Teória relativity

[Split]

Ak sa nevyznas v relativite, tak ani v urychlovacoch. Ani ja sa nevyznam v relativite, ani jej nechapem, ale bavi ma a rad sa o nej bavim. Tak treba hovorit A ta hmotnost, je tiez samozrejme relativna Ale ak mate chut sa bavit o relativite, tak v pohode, rad sa pridam.

Dovolim si povedat ze si ma urazil. Odmakal som si pomaly jeden rok v v roznych prostrediach kde sa vyuzivaju energeticke zvazky, venoval som sa studii primarneho kolimatora pre synchrotron projektu FAIR SIS 100/300, ktory sa stavia v Darmstadte a celkovo sa venujem urychlovacom uz dobre dva roky.

vladimir dokaz? Zisti si, preco nemas cyklotrony na elektrony ale na protony. Neviem preco, ale mam dojem ze sem stale pleties LHC. A neviem o akych novovzniknutych casticiach hovoris, mas na mysli experimenty z GSI, kde sa hladali nove prvky pouzitim SHIP TRAP alebo z CERNu kde nasli Higgsa? To je troska rozdiel.

[16cmfan]

Ved nehovorim zase ze to nemoze byt pravda. O relativite sa stebou rad pobavim Fascinuje ma

[Ondro1]

Ak sa nevyznas v relativite, tak ani v urychlovacoch. Ani ja sa nevyznam v relativite, ani jej nechapem, ale bavi ma a rad sa o nej bavim. Tak treba hovorit A ta hmotnost, je tiez samozrejme relativna Ale ak mate chut sa bavit o relativite, tak v pohode, rad sa pridam.

Technicky sú urýchľovače jednoduchým prístrojom, na ktorého konštrukciu ti stačí znalosť elmag teórie, v podstate ti na ne stačia iba maxwellky a to, že e=mc^2. Ceľkovo to nie je nič také zložité, horšie je to s detektormi. Ale ani na tie nepotrebuješ relativitu, ale kvantovku, ktorá vychádza v podstate z teoretického popisu mechaniky(napr. podľa lagrangeho), ktorý bol aplikovaný na elmag.

[+vladimir]

Split – myslel som na cyklotrón a experimenty zo zrážkami častíc.
Najväčší problém je v tom, či zvyšovaním výkonu dochádza k zmene hmotnosti pôvodných častíc.
Zober si závažie o hmotnosti 1 kg a postupne ho zohrievaj. Podľa slávneho Einsteinovho vzorca E=mc2 by zohriate závažie malo mať väčšiu hmotnosť.
Prečo sa o dodanú energiu nezväčšila hmotnosť závažia? Aký máš dôkaz, že v urýchľovači k takejto zmene hmotnosti dochádza?
Pomocou elektromagnetických vĺn sa môže rýchlosť častice iba priblížiť rýchlosti šírenia elektromagnetických vĺn. Rozdiel rýchlostí závisí od odporu prostredia, v ktorom sa tieto častice pohybujú. Z rastúcou rýchlosťou častice dochádza k poklesu sily elektromagnetických vĺn na túto časticu. Tvrdenie, že po dosiahnutí rýchlosti elektromagnetických vĺn sa ďalšia energia začne meniť na hmotnosť je hlúposť, lebo v okamihu keď častica dosiahne rýchlosť elektromagnetických vĺn, toto žiarenie prestane na časticu pôsobiť, lebo častica bude stíhať unikať tomuto žiareniu.
Podľa mňa o druhu novovzniknutých častíc rozhoduje sila elektromagnetického poľa ktorému sú častice vystavené a z hmotnosťou častíc to nemá nič spoločné.

[Split]

Ondro: opravil by som ta, su to teoreticky jednoduche stroje, technicky urcite nie. Pripada ti technicky jednoduche vytvorit ionovy zdroj alebo udrziavat vakuum v tuneli dlhom niekolko sto metrov az kilometrov?

Pomocou elektromagnetických vĺn sa môže rýchlosť častice iba priblížiť rýchlosti šírenia elektromagnetických vĺn.

Tak mi potom vysvetli urychlenie castice statickym napatim (elektrostaticky urychlovac).

Rozdiel rýchlostí závisí od odporu prostredia, v ktorom sa tieto častice pohybujú.

A ja ze aj od hmotnosti castice, kedze vsetky castice su urychlovane rovnakym potencialom (dajme tomu) a potom ta rychlost sa vyrata z kinetickej energie

Z rastúcou rýchlosťou častice dochádza k poklesu sily elektromagnetických vĺn na túto časticu.

To uz preco? Cize ked castica prechadza urychlovacou strbinou v ktorej je zrovna 5MV desatinou rychlosti svetla, tak bude citit iny potencial ked bude prechadzat tou istou strbinou. Sila elektrickeho pola je dana ako F=qE kde q je naboj castice a E je vektor intenzity elektrickeho pola. Ak ja mam spravenu RF strbinu tak, ze je synchronizovana natolko, ze v case ked bude prechadzat castica strbinou tam bude 5MV napatia a fyzikalne nemenim rozmer strbiny, preco by mal klesnut vplyv elektromagnetickych vln na casticu?

Tvrdenie, že po dosiahnutí rýchlosti elektromagnetických vĺn sa ďalšia energia začne meniť na hmotnosť je hlúposť, lebo v okamihu keď častica dosiahne rýchlosť elektromagnetických vĺn, toto žiarenie prestane na časticu pôsobiť, lebo častica bude stíhať unikať tomuto žiareniu.

JA som nepovedal ze dosiahnu rychlost sirenia svetla v prostredi, ja som hovoril o desiatich percentach rychlosti svetla. Jak castica unika vplyvu ziarenia? Daj sem nejaku tu rovnicku, som zvedavy.

A apropo prosim ta daj mi link, kde sa vyuzivaju cyklotrony na zrazky castic (teda ak myslis system collider). Ak myslis system "fix-target" tak ok, ale to sa definuje ako "interakcia tercika so zvazkom castic".

[Shatterhand]

Len mu daj, tárajovi +vladimirovi

[Ondro1]

Ondro: opravil by som ta, su to teoreticky jednoduche stroje.

Samozrejme, tak som to myslel, bavíme sa tu o teórii, prepáč za "technicky", nemá to nič spoločné s technikou, slovo som použil iba ako slovný obrat. Kľudne by som mohol povedať prakticky, vlastne alebo v podstate. Ja som len poukazoval na to, že ti netreba byť Higgsom aby si postavil urýchľovač(dokonca Higgs by ani nevedel ako ho postaviť, pretože nemá ten typ znalostí).

[Split]

Ale ved isto, viem ako si to myslel ale tak treba pouzivat tie pojmy spravne. Je to uz taka choroba z povolania, ked je clovek nuteny sa vyjadrovat exaktne.

[Ondro1]

Jasné, poznám Tiež to technicky som použil bez rozmýšľania, lebo som profesionálne deformovaný na angličtinu, kde sa technically používa viac než u nás a z miesta vo vete vieš, či sa jedná o slovný zvrat alebo príslovku spôsobu viažucu sa na sloveso.

[+vladimir]

A ja ze aj od hmotnosti castice, kedze vsetky castice su urychlovane rovnakym potencialom (dajme tomu) a potom ta rychlost sa vyrata z kinetickej energie

Mám to chápať, že vedci pracujú iba z teoretickými číslami a v skutočnosti ani netušia, akou rýchlosťou sa častice pohybujú?
Aký máš dôkaz, že zrýchlenie častíc v urýchľovači závisí aj od hmotnosti častíc?
Ak hmotnejšia častica obsahuje viacej protónov, potom na ňu pôsobí statické napätie väčšou silou, ako na ľahšiu časticu, ktorá obsahuje menej protónov a preto zrýchľujú rovnako.
Zrýchlenie častíc funguje na rovnakom princípe, ako tiažové zrýchlenie v gravitačnom poli.

[Zoltan Balaton]

teoreticke cisla je nejaka nova podmnozina cisel ?

[Split]

A ja ze aj od hmotnosti castice, kedze vsetky castice su urychlovane rovnakym potencialom (dajme tomu) a potom ta rychlost sa vyrata z kinetickej energie

Mám to chápať, že vedci pracujú iba z teoretickými číslami a v skutočnosti ani netušia, akou rýchlosťou sa častice pohybujú?
Aký máš dôkaz, že zrýchlenie častíc v urýchľovači závisí aj od hmotnosti častíc?
Ak hmotnejšia častica obsahuje viacej protónov, potom na ňu pôsobí statické napätie väčšou silou, ako na ľahšiu časticu, ktorá obsahuje menej protónov a preto zrýchľujú rovnako.
Zrýchlenie častíc funguje na rovnakom princípe, ako tiažové zrýchlenie v gravitačnom poli.

Dôkaz? Asi taky ze iony (kedze nenabite castice nevies urychlit) obsahuju v jadre okrem protonov aj neutrony. Izotop uranu 238 s nabojovym stavom 20+ (viem ze taky sa da v pohode vyrobit) bude mat inu rychlost ako izotop uranu 238 s nabojovym stavom 19+ alebo izotop uranu 235 s nabojovym stavom 20+. Ale staci ked si zoberes proton a elektron, tam sa o pocte protonov hovorit neda (proton ma jeden, elektron ziadny). Chces rovnicky? Kludne. E=q*U kde q je nabojovy stav a U je urychlovacie napatie (resp rozdiel potencialov). Zaroven E=0.5*m*(v^2). Das do rovnosti a q*U=0.5*m*(v^2). A vyjadri si v. A stale nezabudni ze m je hmotnost protonov plus hmotnost neutronov plus aj elektrony ktore so sebou taha.

A nemyl si zrychlenie s rychlostou. Zrychlenie je derivacia rychlosti. A rychlost castice sa da lahko zistit, ak chces tak ti to technicky rozpisem. Ale najprv prehltni toto.

[Ondro1]

Kašli na to, to nikdy nepochopí ani keby dostal transplantáciu mozgu.

[Split]

Karel Čapek: " Představte si to ticho, kdyby lidé říkali jen to, co vědí. "

[+vladimir]

Tuším som v poslednom príspevku použil nesprávny príklad. Tento príklad platí iba pre častice, u ktorých je elektrický náboj priamoúmerný hmotnosti častice.
Teraz sa pokúsim vysvetliť svoje tvrdenia z predošlých príspevkov.
Ak som správne pochopil funkciu urýchľovača, o druhu novovzniknutých častíc pri náraze urýchlenej častice do terčíka rozhoduje kinetická energia urýchlenej častice.
Aby bolo toto tvrdenie správne, v okamihu nárazu by na časticu nesmela pôsobiť žiadna iná energia.
Elektrické pole urýchľovacieho napätia pôsobí na časticu až do okamihu nárazu častice do terčíka, alebo je vypnuté ešte pred nárazom a častica naráža do terčíka iba vďaka kinetickej energii?
Ak je urýchlená častica vystavené elektrickému poľu urýchľovacieho napätia až do okamihu nárazu, o druhu novovzniknutých častíc môže rozhodovať sila elektrického poľa, ktoré na časticu v okamihu nárazu pôsobí.
Pri kruhovom urýchľovači nieje pôsobenie urýchľovacieho napätia na časticu časovo obmedzené a preto sa dá u kruhového urýchľovača dosiahnuť kinetická energia častice aj pomocou menšieho urýchľovacieho napätia, iba to trvá dlhší čas.
Ak sú častice urýchlené rozdielnym urýchľovacím napätím tak aby mali rovnakú kinetickú energiu, vzniknú po náraze týchto častíc do terčíka rovnaké produkty nárazu, alebo rozdielne?
Ak sú produkty nárazu rovnaké, aký má význam stavať urýchľovače z väčším výkonom?
Ak sú produkty nárazu rozdielne, potom o druhu novovzniknutých častíc rozhoduje sila elektrického poľa a nie kinetická energia častice.