Gravitácia

[Zoltan Balaton]

vladimir..skus toto radsej
http://en.wikipedia.org/wiki/List_of_un ... in_physics

[+vladimir]

Broslowski – zaujímavá ponuka. Dúfať, že páni profesori začnú po jednej prednáške pochybovať o všetkom, čomu verili celý život by bolo asi naivné. Podľa doterajších skúseností, ešte nenastala tá pravá chvíľa.

Shatterhand – Aby malo teleso o hmotnosti 1 kg pri zemskom povrchu zrýchlenie 9.81 m/s2, musí naň pôsobiť gravitácia Zeme silou 9,81 N.
Ak gravitačná sila klesá z druhou mocninou vzdialenosti, potom vo vzdialenosti Mesiaca bude gravitačná sila Zeme 0,002725 N.
Ak má teleso hmotnosť 1 kg vtedy, keď naň pôsobí gravitácia silou 9,81 N, akú bude mať hmotnosť ak naň bude pôsobiť gravitácia 0,002725 N? Chceš mi tvrdiť, že gravitácia nemá žiaden vplyv na hmotnosť telesa? Prečo má kozmonaut na Mesiaci 6-krát menšiu hmotnosť?

Split – príťažlivá sila kladného náboja jadra Zeme je slabá na to, aby na vzdialenosť väčšiu ako 6OOO km dokázala vytrhnúť elektróny z obalu atómu, ale dostatočne veľká, aby ovplyvnila polohu elektrónov voči jadru atómu čo sa prejaví v podobe atómovej polarizácie.
Vďaka menšej vzdialenosti elektrónov od jadra Zeme je príťažlivá sila medzi elektrónmi a jadrom Zeme väčšia ako odpudivá sila medzi protónmi a jadrom Zeme. Gravitačná sila je tvorená rozdielom týchto síl.
Na každú látku pôsobí gravitácia inou silou. Veľkosť sily je závislá od veľkosti elektrického náboja a počtu elektrónov konkrétnej látky. Počet elektrónov je priamoúmerný hustote látky. Vďaka tejto priamej úmere si vedci myslia, že gravitačná sila je závislá od hmotnosti.
Gravitačná sila nieje priamoúmerná hmotnosti telesa, ale hmotnosť telesa je priamoúmerná gravitačnej sile.

[Split]

Preco je jadro Zeme kladne? Su tam len protony? Alebo pozitrony? Alebo izotop uranu s 235 nukleonmi, ktoremu chyba jeden elektron? Aky je naboj jadra Zeme? Aka je intenzita pri povrchu jadra Zeme?

Ak budes vediet odpovede na tieto otazky, budes vediet, preco hovoris hluposti.

[Ondro1]

Lebo sa papierik polarizuje, kladné viazané častice sa nahrnú na jednu stranu a záporné na druhú, tak, že na strane k tyčke budú opačné než na tyčke a to spôsobí, že sa budú priťahovať. Stačí? Nedával si pozor na základnej škole na fyzike, že to nevieš?
http://www.youtube.com/watch?v=AKb8lUYD4To

Nie hmotnosť, váhu ty vyhulená trúba, koľkokrát ti bol vysvetlený rozdiel?

[Shatterhand]

+vladimir: Ondro1 už za mňa odpovedal.

To čo tvrdíš Splitovi - už je to tuším tretí krát, čo obmienaš svoju teóriu o gravitácii...
Okrem toho - hustota látky je priamo úmerná počtu elektrónov??? WTF! Lebo elektrón je 18xx-krát ľahší ako protón a 18xx+1 krát ľahší ako neutrón.
Okrem toho látka tvorí len isté usporiadania, takže sa menia väzby medzi molekulami, t.j. v tom istom objeme sa počet atómov mení => ak sa voda zmení na ľad, zmení hustotu...podľa tvojej teórie sa zmenil počet elektrónov. Kam zmizli? Nepozoruje sa to, nezmenil sa a nie je to úmerné.
A ak by aj celá tá tvoja haluza bola pravda, ako vysvetlíš gravitačné pôsobenie neutrónovej hviezdy? Hm?
Si na smiech

[+vladimir]

Shatterhand – vieš čítať? Ja od začiatku tvrdím, že gravitácia je elektrického pôvodu. Ja som nikde neporovnával hmotnosť elektrónu z hmotnosťou protónov a neutrónov.
Napríklad atóm kremíka má 2-krát viac protónov ako atóm dusíka a preto má aj 2-krát viac elektrónov a preto má kremík 2-krát väčšiu atómovú hmotnosť ako dusík.
10 atómov kremíka má 10-krát viac elektrónov ako jeden atóm a preto majú aj 10-krát väčšiu hmotnosť. Je smutné, ak v tom nevidíš priamu úmeru.

Ondro – suchý papier je izolant a ten nemá voľné elektróny, aby sa mohli nahrnúť na opačnú stranu.

Split – môžeš mi vysvetliť, prečo je gravitačné zrýchlenie najväčšie na povrchu jadra Zeme.
Chceš mi tvrdiť, že priložený graf je nesprávny?

http://upload.wikimedia.org/wikipedia/c ... tyPREM.jpg

Vyhovárať sa na väčšiu hustotu nemá význam, lebo hmotnosť jadra predstavuje iba 1/3 hmotnosti Zeme. Prečo nieje najväčšie gravitačné zrýchlenie na zemskom povrchu?
Jadro Zeme má rovnaké zloženie ako neutrónová hviezda. V okamihu, keď neutrónová hviezda už nemá dostatok energie, aby sa dopadnuté meteority dokázali odpariť naspäť do kozmického priestoru v podobe slnečného vetra, začne sa z tejto hmoty vytvárať plášť budúcej planéty. Vrstvy, z ktorých sa skladá zemský plášť vznikli hneď pri vzniku planéty. Všetky horniny, z výnimkou vyvretých hornín vznikli hneď pri vzniku planéty. Žiadne zázračné pohyby zemských platní ktoré by vyvolali vrásnenie a pochovanie nánosov do väčších hĺbok sa nikdy neudiali.

[Ondro1]

Ondro – suchý papier je izolant a ten nemá voľné elektróny, aby sa mohli nahrnúť na opačnú stranu.

Lol, a ty si myslíš, že si prvý, ktorý na toto prišiel. Pozeral si si to video, ktoré som postol? Rozumieš tomu, že atómy sa môžu do určitej miery deformovať a natáčať? Toto sa vysvetľuje na základnej(v dnešnej dobe možno až na strednej) škole.

[Shatterhand]

+vladimir: Čítať očividne nevieš len ty sám, minimálne nie s porozumením

Na každú látku pôsobí gravitácia inou silou. Veľkosť sily je závislá od veľkosti elektrického náboja a počtu elektrónov konkrétnej látky. Počet elektrónov je priamoúmerný hustote látky.

Okrem toho látka tvorí len isté usporiadania, takže sa menia väzby medzi molekulami, t.j. v tom istom objeme sa počet atómov mení => ak sa voda zmení na ľad, zmení hustotu...podľa tvojej teórie sa zmenil počet elektrónov. Kam zmizli?

Takže ešte raz - hustota sa zmenila, počet atómov ani elektrónov sa nezmenil, takže počet elektrónov NIE JE úmerný hustote látky.

Shatterhand – vieš čítať? Ja od začiatku tvrdím, že gravitácia je elektrického pôvodu.

Žial tvrdíš to.

Ja som nikde neporovnával hmotnosť elektrónu z hmotnosťou protónov a neutrónov.

Nuž mal by si začať, pochopíš prečo:
Za prvé:

ako vysvetlíš gravitačné pôsobenie neutrónovej hviezdy?

Náboj je tam nulový, takže ak je podľa teba gravitácia elektrickej povahy, žiadna by tam nemala byť. Ale ona tam je. Čudné, že?

Za druhé:
Ak je gravitácia priamo úmerná počtu elektrónov - ak budem mať nejaký predmet s neutrálnym nábojom a potom ho nabijem, zvýši sa jeho hmotnosť?
Odpoveď: V zmysle, že elektróny majú nenulovú pokojovú hmotnosť, áno, priama úmera tam je, avšak nemerateľne. Takže správna odpoveď je NIE.
Ak si ty myslíš opak, tak skús zopakovať experiment, avšak namiesto elektrónov pridaj protóny, alebo neutróny. Budeš sa čudovať, že zrazu rozdiel nameráš.

Split – môžeš mi vysvetliť, prečo je gravitačné zrýchlenie najväčšie na povrchu jadra Zeme.
Chceš mi tvrdiť, že priložený graf je nesprávny?
http://upload.wikimedia.org/wikipedia/c ... tyPREM.jpg

Takže, ty zmetkár - už sa ti tento graf vysvetľoval, alebo trpíš Alzheimerom? Graf je správny, bolo ti to v téme už vysvetlené, dohľadaj si to.

Vyhovárať sa na väčšiu hustotu nemá význam, lebo hmotnosť jadra predstavuje iba 1/3 hmotnosti Zeme. Prečo nieje najväčšie gravitačné zrýchlenie na zemskom povrchu?

Bla bla. O odstredivej sile sa ti už snívalo?
Čím ďalej od jadra, tým je gravitácia menšia a zároveň je odstredivá sila väčšia.
Daj si to dokopy, pozri sa na ten graf a drž už hubu.

Jadro Zeme má rovnaké zloženie ako neutrónová hviezda.

Nedroguj, škodí ti to.
Ty si tak tupý, že nevidíš, že sa sám zamotávaš a sám si to vyvraciaš - ak je ako neutr. hviezda, tak je neutrálne a teda podľa tvojej teórie nevie gravitačne pôsobiť, lebo gravitácia je podľa teba elektrická sila. Takže si mimo a aj graf by vtedy vyzeral inak. Sám si si to vyvrátil

V okamihu, keď neutrónová hviezda už nemá dostatok energie, aby sa dopadnuté meteority dokázali odpariť naspäť do kozmického priestoru v podobe slnečného vetra, začne sa z tejto hmoty vytvárať plášť budúcej planéty. Vrstvy, z ktorých sa skladá zemský plášť vznikli hneď pri vzniku planéty. Všetky horniny, z výnimkou vyvretých hornín vznikli hneď pri vzniku planéty. Žiadne zázračné pohyby zemských platní ktoré by vyvolali vrásnenie a pochovanie nánosov do väčších hĺbok sa nikdy neudiali.

Celé zle. Choď vysvetliť Haiťanom, Japoncom, ľudom z Jávy, Sumatry a pobrežia juho-východnej ázie, že ak prestanú na zázraky, pretanú mať zemetrasenia.

[ANONYM_a7]

Shatterhand ja sa trocha obávam že nás to len po nociach troluje jančárik, inak si to neviem vysvetliť

[+vladimir]

Ondro – ak sa o atómovej polarizácii učí na všetkých školách, prečo potom nikto nedokáže pochopiť gravitáciu? Od atómovej polarizácie nezávisí iba gravitačná sila, ale aj skupenstvo látky. Žiadna slabá interakcia, ani elektroslabá interakcia, ani žiadne W a Z bozóny neexistujú. O skupenstve látky rozhoduje príťažlivá sila medzi elektrónmi jedného atómu a protónmi druhého atómu.


Shatterhand – ľad má menšiu hustotu ako voda a preto sa v rovnako veľkom objeme ľadu nachádza menej molekúl vody. Menej molekúl vody obsahuje menej atómov vodíka i kyslíka. Menší počet atómov má aj menej elektrónov. Počet elektrónov je priamoúmerný hustote.

Aký máš dôkaz, že neutrónová hviezda má nulový náboj?

Ak chcem aby malo kovové teleso kladný elektrický náboj, musím z neho odobrať časť elektrónov. Vďaka chýbajúcim elektrónom by sa mala hmotnosť telesa znížiť o hmotnosť elektrónov a nie zvýšiť. Môžeš mi vysvetliť, vďaka akému zázraku sa hmotnosť telesa zvýši?

[Split]

a preco sa zvysi ta hmotnost? O tom som ikdy nepocul. Si to vazil?

[Shatterhand]

+vladimir: Keďže sa už nebudem hrajkať s citáciami ako včera, odpoviem ti takto:
K tvojmu 1. odstavcu:
To, že sa atómová polarizácia učí na školách, nemá nič spoločné s pochopením gravitácie. Od atómovej polarizácie NEzávisí gravitačná sila a NEzávisí od toho ani skupenstvo látky.
Už som písal prečo, papagájovať sám seba už vážne nebudem, ak nie si psychicky dostatočne zdatný nájsť si to v mojom príspevku, nemáš tu čo hľadať.
A prečo slabá a el.slabá interakcia neexistuje??? Lebo si ty povedal, tak sa stalo? Spamätaj sa, nie si Boh.
K odstavcu 2.:
Ľad má skutočne menšiu hustotu ako voda, preto vie plávať na vode. V tom zvyšku si dosť mimo, ak odoberiem z toho objemu elektróny, zmení sa hustota? NIE, počet elektrónov NIE je úmerný hustote. Na hustotu viac vplývajú Van der Waalsove sily a energetický stav atómov - teda do akej (ne)mriežky sa usporiadajú. Takže opäť - si mimo
K tej neutrónovej hviezde - spýtaj sa astronómov. Má tak veľkú gravitáciu, že elektróny spadnú do atómového jadra a spolu s protónmi vytvoria neutróny. Dá sa to vypočítať. Stačí ti to? Alebo spýtam sa takto - aký máš TY dôkaz, že neutrónová hviezda má nenulový náboj?
K odstavcu 3.: Aj nekovovému telesu by si musel odobrať elektróny. Vďaka chýbajúcim elektrónom sa hmotnosť telesa zníži(NEMERATEĽNE), nikto netvrdil, že sa zvýši.

[+vladimir]

Najprv k hmotnosti.
Shatterhand – prepáč, v tvojom predošlom príspevku som prehliadol otáznik a preto som položenú otázku považoval za tvrdenie.
Ľad má približne o 10% menšiu hustotu ako voda čo znamená že v 1m3 ľadu sa nachádza o 10% molekúl vody menej ako v 1m3 vody. Zmenou skupenstva sa nemení počet elektrónov v molekule vody, ale vďaka menšiemu počtu molekúl vody v 1m3 ľadu je v tomto ľade približne o 10% elektrónov menej ako v 1m3 vody a preto má 1m3 ľadu o 10% menšiu hmotnosť.
Ak vedci udávajú hmotnosť elektrónu 1836-krát menšiu ako hmotnosť protónu je to preto, lebo ignorujú odstredivú silu.
Ak sa dve telesá o rozdielnej hmotnosti pohybujú rovnakou rýchlosťou po trajektórii o rovnakom polomere, teleso z väčšou hmotnosťou bude pôsobiť proti gravitačnej sile väčšou odstredivou silou ako teleso z menšou hmotnosťou a preto je výsledná sila ktorou je teleso z väčšou hmotnosťou priťahované k zemskému povrchu menšia.
Vďaka odstredivej sile a väčšej hmotnosti elektrónu je elektrón priťahovaní k zemskému povrchu 1836-krát menšou silou ako protón a preto si vedci myslia že elektrón je 1836-krát ľahší ako protón.

[Split]

vlado: AZ na jeden podstatny moment: elektron okolo jadra NEKRUZI!!! Je urcita hranica, pri ktorej newtonovsku a kvantovu fyziku nemozes spojit ale musis jednoznacne urobit hranicu. Elektrony nie su objekty, na ktorych vies pouzit celu newtonovsku fyziku.

Elektron sa v urcitej pravdepodobnosti okolo jadra vyskytuje ale ze by vykonaval jednoznacnu precesiu.... je to len zjednodusenie velmi makroskopicke. Pre niektore aplikacie je to dostacujuce, pre niektore nie.

Tvoja teoria stale nie je spravna. Tu mas pekne znazornene orbitaly (hustoty pravdepodobnosti) pre elektron v okoli vodika, da sa to krasne vypocitat a myslim ze existencia vlnovych funkcii bola overena na tolkych experimentoch pocas existencie kvantovej mechaniky, ze je proste nespochybitelna.

Takze tvoja teoria: better luck next time

[Shatterhand]

+vladimir: To krúženie elektrónu nevie nikto potvrdiť, je to len predstava, sú to len hustoty pravdepodobnosti. Aj tak to už povedal Split.

K tej hmotnosti elektrónu - ty si myslíš, že hmotnosť elektrónu sa merala keď "obiehal" okolo atómu?

Ďalej - ak dve telesá rozdielnej hmotnosti sa pohybujú po trajektórii o rovnakom polomere - odstredivá sila bude síce silnejšia pre teleso s väčšou hmotnosťou, avšak zabúdaš, že aj gravitačná sila pôsobiaca na neho bude vyššia.
Príklad - 2-krát zväčším m => zväčším 2x odstredivú silu, avšak zväčším 2x aj gravitačnú silu.

K poslednej vete - jou Čiže všetci konštruktéri vrtuľníkov by mali robiť vrtule mnohonásobne ťažšie, pretože budú k zemi priťahované menej keď sa roztočia Ak dám napr. Pluto na obežnú dráhu zeme, zem stadiaľ vyhodím, bude Pluto viac priťahované k Slnku ako Zem? Ak spravím centrifúgu ťažšiu, roztočím ju tou istou rýchlosťou (ako ľahšiu a na tom istom polomere), bude ľahšie dosiahnuť beztiažový stav? Dáva ti to vôbec zmysel?

Ďalej - stále si mi neodpovedal - ak nabijem vodu, alebo ľad, alebo hocičo - zmení sa mu hmotnosť alebo hustota? Nikto to zatiaľ experimentálne nepotvrdil.

A keď už tvrdíš, že hmotnosť elektrónu je zle zistená kvôli obiehaniu okolo atómu - čo sa potom deje vo vodivých kovoch? Tam sú valenčné elektróny voľné a neobiehajú, ako sa to prejavuje na hmotnosti??? Keď ten istý kus kovu schladím a elektróny budú "obiehať" okolo jadra(nebudú voľné) - nemala by sa podľa tvojej teórie zmeniť hmotnosť? Jakže to nikto experimentálne nepotvrdil?

Tvoje teórie nestoja ani za fajku dymu, pretože ich realita razom zmietne zo stola