Ide tam práve o tú relatívnosť, kedy ak sa pohybuje dvojča vzhľadom k druhému, ktoré stojí na Zemi v=0.8c ale tým pádom sa aj Zem pohybuje vzhľadom k rakete tiež v=0.8c, takže starne aj to dvojča na Zemi. Starnú obaja. Tak potom prečo je dvojča, ktoré cestovalo predsa len mladšie ako to, ktoré ostalo na Zemi.
Odpoveď je celkom jednoduchá, ak zistíme, že raketa nebola celý čas v inerciálnom systéme, ale že, narozdiel od Zeme postupne zrýchľovala a spomalovala - princíp ekvivalencie hovorí, že gravitácia na Zemi je to isté ako zrýchľujúci systém, napr. loď, v ktorej stále máme zapnutý motor. Tým pádom to dvojča v rakete zostarne menej. Čas mu beží pomalšie, pretože sa už nepohybuje v rovnomernom priamočiarom pohybe ale vďaka zrýchleniu akoby bol vychýlený od najkratšej "ceste" časopriestorom. Takže sa to prejavuje tak, že čas sa spomaľuje vzhľadom k Zemi.
Gravitácia - to je len zakrivený časopriestor. Každé teleso má tendenciu, resp. takto sa vždy pohybuje rovnomerným pohybom po svetočiare naprieč priestorom. Stále rovno, aj naša matička zem okolo slnka, lentá dráha je zakrivená, preto sa otáčame okolo slnka po kruhovej, alebo elipsovitej (neviem presne akej) dráhe.
Veď si to môžeš vyskúšať aj doma. Na prúžok papiera, dlhého asi tak 15cm si nakresli priamku - najkratšia cesta časopriestorom medzi dvoma bodmi (nazvať to môžme aj úsečka). Teraz ale ohni papier napr. do kružnice. Ohla sa Ti aj tá priamka. Ona je priamkou stále, veď sa ohol samotný priestor, nie priamka!
Tak teraz už máš predstavu, čo je gravitácia. A vieš, prečo všetky veci, či už pierko alebo 1kg guľôčka dopadne stále v rovnaký čas na Zem (za predpokladu, ak sú súčasne pustené z rovnakej výšky samozrejme). Padajú stále po čo najkratšej možnej dráhe, tak ako úsečka, sa zakrivila dráha pierka a guľôčky a nezáleží na ich hmotnosti
*. A čím je priestor viac zakrivený, pociťujeme večšie grav. zrýchlenie. V inej sústave, ktorá je spatá so Slnkom, je grav. zrýchlenie večšie - je tam viac zakrivený časopriestor, smerom od slnka gravitačná "sila"
** slabne, jej gradient.
*(hmotnosť, to je energia a to pociťujeme až vtedy, ak s niečim interaguje, s inou hmotou, ale dokiaľ nedopadne na nejakú pevnú prekážku, môžme poznať len jej vnútornú energiu - kľudovú hmotnosť, tá sa nemení v čase, ak sa ale objekt pohybuje rýchlo, má večšiu kinetickú energiu = večšiu hmotnosť, v inej súradnicovej sústave sa ale ani nemusí pohybovať a má len kľudovú hmotnosť)
** ako sme zistili, žiadna sila v skutočnosti neexistuje, všetky objekty "plávajú" časopriestorom po čo najkratšej dráhe, aj svetlo. Prečo má svetlo stále konštantnú rýchlosť, ktorá nezávisí od zdroja svetla ani inej rýchlosti pozorovateľa ? Ako to, že sa všetci pozorovatelia, či ich je 2 alebo milión a každý sa pohybuje inými rýchlosťami (trebárs aj tesne pod c) vždy zhodnú na rovnakej, tej istej rýchlosti svetla ?
Zhodnú sa, pretože, pre každého pozorovateľa beží čas ináč!
Príklad - Svetlo vyšleme rýchlosťou 1c z nehybného bodu vzhľadom k terčíku, ktorý sa blíži smerom k nám rýchlosťou 0.5c. Terčík by mal zaznamenať rýchlosť svetla 1.5c. Ale zaznamenal len c. Kde sa stratilo zvyšných 0.5c ? Terčík sa vzhľadom k nám skracuje v smere k nám a jeho čas rozťahuje (spomaľuje) všetko tak elegantne, aby sa stále každý pozorovateľ zhodol na rovnakej rýchlosti konštantnosti svetla.
A teraz sme nato "kápli".
Každé teleso sa pohybuje v časopriestore po priestorovej zložke
x y z a časovej
t. Teleso, ktoré stojí vzhľadom k inému telesu má nulovú
x y z zložku. Nepohybuje sa v priestore dopredu, doľava ani hore. Ale starne tak ako tak, takže sa pohybuje po časovej ose rýchlosťou
t. Jemu beží čas vždy najrýchlejšie (pretože mi vlastne stojíme a hýbe sa všetko ostatné) vzhľadom k niekomu, kto sa pohybuje. Ak sa teraz ale začne pohybovať aj po
x y z (stačí, že aj po
x, proste po priestore) tak sa mu musí (tak to proste funguje) spomaľovať rýchlosť
t, teraz sa jeho vlastný čas spomaľuje a čím rýchlejšie ide po
x tým pomalšie mu ide
t. A naopak.
Tu je pekný obrázok
Na obrázku vidieť, prečo je rýchlosť svetla rovnaká. Pohybuje sa v=c, čo znamená, že mu už nič neostalo pre časovú zložku, preňho čas zastal. Jemu sa zdajú všetky tie pre nás úžasné vzdialenosti nekonečne krátke. Dá sa povedať, že rýchlosť svetla je v určitom zmysle nekonečná. Nedá sa dosiahnuť pre hmotné objekty, je pre nás nekonečná či nedosiahnuteľná, to je jedno. Nám stačí vedieť, že vlastnosťou priestoročasu je, že limit rýchlosti ostal na c=300 000km/s.
Tak a teraz v skratke - u=0.8c + W=0.8c=0.9998c vždy pod c, svetlo muselo uraziť večšiu vzdialenosť od zdroja, ktorý sa pohyboval oproti nám, pretože sa skracoval čumák jeho auta, zvečšovala sa vzdialenosť, tú istú pravdu máme aj v tedy, ak povieme, že to svetlu trvalo dlhšie, kvôli spomalenosti času.
To je koniec, všetko som to vytiahol z hlavy, môžu tam byť chyby, hlavne v úvahách a slovných vyjadreniach. Takže niekto môže nájsť chybu a hlavne, aj ja sám sa môžem mýliť a niečo som možno zle pochopil aj ja a tým pádom tu môžu byť chyby. Snažil som sa ale opísať problém vlastnými slovami, hodenie linku do fóra ne nejaký iný zdroj nemá valný význam, ľudia sú lenivý už aj klikať 
a mňa to baví. Takže hurá na mňa s otázkami a kritikou. Robím to pre Vás 
a už ma aj napadla ďalšia téma, rozdiel medzi relativistickou "hmotnosťou", ktorú popisuje práve E = m*c^2 a kľudovou, ktorá ostáva invariantom E
