sa pohybovala rýchlosťou 1000km/s a ja by som jej šiel priamo oproti tesne pod c, dajme tomu 299 792km/s tak by mala ísť nad c, ale vieme, že to tak nie je, ani jeden objekt sa touto rýchlosťou nepohybuje. A potom tam existujú ďalšie javy, ako je dilatácia času, kontrakcia dĺžok, relatívnosť súčasnosti.

Kecám tu o Relativite vo vlákne o KM, ale aspoň vieš, prečo je také ťažké vytvoriť funkčnú a overiteľnú teóriu. V kvantovke neexistuje niečo také, ako lokalizovaná častica. Len detekovaná. Z boda A do bodu B nám letí loptička - vieme vypočítať jej dráhu, vidieť ju, sledovať, ako si to perie do bodu B. V kvantovke nič "medzi" nevidíme, len začiatok a koniec experiment, to všetko medzi tým existuje len na papieri fyzikov a počítajú sa len amplitúdy (Up, Down) hustoty pravdepodobnosti vo všetkých "4 vektoroch -x,y,z,t" ale tam všetka podobnosť s TR končí. Dúfam, že som to nedoplietol.

[RP]

@M1ch4l - ťažko niekde ukázať prejav KM na makroskopickej úrovni, resp. on tam je, ale ľudí to nezaujíma, chcú mať niečo "do ruky", takže táto téma je asi dead.

Princip korespondencie v kvantovej mechanike v podstate (-zhruba/priblizne-) hovori, ze ak kvantova mechanika popisuje makroskopicky objekt, tak jeho popis sa limitne blizi klasickemu opisu. Teda na makrourovni sa kvantova mechanika z principu neprejavi nijako inak nez klasicka mechanika. Teda nemas ako ukazat prejav KM na makroskopickej urovni, lebo ziaden nie je (vynimkou su napriklad specialne pripady javov pri velmi nizkych teplotach).

[16cmfan]

@M1ch4l - ťažko niekde ukázať prejav KM na makroskopickej úrovni, resp. on tam je, ale ľudí to nezaujíma, chcú mať niečo "do ruky", takže táto téma je asi dead.

(vynimkou su napriklad specialne pripady javov pri velmi nizkych teplotach).

Jo, Bose-Einsteinov kondenzát Zaujímavá vecička

[Ondro1]

...

Nemusíš mi tu vysvetľovať relativitu ani qm, absolvoval som už pár prednášok a prečítal pár kníh, aké-také základy viem.
Ja osobne vidím v kvantovke trocha problém, a to tým, že v normálnom svete proste náhoda nejestvuje. Zoberme si príklad s kockou. Ak poznáme všetky premenné, od polohy kocky pri začiatku hodu: silu hodu, uhol dopadu, rotáciu, materiál kocky a povrchu, trenie vzduchu, vzdušné prúdy(ak hádžeme vonku, fúka a kocka je ľahká, tak to zaváži dosť), a.i., celkom isto by sme mohli vypočítať, aké číslo padne. Tak isto pri ľudských rozhodnutiach by sme mohli vypočítať, ak by sme poznali všetky premenné, ako sa rozhodne. Dôkaz používajú profi pokroví hráči po celom svete každú hru. Je aj psychologicky preukázané, že pri pokusoch o náhodné činy sa človek alebo zver správa pri poznaní všetkých premenných predvídateľne a celkom nenáhodne(celkom pekný seriál chodil, kde toto bolo prezentované, čo na pravdivosti nič nemení, volal sa Vražedné čísla). Dokonca za dokonalý program na generovanie náhodných čísel s tak komplexným algoritmom, že je nepredvídateľný, platia banky, kasína a aj armáda obrovské sumy. Ako potom môže jestvovať náhoda? To je problém kvantovej mechaniky. Ako niektorí hovoria, pravdepodobnosť javu je xy% a je na náhode, či sa jav stane. Podľa mňa, ak by sme poznali všetky premenné častice, kvantová mechanika by nebola o pravdepodobnosti a náhode. Podľa mňa nie je zložitá, akurát jej nerozumieme a preto som skeptický pri teóriách s viacerými rozmermi. Ešte strunová teória daj-daj, ale teória kvantovej gravitácie, ktorá preniká cez iné dimenzie je podľa mňa trochu dosť pritiahnutá za vlasy. Ale zasa nehodnotím, nehovorím nič, pretože viem, že možné je takmer všetko.
Ale my nevieme, nedokážeme si ani predstaviť všetky pohyby častice a všetky premenné na ňu pôsobiace, nepoznáme až tak dobre mikrosvet, preto treba iba experimentovať, experimentovať a experimentovať. Ďalším problémom je, že sa na pozorované častice pozeráme ako na niečo nezvyčajné a neuvažujeme, že aj pozorovateľ a pozorovacie prístroje sú zložené z presne tých istých častíc.
A to, že nevieme, je na qm také zaujímavé a lákavé, objavovanie.

[16cmfan]

Ja som to nevysvetľoval pre Teba ale hlavne pre ostatných. Btw, pri kvantovke je tých možností nekonečne veľa, aj vlnová funkcia napr. elektrónu môže byť nekonečná, resp. veľká asi ako vesmír a to je z princípu nemožné nejak vypočítať, proste musíme sa zmieriť stým, že svet takto funguje. Jasné, hustota pravdepodobnosti nám dáva ako takú predstavu, ale stále je to len pravdepodobnosť. Žiadne skryté parametri tam nenajdeme, aj keď si nechávam miesto na zázrak, uvidíme.