Možná odchýlka u kalibrácie tam môže byť. Ale skôr to bolo vnímané ako rozdiel v maximálnej teplote, kedy začnú pôsobiť ochranné termálne funkcie (podobne ako pri digitálnom meraní teploty u jednotlivých jadrách, ktoré mal až Meron či ešte predtým najskôr i 32bit Yonah). Skôr by to tiež prikladal primárne k tomu chladiču a prenosu.eFatal2ty napísal:...
Ale i tak, táto teplota a jej hodnota je presná hodnota TCase Max u daného Spec čísla SL7B8 ,teda 73.2 °C. Teda, cez viac sa nedostane a procesoru sú následne už len vkladané prázdne cykly (teda, najskôr je i pomalší). Typické hlavne pre následné LGA775 a prvé verzie, špeciálne 570J tým bola známa, že v podstate fungovala iba v tomto režime. SL7B8 u Socketu 478 je absolútne prvá revízia Prescottu, ktorá bola na tom tiež veľmi žalostne zle (v podstate nemala absolútne funkčné šetriace režimy, LGA775 verzie a revízie si adaptovali určité staršie základné stavy. Ale i tak to všetko riešil tak trochu viac až Prescott 2M, teda Pentá 4 6x0). Preto by som sa nečudoval, že by vyššími teplotami ako sprievodným faktorom bol postihnutý i tento CPU. Teda, takto až nie, ale určite to nebude dobré.
Osobne by som na to kašlal a ponechal si Northwooda. Dosku na to máš, lietať to bude efektívne i na 3,5Ghz a pipeline bude na tom ešte lepšie prispôsobená. Alebo ak si trošku i milovník vintage, tak si zožeň Gallatina s L3 cache do 478, teda v tomto prípade EE verzie Pentií 4 (mimochodom, prvé Extrémne edície Intelov vôbec, tak tam kde je i7 5960X je práve vďaka nim). ///ps: Veľmi slušné boli, pokiaľ si správne pamätám, práve Northwoody revízie M0, čo boli deaktivované Gallatiny o L3. Lebo, prirodzene, mali v nej veľa chýb. Či skôr, tá cache v mnohých úlohách prakticky ničomu nepomáhala okrem určitých teoretických úloh výpočtov. Teda, Nortwood = najlepšia voľba pre 478. Pre 775 teda Cedar Mill, špeciálne tie posledné revízie D0 to bolo pravé Pentium 4 s takou spotrebou a teplotou, ktorú mali mať už samého začiatku!