Teória relativity

[Split]

častice, u ktorých je elektrický náboj priamoúmerný hmotnosti častice.

S prepacenim najhlupejsia idea aka existuje. Je jednoznacne dane, ze nositelom naboja su protony, elektrony, antiprotony, pozitrony. Hodnota naboja je teda dana poctom a NIKDY nie hmotnostou castice.

Ak som správne pochopil funkciu urýchľovača, o druhu novovzniknutých častíc pri náraze urýchlenej častice do terčíka rozhoduje kinetická energia urýchlenej častice.

A ked ti poviem ze existuju urychlovace, pri ktorych po naraze do tercika nevznikne ziadna castica?

Ak je urýchlená častica vystavené elektrickému poľu urýchľovacieho napätia až do okamihu nárazu, o druhu novovzniknutých častíc môže rozhodovať sila elektrického poľa, ktoré na časticu v okamihu nárazu pôsobí.

Napis rovnicu, ktora to dokazuje. Ak sa povazujes za cloveka, co aspon niekedy pricuchol k serioznej fyzike a necital len tie fantazmagoricke popularizacne sragoriny, tak sem napis rovnicu, ktora to dokazuje.

Evidentne nemas paru o tom, ako funguju urychlovace a nie to este o jadrovej fyzike. Ked sa to doucis, ozvi sa. Usetris mi kopu casu a uzivatelia tu mozu diskutovat s tebou dalej o niecom, o com nemas paru.

[16cmfan]

Vladimir je dovod, preco sa tu neda diskutovat a nikto ani nediskutuje... pretoze sa tu nieco zacne seriozne rozbiehat a on to cele rozbije, kazdy nanho reaguje, cize sa nepokracuje v normalnej debate...

[+vladimir]

16cmfan – čo považuješ za serióznu diskusiu? Nezaujímať sa o dôkazy a slepo veriť tomu čo tvrdia vedci? Ja nikomu nezakazujem diskutovať.

Split – Ak vyberieš iba časť vety, môže sa stať, že táto veta stratí logiku. Prečo by častica z dvojnásobnou hmotnosťou, nemohla mať aj dvojnásobný náboj? Ak budú tieto častice urýchľované rovnakým napätím, budú zrýchľovať rovnako, podobne ako zrýchľujú telesá o rozdielnej hmotnosti v gravitačnom poli, rozdiel bude iba v ich kinetickej energii.

Výsledky experimentov na urýchľovači nemusí ovplyvňovať iba kinetická energia, ale aj jadrová energia častice i sila elektrického poľa, ktoré je tvorené urýchľovacím napätím.
Niektoré izotopy sú nestabilné. Aj keď vedci použijú stabilnú časticu, to ešte neznamená, že pri vytváraní iónu nedošlo k zmenám jadrových síl vo vnútri atómu a tie neovplyvňujú priebeh experimentu.
Vďaka rozdielnemu urýchľovaciemu napätiu sú častice vystavené rozdielnej intenzite elektrického poľa, ktoré môže mať svoj podiel na priebehu experimentu.
Ak výsledky experimentov priradíš kinetickej energii, budú tieto výsledky v prospech kinetickej energie. Ak tieto výsledky experimentov priradíš inej energii, budú to výsledky v prospech inej energie.
Existuje vedecký pokus, ktorý by jednoznačne preukázal, že o výsledku experimentu rozhoduje výlučne kinetická energia a vylúčil vplyv jadrovej energie vo vnútri častice i vplyv elektrického poľa, ktorému je častica vystavená v priebehu experimentu?

[Split]

Co je to jadrova energia vo vnutri castice? Ako sa vypocita? Daj sem vzorec. Ja som o takom pojme ako jadrova energia vo vnutri castice nepocul. Aku jadrovu energiu vo vnutri castice ma elektron?

Potom sa mozeme bavit dalej, bez vysvetlenia tohoto pojmu nema vyznam dalej odpovedat na tvoje otazky, ked neviem, na co konkretne sa pytas.

Apropo, robil si uz niekedy nejaky experiment na urychlovaci? Alebo aspon spracovaval data z experimentov na urychlovaci? Ocividne stale nemas pojem o tom, co je to urychlovac.

Tam som daval do tohoto fora simulacne programy. Prestuduj si fyziku na zaklade ktorej funguju a prestan fantazirovat nad vyplodmy ktore produkujes.

Je to krute ale poviem ti to: TY FYZIKE NEROZUMIES!!!

[+vladimir]

Co je to jadrova energia vo vnutri castice?

Ty si ešte nepočul o slabej a silnej interakcii?
Ak sa vedcom podarilo tieto interakcie zjednotiť z elektromagnetizmom, potom je dosť pravdepodobné že zmena elektrického náboja častice, môže mať vplyv na stabilitu častice a tým aj na priebeh experimentu. V takomto prípade môže vplývať na stabilitu častice aj rozdielna sila elektrického poľa, ktorému je častica v priebehu experimentu vystavená.
Pohyb elektrónov medzi dvomi telesami sa využíva v strojárstve na opracovanie súčiastok, ako elektroerozívne obrábanie.
K podobnému pohybu elektrónov dochádza aj pri dotyku nabitej častice o terčík.
Existuje vedecký pokus, ktorý by vylúčil vplyv pohybu elektrónov medzi terčíkom a časticou na priebeh experimentu?
Ak vedci pripisujú priebeh experimentu iba kinetickej energii, to ešte neznamená, že naozaj o priebehu experimentu rozhoduje iba kinetická energia.

[Split]

dobre, vezmime ten najjednoduchsi pripad... Zoberme elektronove delo, 10 keV a napal to do medenej folie (princip klasickej RTG lampy). Kde sa prejavi silna a slaba interakcia elektronu v tomto experimente?

Apropo, nabita castica sa tercika nedotyka, ona s nim moze alebo nemusi interagovat. Proces ionovej implantacie ti je zrejmy? Tak potom urcite poznas aj pojem "channeling" kedy je tercik tak homogenny a s takou nizkou koncentraciou defektov, ze pokial je dostatocne tenky, tak ti ion dusika preleti tercikom a nenaimplantujes nic.

Elektroerozivne obrabanie nema co docinenia s experimentami na urychlovaci. Tam sa jedna o tepelne posobenie castic a to je obycajne rozkmitanie mriezok (vysvetluje sa to fononmi).

[+vladimir]

Teplota pri elektroerozívnom obrábaní je závislá od množstva elektrónov, ktoré sa pohybujú medzi elektródou a obrobkom.
K podobnému pohybu elektrónov dochádza aj pri dotyku častice z terčíkom.

Aký máš dôkaz, že ión dusíka dokáže preletieť terčíkom?
Atómy všetkých prvkov sa skladajú z rovnakých častíc. Rozdiel je iba v počte častíc, z ktorých sa skladajú atómy jednotlivých prvkov.
Ak po náraze častice do terčíka nevznikol v terčíku žiaden defekt, asi sa častica integrovala do terčíka a vďaka kinetickej energii bola z opačnej strany terčíka vyrazená podobne veľká častica.
Aký máš dôkaz, že za terčíkom sa pohybovala tá istá častica, ako pred terčíkom?

[Ondro1]

Pre Vladimíra. Toto videjko je môj dôkaz: http://www.youtube.com/watch?v=Wwjkfc4U2og&t=17s

[Split]

Teplota pri elektroerozívnom obrábaní je závislá od množstva elektrónov, ktoré sa pohybujú medzi elektródou a obrobkom.
K podobnému pohybu elektrónov dochádza aj pri dotyku častice z terčíkom.

Aký máš dôkaz, že ión dusíka dokáže preletieť terčíkom?
Atómy všetkých prvkov sa skladajú z rovnakých častíc. Rozdiel je iba v počte častíc, z ktorých sa skladajú atómy jednotlivých prvkov.
Ak po náraze častice do terčíka nevznikol v terčíku žiaden defekt, asi sa častica integrovala do terčíka a vďaka kinetickej energii bola z opačnej strany terčíka vyrazená podobne veľká častica.
Aký máš dôkaz, že za terčíkom sa pohybovala tá istá častica, ako pred terčíkom?

Nie je pravda, pohyb elektrónov je pri elektroerozívnom obrábaní iný, pretože je tam nízky potenciál a teda elektróny majú energiu rádovo jednotky eV, kdežto pri pokusoch majú elektróny 1000 až 1 000 000 aj 1 000 000 000 vyššie energie.

Dôkaz že ión dusíka prejde terčíkom? Kryštálovu štruktúru uznávaš? Pasuje ti do teroie vzniku sveta? Ak hej, pouc sa http://people.roma2.infn.it/~dama/web/nai_dmp_20.html

[Shatterhand]

Nechaj ho tak nech zostane sprostý, keď sám chce byť sprostý a robí všetko preto, aby ním naďalej bol.
On ani netuší čo je to stredná voľná dráha.

[+vladimir]

Split – vieš ako sa počíta tepelný výkon u elektrospotrebičov?
Vďaka vysokému napätiu pri urýchľovačoch stačí minimálny prúd na dosiahnutie tepelného výkonu, ktorý je potrebný na roztavenie častice.
Pri malom výkone sa častice implantujú do terčík. Pri veľkom výkone sa častica roztaví a následne odparí. Záleží to od druhu častice, akú má teplotu tavenia.

[Zoltan Balaton]

tavenie,vyparenie castice ?

[Split]

Split – vieš ako sa počíta tepelný výkon u elektrospotrebičov?
Vďaka vysokému napätiu pri urýchľovačoch stačí minimálny prúd na dosiahnutie tepelného výkonu, ktorý je potrebný na roztavenie častice.
Pri malom výkone sa častice implantujú do terčík. Pri veľkom výkone sa častica roztaví a následne odparí. Záleží to od druhu častice, akú má teplotu tavenia.

OK, teda ak nazyvas nieco pojmom castica.... aku teplotu tavenia ma potom elektron?

[+vladimir]

Prepáč, myslel som na ión. Ak teplota dokáže ovplyvniť vzájomné väzby medzi atómami, prečo by nemohla ovplyvniť aj vzájomné väzby medzi časticami z ktorých sa skladá atóm, veď podľa veľkej zjednotenej teórie sa jedná o tú istú energiu.

[Split]

Co myslis tym ta ista energia? Velkost alebo charakter? Urcite nie velkost. Preco potom rozpad jadier nevies urychlit teplotou?